Zachráň ma✅

Časť 35.

Max:

Vošli sme do malej cukrárne na rohu. Dnu mali steny levanduľový nádych a bolo to tu zariadené v štýle vintage. Melanie samozrejme zaujímala iba zmrzka.

„Tak, vyber si," priviedla ju Kate k pultíku a začala jej čítať všetky príchute na výber.

Smiala sa, keď sa Mel nevedela rozhodnúť a tak jej kúpila dva kopčeky.

„Ty si dáš akú Max?" otočila sa na mňa od pultu.

Jeden kopček s názvom Kate Smithová, prosím.

Trošku som sa usmial, ale nechal si túto poznámku pre seba. Boli sme na dosť tenkom ľade, Mel nás udržiavala v dobrej nálade.

„Čučoriedkovú," rozhodol som sa.

„A ešte ?"

Ona ma proste pozná.

„Jogurt."

„Dobre takže vás poprosím čučoriedka a jogurt. Dvakrát."

Ale ale. Niekto tu má rád dobré kombinácie.

„Páči," podala mi moju trochu roztápajúcu sa porciu a ja som ju s nadšením oblízal.

„Ja zaplatím," povedal som sa vytiahol papierovú bankovku.

„Nie," vystrčila Kate ruku mojím smerom.

„...prehrala som stávku. Platím."

Stále taká istá tvrdohlavá. Hodil som na ňu pohľad DobreVPohodeNejdemTiToOdopierať. Nemal som inú možnosť.

Ani som neveril, ako rýchlo prešiel čas strávený s Kate a Mel. Keď sme dojedli zmrzlinu, vydali sme sa do parku, kde sa Mel ihneď vrhla na šmýkačku. A Kate za ňou. Obe sa veľmi nahlas smiali, keď sa Kate skoro na tú šmýkačku nevošla, pretože je určená iba pre malé deti.

„Mne je to jedno, ja sa tam napracem," povedala bojovne a nakoniec sa jej to aj podarilo.

Ja som stál dole a urobil zopár fotiek. Potom sme sa vybrali prejsť k potôčiku, kde sme spoločne kŕmili zvierence. Ľahli sme si na trávu a pozorovali nebo. Bolo čisto modré bez jediného obláčiku. Moje myšlienky pretrhlo až zvonenie na telefóne.

„Uvidíme sa dneska?" napísala mi Paige.

Už teraz som vedel, že nie. Vypol som si mobil, aj keď to bolo odo mňa veľmi necharakterné a vrátil sa späť za dievčatami. Bolo pol siedmej a my sme sa mali pomaly s deťmi rozlúčiť.

„Ďakujeem za pekný deeň," zatiahla malá Mel a objala Kate okolo krku.

Tá jej niečo pošepkala, ale to som už nepočul. Na oboch bolo vidno, že im bude smutno. Aj ja som sa prišiel s Mel rozlúčiť a zastrčil jej kvietok do vlasov.

„Uvidíme sa, maličká," objal som ju a aj ona mňa.

Vtom som mal pocit deja vu a po pár sekundách som aj vedel prečo. Bola ako Lucy. Uvedomoval som si to, ale nie až tak. Zahnal som ten zvláštny pocit do úzadia a ešte jej zakýval.

Kate:

Po celom dni sme sa rozhodli, že ideme na spoločnú večeru. Max sa ponúkol, že môže niekoho vziať do auta. Keďže Tom a Jess išli ráno taxíkom, ja som k sebe zobrala Jess .A Max zase Toma. Aspoň sme mali chvíľu čas porozprávať sa.

„Tak vrav, rýchlo!" vybafla na mňa Jess, len čo som zavrela dvere.

„Noo, musím povedať, že to bolo skvelé, vybralo si nás také zlatučké dievčatko Melanie, boli sme na zmrz,"