Zachráň ma✅

Časť 54.

Max:

Včerajší bozk vo mne zobudil pocity, ktoré som myslel, že už ani nemám. Začal vo mne opäť tlieť plameň života a vedel som, že aj Kate voči mne prechováva city. Jej bozk hovoril za všetko. Mohla sa tváriť ako chcela, ale ja som to rozpoznal. Na ďalšie ráno som bol celkom vyspatý, mal som krásne sny a nemohol som uveriť, že včerajšok bol skutočnosťou. Ráno bolo však tiché a akési zabudnuté, každý sa utápal vo vlastných myšlienkach a hukote v hlave, ktorý spôsobil alkohol. Keď sme nasadli do auta a pohli sa, pochopili sme, že cesta ešte bude náročná. Veľmi sa šmýkalo, Jerry na tom nebol veľmi zle, ale určite by ešte nafúkal. Prvých desať minút bolo v pohode, už som skoro aj zaspal, ale zrazu začala blikať akási kontrolka a nemohli sme pokračovať.  Zavolali sme odťahovku, ktorá prišla do desiatich minút a rozdelili sme sa do áut. Bol to dosť boj, keďže ja som chcel byť s Kate a Jerry zase s Hannou. Obe boli v jednom aute, ale nakoniec som vyhral ja a išiel k nim do auta. James nevyzeral nadšene, čo ma ešte viac potešilo. Sadol som si za Kate, doslova som cítil energiu a napätie medzi nami a jej sladká vôňa mi udrela do nosa. Pohodlne som sa usadil a užíval si to nepríjemné ticho, lebo mne to bolo úplne jedno. Bol som s ňou, občas niečo povedala a jej hlas mi ľúbozvučne zvonil v ušiach.

„Chcete si pospať?" otočila sa dozadu a jeden pohľad venovala aj mne.

Zase som sa vpil do jej krásnych modrých očí a pripomenulo mi to včerajšok.

„Ja som v pohode," nadvihol som kútik úst.

Akoby som aj mohol spať, keď je tak blízko mňa. Kate tiež nespala. Pozerala sa von oknom, zaryto rozmýšľala a ja som mal pocit, že práve o včerajšku. Jej tvár som videl v spätnom zrkadle a videl som, že aj ona sa pozrela mojim smerom. Keď sa nám stretli pohľady, zahrialo ma pri srdci.

V deň, keď som sa vrátil, som sa mal stretnúť s Paige. Bolo to medzi nami zrazu zvláštne, ja som raz nezdvihol jej a potom ona mne a neskôr sme si už vôbec nevolali. Nie že by mi to prekážalo. Takže keď prišiel k nej a zazvonil, trochu som znervóznel. Bol som veľmi zvedavý, ako to medzi nami bude a hlavne čo sa bude diať po tom, ako sa jej priznám s tým bozkom. Možno som bol hajzel, ale mal som v pláne jej to povedať. Zaslúžila si vedieť pravdu. Privítala ma nežným bozkom, ktorý však ani zďaleka nebol taký ako s Kate. Nechutila ako ona, nevyjadrovala túžbu po mne ako ona . Jednoducho to nebola ona. Žiadna už nebude ako ona, preto šanca, že mi to s niekým iným vyjde, bola nulová. Pozvala ma ďalej a ja som bol u nej prvýkrát, takže som sa začal obzerať. Neviem, čo som čakal, ale bol to celkom obyčajný byt. Nejaké fotky, pár dekorácií, všetko v neutrálnych farbách.

„No čo, ako si sa mala? Máme si toho dosť povedať," začal som opatrne.

Musel som ju psychicky pripraviť na to, že som ju podviedol.

„Zaujímavo. Máš pravdu a asi by som mala začať," povedala to takým tónom, že som tušil, že sa niečo deje.

Zrazu som spozornel a hlavou mi prechádzali všetky možné konšpirácie.

Chytila ma za ruku a začala : „Vieš, mňa to naozaj veľmi mrzí. V poslednej dobe mi bolo trochu zle, dva dni som zvracala, myslela som, že mám pokazený žalúdok."

Nie, to sa mi sníva.

„...ale ani diéta ani nič mi nepomohlo. Išla som ku svojej doktorke. Netušila som, čo by to mohlo byť. Povedala mi, že som tehotná."

Pred očami som mal škvrny, v hlave mi hučalo ako po najhoršej opici a rýchlo som sa chcel zobudiť a vydýchnuť si, že to bola iba ďalšia nočná mora.

„Ja budem otec?" povedal som roztraseným hlasom.

Mlčala. Strašne dlho a mne už dochádzali nervy.