Zachráň ma✅

Časť 28.

Kate:

Rýchlo som zahla doprava na záchody.

„Do riti!" buchla som päsťou do steny, ktorá bola z kachličiek.

„Prečo sa toto deje mne?" rozčuľovala som sa ďalej.

Pozrela som sa na seba do zrkadla, líca mi horeli, ruky som mala ľadové a pohľad poriadne nasrdený. Musela som sa upokojiť. Už teraz meškám na stretnutie, ale hádam to pochopia. Aj tak oficiálne začíname o štvrtej. Našťastie som bola na záchodoch sama a mohla som sa nerušene rozprávať so zrkadlom.

„Si silná, zvládneš to."

„Áno, máš pravdu, chce to pokoj."

Keď som trochu vychladla, mierila som do zasadačky.

„Prepáčte, že meškám," povedala som pokorne.

„To nič. Deje sa niečo s výťahmi? Hlásili mi poruchu," pokýval hlavou rozhorčene pán Watson.

„Áno, zasekla som sa," priznala som.

„Dobre, posaď sa, Kate," usmial sa na mňa.

Prečítala som si pár rukopisov a dnes sa má diskutovať o ich vydaní. Máme sa stretnúť s autorom a spoluvydavateľom. Som veľmi zvedavá, lebo toto milujem. Vždy je to niečo iné. Iní ľudia, iné príbehy a iný výsledok.  Po dvoch vyčerpávajúcich hodinách sme boli hotoví. Preriešili sme knihu, celý jej obsah, dohodli kočku, ktorá prejde obsahom a po prípade pomôže doladiť slabšie časti. Obálku ide navrhovať Jimmy z vydavateľstva a dohodli sme si aj ďalšiu schôdzu.

„Ďakujeme za pomoc," ozvala sa jedna  žena, ktorá mohla mať okolo tridsať.

Srdečne som sa na ňu usmiala a odvetila : „Bolo mi potešením."

Ešte sme sa chvíľu rozprávali o našich dojmoch, ale nakoniec ma zmohla únava a mierila som domov.

Nebola som už ďaleko od nášho domu, ale nechcelo sa mi ísť domov.  Dnešok bol dosť náročný. Hlavne teda po psychickej stránke. Odbočila som na kruhový objazd a pokračovala doprava. Vedela som presne, kam teraz idem.

Max:

Nevedel som, čo mám robiť. Od kedy odišla Kate, vyskúšal som asi všetko. Cestoval som, trávil čas s chalanmi, pil s rozumom a taktiež do bezvedomia, skúsil sa stretnúť s nejakými babami a nič ma nenapĺňalo. Sedel som doma a pozeral sa von oknom. Od nudy mnou cukalo a tak som sa rozhodol, že tu nejdem plakať nad svojim životom, pobalil si veci a odišiel.

Kate:

Prešli dva týždne od stretnutia s Maxom. Musím priznať, že nad tým rozmýšľam každý deň. Usmievam sa, ale vo vnútri som občas smutná. Viem ale, že sa s tým musím vysporiadať sama.

„Áno?" zdvihla som mobil, keď som uvidela, že mi volá Jess.

„Kate, musíš prísť ku mne," povedala pridrhnuto a ja som ani na sekundu neváhala.

„Konečne," hodila sa mi okolo krku moja kamarátka  a to sme spolu volali pred desiatimi minútami.

„Čo sa deje?" spýtala sa vystrašene.

„Poď dnu."

Už ani tón jej hlasu sa mi nepáčil. Usadili sme sa v obývačke  a Jess sa mi vyhýbala pohľadom.

„Jess!" okríkla som ju, pretože mám sama nervy v kýbli.

„No dobre...takže si prvá ,ktorej to poviem a zároveň ťa žiadam, aby si si to nechala pre seba. V poslednej dobe mi býva dosť zle, jem viac a v noci sa budím na bolesti. Išla som k mojej gynekologičke na vyšetrenie a povedala mi, že som tehotná."