Zachráň ma✅

Časť 18.

Ráno nás zobudil buchot na dvere. Obe sme boli unavené a ani jedna sa nechystala otvoriť.

„Veď je osem ráno, preboha! Dostaňte sa buď cez balkón alebo príďte neskôr," mrmlala Hanna spopod vankúša a ja som vystrčila spopod periny ruku a ukázala jej palec nahor.

Neviem, aká bola jej reakcia, pretože som mala zavreté oči. Zaujímalo by ma, kto je taký trafený a budí nás takto skoro. Ale o desať minút sa zase ozval buchot a potom sa dvere otvorili.

Normálne ženy by začali kričať, že to sa im to preboha dostal do izby, ale ja som len dodala : „A aj za sebou zatvorte," a spala ďalej.

No čo, mne málo spánku neprospieva.

„Čo poviete na raňajky do postele?" ozvalo sa my sme konečne zbystrili.

Jedlo? Obe sme vystrelili ako rakety.

Hanna bola iba v spodnej bielizni, ale nerobila z toho veľkú vedu. Však je to ako keby bola v plavkách. Prehodila cez seba nejaký župan z kúpeľne a bola si umyť zuby.

„Ty si náhodou nefafspávala v trifku?" opýtala sa ma moja kamarátka s ústami plnými zubnej pasty.

A potom som si uvedomila, že som ho v noci zo seba priam zhodila. Bolo to síce pánske tričko, Jamesovo, ale jednak mi vôbec nesedelo tak ako Maxovo, zvnútra ma hrýzlo a pri krku škrtilo. Blejky. A tak som taktiež pobehovala polonahá, ale bola som tak zaspatá, že som si to ani neuvedomila. Dala som si na seba tiež županček, ale nie taký huňatý a dlhý ako mala Hanna. Tento bol čierny a čipkovaný a siahal mi do polovice stehien. Konečne sme sa vrátili do izby, kde nás čakali dva podnosy. Ja som tam mala croissant, nutellu, ovocie a toasty. Hanna vlastne to isté. Na stole stáli dve šálky s pariacou tekutinou a veľká fľaška vody. Obe sme sa vrhli za ňou a bez ľútosti polovicu vyprázdnili.

„Mňam, toto ja môžem," vzdychala Hanna a napchávala sa.

Ja som mala také plné ústa, že som nevydala ani hláska na súhlas.

„Takže tri, dva, jedna!" zakričal George a všetci sme sa rozbehli k moru.

Každý mal v ruke nafukovačku a na hlave okuliare. Hanna a Scott boli vo vedení, ale nakoniec sme ich dobehli a skoro naraz vbehli do mora. Potom sme si dali preteky na nafukovačkách a snažili sme sa hrať na surferov, aj keď sme nemali dosky a ani poriadne vlny.

„Idem!" zakričala som a snažila som sa stáť na nafukovačke aspoň na štyroch.

Jasné, že som sa po pol sekunde strepala do vody. Fuj, sposté nápady. Potom sme nafukovačky vyhodili k brehu a išli sa potápať. Chalani išli požičať plutvy a šnorchle. Všetci išli dnu opačne, čo som vôbec nechápala a ja som sa vybrala tak, ako chodia normálni ľudia. Po troch krokoch som už letela k zemi a keby nebolo Hanny, ktorá ma zachytila a následne Georga, ktorý zachytil ju a nakoniec Scotta, ktorý nás držal všetkých, už sme všetci ako pštrosi s hlavou v piesku. Dala som na ich radu a išla chrbtom k moru. Prekvapivo to išli lepšie, ale keď sme sa mali potopiť, nešlo mi to. Mykala som tými plutvami ako všetci ostatní, ale iba mi narážali o povrch hladiny a ťažili ma, čo v mojom prípade hrozilo, že sa môžem veľmi rýchlo utopiť. Rezignovala som a vyhodila ich na breh. Šnorchel som nemala veľmi dlhý a tak som si pekne krásne plávala nad hladinou, kde na mňa rybičky nemali dosah a voda bola teplá. Boli to krásne pohľady. Rôzne skrýše morských tvorov za skalami a v rôznych dierach. Skaly boli obrastené riasami a na dne som uvidela mušľu. Vydýchla som a klesla nižšie ku dnu. Schmatla som ju a kmitala nohami, aby som sa dostala nad hladinu, pretože mi chýbal kyslík.