Zachráň ma✅

Časť 1.

Kate: 

James iba krúti hlavou nad mojím hudobným štýlom. Síce je to jeho auto, ale šofér som tu ja. Stiahla som obe okná a vypeckovala si ďalšiu pesničku. Spievala som si, tancovala hornou polovicou tela, občas som zapojila aj ruky, aj keď by som nimi mala držať volant.

„Týmto štýlom nás zabiješ," konštatoval James, keď sme sa napojili na diaľnicu a ja som dupla na plyn.

„Neboj sa nič," sladko som sa usmiala, ale nohu som z plynu nedala dole.

Mala som skvelú náladu.

„Čo podnikneme?"

„Čo len chceš."

Tak to si mi pomohol. Namiesto odbočky doprava som išla stále rovno a za to som si zaslúžila veľmi nechápavý pohľad od Jamesa. Však si môžem robiť čo chcem, nie? Išli sme po diaľnici ešte asi desať minút, potom sme zišli doľava a boli sme tam.

Vyzeralo to ako maličké mestečko z rozprávky. Námestie , v strede fontána, stánky s jedlom a všeličím iným a dokonca tam mali rozhlas!

„Poď," ťahala som svojho drahého za ruku, ale nejako sa mu to celé nepozdávalo.

Prechádzali sme pomedzi stánky, ja som si kúpila domáci med, lebo tieto napodobeniny  z obchodu sa ani na med nepodobajú a domáci je domáci. Všetci tu boli priateľskí a zhovorčiví, akoby som prišla do inej krajiny.

„Moji drahí, keď pôjdete popri fontáne a rovno, uvidíte amfiteáter, kde premietajú filmy. Síce neviem, či hrajú aj dnes, ale bežte skúsiť šťastie," poradila mi starenka, kde som si kúpila zmes sušených byliniek na čaj.

„Ďakujeme pekne, aj za nákup," zdvihla som vrecúško a usmiala sa.

Takže popri fontáne a rovno. Kráčali sme len päť minút a hneď sa pred nami vynoril amfiteáter. Na stene bol vylepený program a ja som hľadala dnešný deň. O pol šiestej hrajú nejaký film, ale je to tu roztrhnuté. O päť minút by to malo začať a tak sme zamierili k pokladni a kúpili si lístky. Bolo to tu celkom veľké, väčšie ,ako to vyzeralo z vonku. Usadili sme sa v hornej rade a čakali, kým to začne. Prišiel aj týpek, čo predával popcorn a James ma už poznal natoľko, že vedel, že neodolám.

„Ďakujem," dala som mu pusu a oprela som o jeho rameno, lebo film práve začal.

„Ja som to nepochopila. O čo mu vlastne išlo?" pýtala som sa Jamesa, keď sme prišli domov.

„Kaaate," zatiahol, lebo som to ani po dvoch razoch vysvetľovania nechápala. To bola blbosť.

„Kašli na to, dobre?" doslova ma prosil James a ja som iba prikývla.

„Obsadzujem si sprchu!" zakričala som a rýchlo do nej vbehla.

Vypeckovala som si hudbu a spolu s ňou škriekala. Chudák James. No čo už. Vedel, aká som a predsa chcel so mnou bývať.

„Legendary!" 

Kde sa vo mne berie toľko talentu.

V kúpeľni už bolo priveľa pary aj na mňa a tak som vypla vodu a zabalila sa do uteráka.

„Ty si tam čo robila? Maľovala kúpeľňu?" pýtal sa ma James už v polospánku, kým čakal, že mu uvoľním sprchu.

„Nie nie, ja som mala koncert," žmurkla som na neho.

Iba pobavene pokrútil hlavou. Jedna nula. Pre mňa, samozrejme.

Natiahla som na seba iba kraťasy a tielko, lebo mi bolo príšerne horúco. Na večeru som sa rozhodla urobiť šalát. Stále mi behala po mysli pesnička, ktorú som spievala v sprche a tak som si ju popri krájaní zeleniny pohmkávala. Automaticky som pohupovala bokmi a myšlienkami som bola inde. Otočila som sa, že idem po syr do chladničky a od prekvapenia som zhíkla, keď som zbadala Jamesa, ako stojí tesne za mnou. Pár sekúnd sme sa iba dívali do očí, ja som si začala hrýzť peru, čo som asi nemala robiť, lebo ma James vysadil na linku a začal môj krk posievať bozkami. Zaklonila som hlavu a usmiala sa. Ešteže sa nič nestalo tomu šalátu. Lebo by nebola žiadna večera.