Zachráň ma✅

Časť 21.

Večer sme sedeli viacerí pri krbe, pili miešané nápoje a rozprávali sa. Beth mi rozprávala o Hanne, keď bola malá, ukazovala fotky a Hanna mala na tvári výraz UkážJeješteJednuASiMŕtva. Ja som sa smiala na plné hrdlo a moju kamarátku ignorovala. Veď bola rozkošná. Strojček, dva vrkoče a veľká mašľa na šatách.

„A ešte keby si vedela, aká bola beťárka. Raz v škole hodila po spolužiakovi črepník, lebo sa jej páčil, no on si ju nevšímal. Bola celá od hliny, ale aspoň to spolu museli riadiť a ona bola celá spokojná," smiala sa Hannina mama.

„Alebo ešte, keď sme ju učili cikať na nočník. Položilo sme ho vedľa záchoda a ju sme posadili na nočník. Sedela tam dobrých dvadsať minút a nič. Potom som musela odbehnúť, lebo niekto zvonil a keď som sa vrátila, Hanna spala s hlavou opretou na záchode."

Mojej kamarátke sa táto konverzácia vôbec nepáčila, netuším prečo. Každopádne, to bol skvelý večer a tieto veci jej budem ešte dlho pripomínať.

Nasledujúce ráno sme vstali, keď už bolo dosť neskoro. Slnko bolo dávno nad obzorom a ľudia v dome hore. Išli sme na raňajky, kde sme mali asi päť druhov sladkého pečiva. Bola tu aj marmeláda, káva, kakao a ovocie. Obe sme mali plné taniere a spokojné výrazy na tvári. Sadli sme si na terasu a vychutnávali si dobré jedlo a slnko.

„Fo ideme dnefka robif?" opýtala som sa plnými ústami.

„Ideme do Florencie. Je tam jeden z najlepších barov a my sa ideme baviť," víťazoslávne sa na mňa pozrela moja kamarátka a ja som vedela, že to bude fakt niečo veľké.

„Zapneš mi to?" kričala na mňa z vedľajšej izby Hanna.

Vytiahla som jej zips na šatách hore a obzrela si ju. Vyzerala úžasne. Ja som sa pri nej cítila ako škaredé káčatko.

„Ty chceš ísť v rifliach?" vrhla na mňa šokovaný výraz a vedela som, že sa v nich dneska určite nezostanem.

Po pol hodine som sa jej ukázala v čiernej obtiahnutej sukni a vo fialovom tope na ramienka, ktorý bol zo saténu. Ak sa mi to niekde zachytí a poškodí sa mi, rozplačem sa. Na perách som mala slabučký lesk, vlasy voľne rozpustené a na nohách topánky na platforme, ktoré mi požičala Hanna.

„Môžeme vyraziť!" zvolala a ťahala ma dole, kde nás už ťahal taxík.

„Dve tequily!" zakričala barmanke Hanna a ona nám s úsmevom naliala.

Očividne sa poznali.

„Cin cin!" zakričala moja kamarátka a kopla to do seba

Chvíľu sme sedeli na bare a kopali do seba panák za panákom. Hanna mala poriadnu výdrž, čo sa o mne povedať nedalo. Radšej som si objedala džús a usrkávala si neho.

„Parket!"

„Idem!" smiala som sa a išla smerom dole, kde bola masa ľudí.

Všetci sa vlnili do rytmu hudby a tak sme sa pridali aj my dve. Hrali úžasne, veľa pesničiek som aj poznala a tak som si spievala.

„Hanna!" ozval sa spoza mňa hlasný krik a keď som sa otočila, uvidela som tri dievčatá.

„Čaute!" žiarili jej oči a všetky objala.

Vysvitlo, že sú to jej kamarátky a spoločne chodievali do toho podniku.

„Ideme do boxu. Chcete ísť s nami?"

Obe sme prikývli a nasledovali ich.
„Hanna je kráľovná tohto podniku. Bývala tu každý večer a pozná sa aj s majiteľom. Sme rady, že ťa tu zase vidíme. Veľa v Talianku nie si," mlela jedna cez druhú, že som to ani nestíhala vnímať.