The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola JEDENÁSTA

. : N E W T : .

Newt už pri nej presedel polovicu dňa.

Najskôr odmietol ísť na obed. Chcel mať dievča na očiach a neodradil ho od toho ani hlad, i keď jedáleň mal len o poschodie nižšie. Jeff s Clintom sa ho už tiež pokúšali dostať zo Skylerinej izby (a hlavne si s ním prišli vybaviť pravidlo medzi mužmi typu: Ja som ju videl prvý...), no márne. Dokonca aj Alby začínal zúriť, že si neplní svoje povinnosti. Jemu to však neprekážalo. Stál si za svojím a to prinútilo oboch medikusov aj s Albym odísť.

Odvtedy však prešlo aspoň päť hodín. Newt už nevedel, čo od samej nudy, nedočkavosti a dobroty robiť. Chvíľu sa prechádzal po izbe a nakúkal z okna, ďalších pár minút sa hral s obväzmi, dokonca sa mu podarilo aj na pár hodín zaspať na stoličke, no keď ho to všetko omrzelo, dokázal aj hodinu hypnotizovať hodiny nad dverami. Práve teraz však sledoval pokojnú tvár dievčaťa a premýšľal, čo sa tam hore stalo, keď sem po dvoch rokoch poslali dievča...

Odrazu niekto zaklopal na dvere.

,,Pri všetkých poondených Plačlivcoch!" zreval Newt a rozbehol sa naštvane ku dverám. ,,Povedal som to stokrát a už to opakovať nebudem! Nikam nejdem, pokiaľ sa nevzbudí! Čomu stále nechápete?!" vletel do dverí, až skoro vyleteli z pántov.

,,Dočerta, si normálny? Skoro som si čľupol!" hlesol vystrašený Chuck.

Newt si vydýchol a zároveň sa uškrnul. ,,Sorry, kamoš. Ale nie si jediný, čo tu takto vyklopkáva už od obeda." Oprel sa o zárubne dverí a prekrížil si na prsiach ruky. ,,Tak čo? Prišiel si pozrieť Skyler?"

,,Hej. Počul som, že je znova na ošetrovni. Tak som sa chcel presvedčiť, či je v poriadku," odvetil Chuck a nervózne sa prehrabol v kučeravých vlasoch. ,,Smiem sa pozrieť?"

Newt si Chucka premeral a zasmial sa. ,,Jasná správa. Ale len pokiaľ ma nezačneš presviedčať, aby som šiel preč..."

,,Fajn," prikývol Chuck.

Newt ho pustil dnu a sadol si na stoličku vedľa postele. ,,Páni..." hlesol Chuck a premeral si Skyler. ,,Ako dlho je mimo?"

,,Už je to pár hodín. Ešte sa ani nepohla," zašomral Newt a opäť si založil ruky na prsiach.

,,Čo sa jej vlastne stalo?"

,,Ani neviem..." Pokrčil ramenami Newt. ,,Chovala sa ako blázon. Potom skríkla a zatackala sa, akoby videla ducha. Asi sa potkla a udrela do hlavy. Vážne neviem. Videl som ju len padať a potom zaspávať."

,,Zvláštne. Je tu len druhý deň a už je po tretie na ošetrovni... Ja som tu nebol od príchodu na Flek ani raz, a to je to už mesiac." Chuck pokrútil hlavou a prezrel si Newtov výraz. ,,Mimochodom, dnes som ťa skoro nevidel. To tu s ňou sedíš celé dopoludnie?" zamračil sa.

,,Zaručil som sa za ňu, takže áno, pochopiteľne. Máš s tým nejaký problém? Ak ma chceš presviedčať, môžeš sa rovno pridať k tým poondeným šrac-"

,,Neprišiel som presviedčať," skočil mu do reči Chuck. ,,Len som sa chcel pozrieť, ako sa jej darí. Aj tak už musím ísť." Chlapec sa zvrtol a namieril si to ku dverám. ,,Ešte kým odídem... mal som ti povedať, že ti Kastról odložil niečo z obeda. A vraj je tam aj niečo pre Skyler. Vieš, je už dosť hodín a ona prešvihla obed..."

,,Jasné, vďaka," odvrkol Newt a postavil sa zo stoličky. ,,Ak sa do hodiny nevzbudí, poviem Jeffovi, aby to do nej natlačil."

,,Fajn. Tak zatiaľ!" odvetil Chuck a zmizol za dverami.