Zachráň ma✅

Časť 38.

Kate:

Poriadne sme sa najedli, celkom dobre sme sa porozprávali a boli sme práve na ceste domov. Neznášala som sa za to, že mi s ním bolo dobre. Už dávno som nemala taký dôverný rozhovor. Cítila som sa však vinná. James sa na mňa bude hnevať, Jess mi bude vyčítať, že ich oboch ťahám za nos a potom sa z toho zbláznim. Ale prečo by som mala pociťovať vinu? James ma tam nechal a ani nemyslel na to, ako sa dostanem domov. To je v poriadku? Chápem Jess, že sa na Maxa tak trochu ešte stále hnevá za ten ples, ale nezaujíma ju, čo chcem ja? Hlava mi išla puknúť a cítila som, že účinkovalo to víno. Ak ma Max teraz zavolá k sebe domov, pochopím, o čo mu ide.

„Tadiaľto?" ukázal doprava, kde sme na konci ulice mali dom s Jamesom.

„Áno."

Dobre, neurobil to. Zastal na začiatku ulice, aj keď vedel, ako vyzerá náš dom.

„Nechcem, aby si mala nejaké problémy doma," vysvetlil moju nevyslovenú otázku.

Otvoril mi dvere, pomohol mi vystúpiť a už bol na odchode, keď som ho zastavila.

„Ďakujem," objala som ho.

Jeho vôňa mi podlomila kolená, jeho pevné telo a teplo, ktoré z neho sálalo, mi pripomenulo staré časy a ja som nechcela, aby sa toto skončilo.

„Aj ja ďakujem," pousmial sa, pozdvihol mi tvár , zadíval sa mi do očí, akoby v nich hľadal odpoveď a odišiel.

Domov som prišla v prílive pocitov.

„Už si doma, zlatko?" ozval sa James.

Aké už? Prešlo asi tak šesť hodín, odkedy odišiel.

„Veru, už," povedala som ironicky.

„Ako bolo?" pýtal sa ma celý vysmiaty.

Drbem mu?

„Skvele, dávno mi takto dobe nebolo."

Každé jedno slovo bolo pravda.

„Nie si hladná? Môžem ti niečo urobiť."

Iba som záporne pokývala hlavou a išla do izby. Zamkla som sa v kúpeľni ako tínedžerka a vytočila Jess.

„Prosím?" ozvalo sa po dvoch zvoneniach.

„Neruším ťa?" povedala som s malou dušičkou.

„Ty nikdy, čo je poklad?"

A tak som jej všetko vyrozprávala. Jess ma neprerušovala, iba ticho počúvala, až som občas pochybovala, že je ešte tam, lebo nebolo počuť ani jej dýchanie.

Keď som skončila, čo bolo tak po dvadsiatich minútach, Jess povedala jediné slovo : „Preboha."

Preberali sme ešte hodinu, čo mám robiť.

„Takže mu chceš dať šancu?"

„Na jednej strane áno, ale ani nie. Neukončím to s Jamesom, za jednu skvelú večeru. Ja len neviem, či zvládneme byť iba priatelia."

„Zlatko, už je neskoro, daj si sprchu, pozri si film a vyspi sa. Spolu na niečo prídeme. A pozri si mail. Je tam zhrnuté už všetko na svadbu: šaty, kvety, jedlo, miesto, hudba, zábava, môj manželský sľub a torta."

„Ďakujem ti a áno, idem hneď na to." A tak aj bolo.

Šaty boli kúpené, o ich kráse som nemohla ani pochybovať. Ja som sa zamilovala do ich korzetu , ako krásne zvýrazňoval Jessinu postavu. My, ako družičky sme mali šaty slabo-ružovej farby s krásnymi trblietajúcimi sa kamienkami na páse. Kaderníčku mala moja kamarátka tiež zaistenú, DJ-ja zaobstaral Tom, koláče a svadobná torta sú vybrané, obrad bude v kostole a potom sa presunieme na súkromnú záhradu s malým jazierkom a hostina bude v tzv. stanoch alebo altánkoch. Jess sa rozhodla pre pivónie, čo je celkom neobvyklé, ale pekné a ja som za. Jedlo bude vo forme švédskych stolov a každý si nájde niečo pre seba. O manželskom sľube vám nepoviem. To sa dozviete až na svadbe.