Zachráň ma✅

Časť 34.

Max:

Zobudil som sa o siedmej večer s tým, že mi niekto dookola zvonil na dvere.

„Ja toho človeka zabijem," hundral som si popod nos cestou ku dverám.

„Tom?" opýtal som sa sklamane.

„A koho si čakal, kráľovnú?" odpovedal ironicky a vošiel dnu.

„Jasné, poď ďalej," mrmlal som si.

„Takže Max," začal, čo neveštilo nič dobré.

„Mám u teba ešte jednu službu za minule. Poviem ti môj problém."

Aké minule? Bože, človek si musí všetko pomaly zapisovať, inak to na neho všade vytiahnu. Tom chodil po izbe hore dole a šúchal si dlaňami spánky. Vedel som, že má na srdci niečo dôležité. Potom to zo seba konečne vypustil.

„Jess trošku šalie z tehotenstva a ja jej chcem dokázať, že to zvládneme. Veľa sme sa o tom rozprávali a pôjdeme do jedného detského domova za deťmi. Pomôcť im, porozprávať sa a tak. Aby si Jess začala budovať vzťah k deťom. No a prichádzame ku koreňu veci."

Takže ku koreňu. Trošku som sa uchechtol. Tom po mne zazrel a pokračoval.

„Jess si tam ako psychickú podporu berie Kate a ja to tam s dvomi babami nevydržím. Strašne ju ľúbim, ale veľa žien a veľa detí nie je moja obľúbená kombinácia. Takže, išiel by si so mnou ako psychická podpora? A..." stále niečo mlel, ale mne sa mozog zastavil na jej mene.

Myslím si, že to je možno osud. Ale čo ak tam pôjde s Jamesom? Musím to aj tak risknúť.

„Dobre, pôjdem," povedal som, akoby nič, ale vo vnútri som cítil obrovskú radosť, že ju uvidím.

Možno s ňou prehodím pár slov. Áno, toto je skvelé. A budem mať zo seba aj lepší pocit.

„Kedy to je?"

„Zajtra," odvetil Tom a ja som na koži pocítil zimomriavky.

Kate:

Prišiel môj obávaný deň. Hneď ráno, ako som sa zobudila, som mala nepríjemný pocit. Čo ak tam uvidím všetky tie deti a zosypem sa? A mám byť predsa podpora a nie to ešte robiť ťažším. Dala som si rýchlu sprchu a nechala na seba stekať kvapky studenej vody. Neviem ,ako je to možné, ale v celku ma to upokojilo a tak som zišla v župane dole a zapla si nahlas hudbu. James už odišiel, takže dom bol celý môj. Moji susedia ma pravdepodobne neznášali za ten rámus, ale čím hlasnejšie, tým lepšie. Vrátila som sa hore a trošku som sa namaľovala. Riasenka, korektor, púder a rúž v hnedo- telových odtieňoch. Skvelé. Moje vlasy našťastie neboli problém. Iba som si cez ne prešla rukou, prehodila na stranu a hotovo! Dlho som zvažovala, čo si oblečiem. Chcem byť na jednej strane oblečená slušne, ale na druhej sa chcem cítiť pohodlne. Zvolila som tú druhú cestu a tak som si obliekla spodné prádlo- to by som si dala v oboch prípadoch, tmavomodré rifle, ktoré boli trošilinku roztrhané, ale zase som nevyzerala ako bezdomovec, takže v klídku. Na vrch som si dala prvé tričko, ktoré nemalo žiadne poburujúce nápisy. Bohužiaľ, mám aj také, niektoré moje blízke osoby ako Hanna si radi robia zo mňa srandu. Ale dobre sa v tých tričkách spáva. Obula som si plátenky , dala kožák, navoňala som sa a vychádzala z domu. Mala som ešte časovú rezervu, zamkla som dvere a nasadla do auta.

Vypeckovala som si rádio a zadala do navigácie adresu. Nebolo to veru blízko, ale hádam to stihnem.

„Nazdárek, už som na ceste," volala som Jess a popri tom prelaďovala rádio.