Zachráň ma✅

Časť 23.

Prešli presne dva mesiace od toho, čo sa stalo v nemocnici. Leto potom utieklo ako voda a ani som sa nenazdala, opäť chodím do školy. Už to nie je pre mňa nič nové a tak to beriem s ľahkosťou. S Jamesom sa toho tiež veľa zmenilo. Asi si vstúpil do svedomia alebo my obaja a vážne sme sa porozprávali. Videla som, že všetky jeho slová o tom, že ma ľúbi, myslí vážne. A ja tiež nemôžem poprieť, že k nemu niečo cítim. Musím priznať, že ma skoro každý deň hlodala myšlienka na to, že mi vykričal moju minulosť. Ale už som sa o tom viac nezmienila. Zase sme spoločne začali fungovať, nosili sme si raňajky do postele a v lete sme išli na predĺžený výlet do Paríža. Ruch veľkomesta a Eiffelovka neskoro večer mi učarovali. Lahodné čerstvé pečivo a dobrá káva mi chýba ešte dodnes. A keď som uvidela z auta tie levanduľové polia, museli sme zastaviť. Nikdy som nič krajšie nevidela. Aj Víťazný oblúk spolu s Champs-Élysées boli neskutočné, ale tomu, čo vytvorila príroda, sa vyrovnať nedalo. Opäť sme sa spoločne smiali, šantili a užívali si prítomnosť toho druhého. Avšak, niekde veľmi hlboko v srdci som ešte stále myslela na ten bozk od Maxa. James to dodnes nevie a nechcem si predstaviť, ako by vyvádzal. Možno to tak je lepšie. Snažíme sa nájsť k sebe opäť cestu.

Tom je už zdravý ako rybička a spoločne s Jess doháňajú, čo za ten čas zameškali. Robia výlety a prejavujú si lásku. A to aj na verejnosti. Takže, radšej sa zdržím komentára. Ale jasné, že som rada, že Tom sa z toho dostal. Nepáčil sa mi pohľad na Jess, ktorá deň čo deň sedela v nemocnici a bola bezmocná. Snažila som sa ju vytiahnuť von, ale bola ako malé decko a mala som pocit, že o tú stoličku sa preistotu prilepila. Ale hneď, ako Toma pustili domov, konečne sa s ňou dalo aj rozumne porozprávať. A momentálne najaktuálnejšia téma bola svadba.

„Kate, nezabudla si, že?" opýtala sa ma s malou dušičkou v telefóne Jess.

„Ja? Nikdy? Už som na ceste," odomkla som auto a nasadla.

Dnes sme mali s Jess ísť vyberať šaty. Veď polovica septembra je fuč a ona stále nemá šaty. Vedela som, že je z toho dosť na nervy a preto som sa to rozhodla urobiť čo najskôr. Prekročila som povolenú rýchlosť, aj keď len o kúsok, aby som sa dostala za Jess do svadobného salónu čím skôr. Zadýchane som vbehla dnu a vyslúžila si vraživý pohľad od pár zákazníčok. Neisto som sa usmiala a skenovala miestnosť očami. Jess sedela na pohovke a pila šampanské.

„Som tu," oznámila som jej, akoby to nebolo očividné a spoločne sme sa začali prehrabávať vo svadobných šatách.

„A tieto?" vytiahla som jedny s obrovskou nariasenou sukňou a ukázala ich Jess.

Tá iba pokrútila záporne hlavou, minimálne po stý krát dnes. Bola som už extrémne vyčerpaná.

„Pomôžem vám?" podišla k nám predavačka.

Jess zaváhala, ale napokon jej povedala jej predstavu šiat.

„Momentík," usmiala sa a odišla niekam dozadu.

Sadli sme si na sedačku, Jess si naliala už piaty pohárik šampanského a ja som mala chuť dať si s ňou. Si autom. Si autom. Toto som si neustále opakovala. Po nekonečných piatich minútach prišla predavačka k nám a v rukách držala krásne snehobiele šaty. Jess vyzerala, že uvidela ducha, no potom sa jej úsmev rozlial od ucha k uchu.

„Idem si ich hneď vyskúšať," oznámila nám a stratila sa v kabínke.

„Ďakujem," naznačila som perami mojej záchrane a tá sa na mňa priateľsky usmiala.

V duchu som sa modlila, nech jej tie šaty padnú. Viete, Jessice Whiteovej sa nepáči len tak hocičo a toto je dneska jediný kúsok. Záves sa odhrnul a ja som zočila Jess. Otvorila som ústa dokorán, myslím to doslova a nemohla sa na ňu prestať pozerať. Bola ako princezná. Šaty jej padli ako uliate. Bez ramienok, celé ich držal korzet. Ten bol hlboko vykrojený, na bokoch akosi prechádzal do špicu. Na páse boli úzke, no smerom dole sa trochu rozšírili. Nie však veľmi ako masívna sukňa na predošlých šatách. Iba trochu, aby to tomu dodávalo elegantný šmrnc. Boli až po zem, ale keď si moja kamarátka dá opätky, bude to dokonalé. Látka bola pevná a trochu hrubšia a tak perfektne držala tvar.

„Jess, si nádherná," zaplakala som a dotiahla som ju pred zrkadlo.

„Máš pravdu," zakryla si ústa.

A vedela som, že je to už moja stará dobrá Jess!

Keď budúca nevesta vychádzala zo salónu, mala v ruke obal s jej vysnenými šatami a peňaženku ľahšiu o 380 libier. Možno to bolo dosť, možno za také krásne šaty primerane. Jess ani sekundu nerozmýšľala a kúpila ich.

„Takže, bod číslo jedna na našom zozname- kúpiť šaty- hotovo," zasalutovala som.

„My máme nejaký zoznam?"

„Ja ho mám tu," ukázala som na moju hlavu a Jess sa zasmiala.

Prípravy na svadbu boli v plnom prúde. Jess stresovala, že to nestihneme a ja som ju upokojovala, že má mňa. Veď je to tak, nie?

Max:

V ušiach mi hrala moja obľúbená hudba, trochu popŕchalo, ale to ma neodradilo od toho, aby som si išiel zabehať. Bolo ešte skoro ráno, za normálnych okolností by bola ešte tma a slnko by vyšlo o nejakú hodinu. Cestu by v šere osvetľovali pouličné lampy a holuby ako na povel vzlietli, keď som bežal ich smerom. Srdce mi bilo ako o život a dych mi nestačil. Zastavil som a prehol sa v kolenách. Nabral som do pľúc plný dúšok vzduchu a potom sa poobzeral okolo seba. Temža pretekala popod most a keď fúkal vietor, na jej hladine sa objavili maličké vlny. Dnešok bol veľmi dôležitý. Aj tak som ľutoval svoje rozhodnutie. Na jednej strane ľutoval, ale na druhej strane som bol zvedavý. Bežal som domov, aby som si stihol dať sprchu a v pokoji sa najesť. Mám tam skutočne ísť? Bol som dosť na pochybách, až ma zahriaklo moje svedomie. Musíš ty pako! Stoj si za svojím slovom.

Nazdar banda, vítam vás pri ďalšej časti. Máme tu situáciu po dvoch mesiacoch, Kate a James sa v istom slova zmysle uzmierili, ale Kate stále bodá tá myšlienka o ich hádke a myslí na Maxa. Znamenal niečo ten bozk?

Tom je už v poriadku, svadba sa blíži a to znamená prípravy. Jess si vybrala krásne šaty a jej sen sa stáva skutočnosťou. Max sa chystá na nejaké záhadné stretnutie, ale s kým, vám poviem až nabudúce, aby ste boli trochu napätí. Čo si myslíte, kam ide? Som zvedavá, či  to niekto uhádnete.

Časť je krátka, za čo sa ospravedlňujem, ale ďalšiu mám v pláne vydať v priebehu týždňa, ak mi to časový harmonogram dovolí, veď to poznáte- škola, brigáda, vlastné aktivity...ale buď by som vám dala teraz jednu dlhú a zase by bola až cez víkend alebo dve kratšie za týždeň- je to to isté :)

Veľmi vám ešte ďakujem za 12K prečítaní, držíme sa so všetkými knihami na pekných priečkach, veľmi sa tomu teším. A tiež som šťastná, že vás je tu už 700 :) Vôbec tomu nechápem, som nesmierne rada, že vás moja kniha baví a opäť teda v priebehu týždňa :)) Pekný víkend všetkým!