Zachráň ma✅

Časť 36.

Max:

Dnešok bol najlepší deň za poslednú dobu. Už len prítomnosť Kate vo mne vzbudila radosť. Mal som chuť kričať, aký som šťastný, objímať cudzích ľudí a usmievať sa. Bola to stále ona. Milá, radostná, láskavá a vtipná. Asi zniem ako nejaká žena z Cosmopolitanu. Ale je to naozaj tak. Cítil som sa ako pred pár mesiacmi dozadu. Keď bolo všetko v poriadku. Teraz som sedel na terase a rozmýšľal o celom dni.

Pochopil som, že Paige mám veľmi rád, ale nikdy ju nebudem ľúbiť tak, ako ľúbim Kate. Celým srdcom každý deň ,každú hodinu, minútu a sekundu bije iba pre ňu. A budem bojovať, lebo nemám čo stratiť. Nevedel som sa dočkať, kedy opäť pôjdeme pozrieť Mel. A nemohol som sa dočkať Kate. Dokonca ani James ma vôbec neodradil. Vedel som, že je nahnevaný, že som tam. A mňa to celkom tešilo. Niekde hlboko vo vnútri som mal pocit, že Kate je na mojej strane. Môj život sa stal úžasným, bez nejakého špecifického dôvodu. Teda, určite vo mne horela iskra nádeje, že s Kate budeme zas raz svoji.

Ráno bolo krásne, slnečné a ja som si pripravoval šálku horúcej čiernej kávy. Pospevoval som si a okrem môjho krásneho hlasu bolo v kuchyni počuť iba cinkanie lyžičky a hukot variacej sa vody. Nemal som na dnes žiadne plány, ale to sa rýchlo zmenilo. Paige to zmenila.

„Je to tu celkom pekné," usmiala sa na mňa.

Vzal som ju do parku. Presne na to miesto, kde som na začiatku vzal Kate. Ich reakcia sa však nedala porovnať. Kate bola uchvátená. Úprimne sa jej tu páčilo tak ako mne. Paige to pripadalo pekné. Obyčajné. Chcel som sa prefackať za to, že ich v duchu porovnávam.

„Aký si mal včera deň?"

„Skvelý. Boli sme s kamarátom pomáhať v detskom domove a pripomenulo mi to Lucy a zároveň som mal zo seba dobrý pocit."

Neklamal som.

„A čo, boli tam aj nejaké pekné baby?"

Keby si ty vedela.

„Prosím ťa."

To neurčuje, či som povedal áno alebo nie, či? Paige sa ma ďalej vypytovala, ja som jej odpovedal, pýtal sa na jej deň. Vzadu na strom pristával vtáčik. Bol krásny. Svoje krídla stiahol k drobnému telu a spokojne sedel na slnku. Usmial som sa. Iba tak. Bezdôvodne. Opäť vo mne prekvitá šťastie.

Kate :

Bola som naozaj nahnevaná. Hneď na ďalší deň som mierila za Jess. Potrebovala som si všetko vydiskutovať, lebo som mala chvíľami pocit, že je na Jamesovej strane. Stretli sme sa v kaviarni, ja som si najprv objednala iba minerálku, ale vedela som, že pri nej nezostanem. Jess vošla trošku vystrašená, veď má na to aj dôvod.

„Kate," nepustila ma ani jednému slovu. Ale dneska nie.

„Jess takto. Mám ťa nadovšetko rada, chcem pre teba urobiť prvé aj posledné, ale myslím si, že más toho dosť čo riešiť vo svojom živote, čo sa týka svadby, charitatívnej činnosti a iných záležitostí. Bohužiaľ, nemám to také rozprávkové ako ty s Tomom, lebo s Jamesom máme problémy, ale bude to asi preto, že on nie je desiatka, Jess. Je skvelý, milý, pomohol mi, ale proste to nie je tá láska, keď by som pre neho aj vraždila alebo skočila do horiaceho domu. Nevravím však, že sa teraz idem stretávať s Maxom. Ja si to len potrebujem všetko ujasniť. A ty mi v tomto nemáš ako pomôcť. Takže to prosím ťa nerieš."

A je to von.

Jess na mňa iba chvíľu nemo hľadela, ale keď si uvedomila význam mojich slov, ihneď spustila : „Ja som to mala podľa teba ľahké? Čo mi Leo urobil, to si nepamätáš? Áno, sme s Tomom konečne svoji, chystáme svadbu, ale koľko som toho musela zažiť a ja sa ti snažím pomôcť a nakoniec mi povieš toto? Nemôžeš donekonečna čakať a pohadzovať si ich ako dve loptičky. Hmm James či Max? Takto to nefunguje!" Ona reálne kričala. Čašníčka na nás zagánila spoza barového pultu, ale pokračovala v príprave svojich objednávok.