Zachráň ma✅

Časť 41.

Kate:

Nechceli sme na začiatku bežať ako väčšina tímov, inak sa rýchlo unavíme. Išli sme rýchlo, tak, aby aj Mel stačila.

„Dobre Mel, pozeraj sa po kríkoch a dole, my budeme hľadať vyššie," rozdelili sme si úlohy.

„Dobre," tešila sa malá.

Našli sme prvú indíciu. Čo nám pánko zabudol povedať, že každý tím má vlastné indície.

„Voda úžľabinou tečie, poskytne v lete osvieženie," prečítala Jess nahlas.

„Potok!" vykríkli sme všetky naraz.

Začuli sme ho po pár metroch, zasvietili sme a na moste bola priviazaná ďalšia indícia.

„Sova sa v noci zobudí a svojím húhú sa prezradí."

No krásne, rýmuje sa to, ale čo s tým.

„Musíme sa asi pozerať po stromoch."

Hľadali sme dosť dlho, možno aj desať minút, ale konečne sme objavili ďalšiu indíciu. Tento les nie je veľký, takže očakávam ešte dve nápovedy a sme tam. Tma vonku pohltila aj les a začínali sme sa báť. Dobre, teraz by sa tu Max hodil.

„Horolezci, horolezkyně, horolezčata, nelezte na skálu co je hodně špičatá. Spadnete do písku a svou rodnou vísku nesptříte více, dudlaj dá."

„Skala!" vykríkla Mel. Dačo z nej bude.

„Musí to byť nejaký kopec, ale dúfam, že po ňom nebudeme musieť liezť," povedala vystrašene Jess.

Jediný kopec, ktorý som tu dneska videla, keď sme prichádzali autom, bol napravo asi sto metrov. Nemohli sme však stratiť tento správny smer. Svietili sme všade naokolo, počuli sme aj iné ľudské hlasy, ktoré tiež hľadali svoje rolky. Možno je tento les väčší, ako vyzerá, lebo zase toľko ľudí tu nebolo. Spievali sme si, aby sme zahnali všetky zveri a konečne sme prišli ku kopcu. Teda ku skale.

„Dobre, idem to hľadať ja. Mel, pre teba je to nebezpečné a Jess o tebe ani nehovorím, keďže ste už dvaja," usmiala som sa a zobrala si baterku.

Nemali sme žiadne lano , ale zase tá skala nebola až taká vysoká. Bolo tam dosť miest, kde sa dalo chytiť a stupiť, tak som pomaly začala liezť.

„Vidíš niečo?" kričali na mňa baby zdola.

„Nie!"

Stúpala som dosť rýchlo a konečne uvidela tú indíciu. Dosť nebezpečne to umiestili.

„Mám!" zakričala som a dala som si tú rolku do mikiny.

Vracala som sa späť, bola som tak v polovici, pravú nohu som položila na ploché miesto, chcela som sa prechytiť, ale kúsok kameňa sa odštiepil a tak som sa o pár centimetrov zošuchla dole.

„Kate!" kričali na mňa zdola.

Bola som ešte dosť nad zemou, musela som zachovať pokoj, nemohla som im ani odpovedať, ruky a nohy sa mi klepali a šmýkali z kameňov. Pravú nohu som si položila medzi dva kamene a skúšala, či ma to udrží. Ľavú som dala na plôšku podo mnou a bezpečne išla dole. Keď som bola už dole, opatrne som zišla, ale cítila som veľkú bolesť v členku. Musela som si sadnúť a trochu si to premasírovať.

„Máme volať lekára alebo organizátorov?" vystrašene sa ma pýtala Jess.

Mel chcela už plakať.

„Neplač, veď sa nič nedeje," nahodila som trochu silený úsmev.

„To je všetko kvôli mne," zastonala.