Zachráň ma✅

Časť 6.

Vyzeral ako anjel. Čierne havranie vlasy sa mu jemne točili a  jeho zeleno-šedé oči mi asi videli do hlavy. Cítila som sa pred ním ako nahá. Akoby vedel, na čo práve myslím. Bolo vidno, že pravidelne cvičí a stará sa o seba.

„Kate?" usmial sa na mňa.

No to ma podrž. Doriti! Ten úsmev. Poznám na svete jeden jediný. Ten JEHO. A teraz toto.

„Ja-ja už teda idem...ďakujem za masáž, bola super...tak sa maj," rýchlo som sa rozlúčila, akoby som videla ducha a upaľovala preč.

Toto bol trapas na sto rokov. Preboha, čo som v puberte? Obliekla som si svoje veci a čakala na Hannu v šatni.

„Ty už si?" čudovala sa.

„Hanna, prečo ma masíroval chlap? K tomu pekelne pekný chlap?" vyčítala som jej.

„Čože? To nie je fér. Ja som mala nejakú vyzretú päťdesiatku," tvárila sa urazene.

„No a čo sa dialo? Rozprávali ste sa? Máš jeho číslo?" vypočúvala ma.

„Hanna, haló. Ja mám priateľa," zamávala som jej pred tvárou, aby sa spamätala.

„Veď pokoj, iba sa pýtam. Tak na neho už nemysli. Poď," zas ma ťahala nevedno kam.

„Dobrý deň, nech sa páči, naše denné menu," prišla k nám čašníčka a podala nám lístky.

„Som hladná ako slon," pošúchala si brucho moja kamarátka  a ja som bol na tom dosť podobne.

„Karé na slivkovej omáčke a opekané zemiaky," objednala som si a Hanna si dala cestovinový šalát s kuracím mäsom.

„Samozrejme, prinesiem niečo na pitie?"

To som nechala na Hannu, vybrala nám nejaký ovocný nápoj a ja som bola spokojná.

„Na čo sú nám tie VIP lístky?" opýtala som sa akoby mimochodom.

„Uvidíš po obede."

No už bolo skoro síce pol piatej, ale my sme ešte neobedovali. Keď sa pred nami zjavilo jedlo, až mi slinka tiekla. Rýchlo sme sa na to vrhli a nevydali ani slovko. Mňam mňam, toto bolo nebíčko v papuľke. Aj Hanna sa tvárila nadmieru spokojne.

Bolo presne sedem hodín, keď ma moja kamarátka ťahala dole do podzemia, odkiaľ vychádzala hudba.

„Nalep si tú VIP pásku," rozkázala mi a potom sme vošli dnu.

Bolo to obrovské. Vysvietený parket, z každej strany bar, na stenách zrkadlá, v zadnej miestnosti biliard a stolný futbal. V strede bol pult pre DJ, ktorý  už teraz hral. Hodila som nechápavý pohľad na Hannu typu ČoMyTuAkožeRobíme a čakala, aké pokyny vydá.

„Smer bar!" ukázala na ten najdlhší a zamierili sme tam.

„Dvoch kapitánov!" zakričala barmanovi do ucha.

Fíha, ona vie, čo pijem. Za dve sekundy k nám už leteli po stole dva poháriky hnedej tekutiny. Neváhala som ani sekundu. Kopli sme to do seba na ex a vypýtali si ďalšie kolo.

„Na zdravie!" zdvihli sme poldecáky do vzduchu a celý hrudník mi zalialo teplo.

Začínala som mať náladu, keď sme v sebe mali okolo päť pohárikov.

„Ideme na parket?"

„Jednoznačne."

Prepchali sme sa masou ľudí, ktorí už mali vypité alebo boli len mierne chytení a tancovali do rytmu. Neboli sme úplne v strede, ale nechýbalo tomu veľa. Mala som pocit, že dneska je moja posledná možnosť roztočiť to, lebo keď toto všetko zistí James, tak ma zabije. Chytili sme sa s Hannou za plecia a vrtili bokmi a postupne išli k zemi. Už mi dochádzala hladina tekutín v tele a tak som nás zase zaviedla k baru.