Zachráň ma✅

Časť 20.

Okúsili sme aj miestne kasíno, ktoré sa nachádzalo v hoteli. Nemali sme už veľa hotovosti, ale mne by to nedalo, aby som tam nehodil aspoň dačo. A tak sme tu, je mimochodom obed a my večer letíme, takže nemáme veľa času.

„Ánoo," tešil som sa, keď mi automat začal vypľúvať peniaze za výhru.

Skúšame všetko. Automaty, cez ruletu a aj poker. No, o veľkom úspechu sa vravieť nedá, ale zase niečo sme vyhrali. Je to celkom zábava, kým nezistíme, že už musíme ísť, aby sme sa stihli pobaliť a navečerať. Keď sa pozerám na tú krásnu izbu, musím priznať, že ju nechcem opustiť. Ten výhľad, dobré jedlo, zábava a žiadne problémy. Ale pripomeniem si, že od nich nemôžem iba utekať a tak si zo skrine vyberiem oblečenie a poukladám  ho do kufra. Potom, keď už sme hotoví, dáme posledné zbohom všetkým týmto spomienkam a zabuchnem dvere.

Na letisku čakáme už hodinu, dávno sme prešli cez všetky kontroly a teraz sedíme na káve, ktorá dúfam, že ma udrží pri živote.

„Bolo to nezabudnuteľné," vyriekneme s Jerrym naraz a uškrnieme sa ako dvaja pakovia.

„Tomu ver," žmurknem na neho.

Nikdy na tento výlet nezabudnem. Hlavne nie na to kúpanie v mori. Potom, o pol hodinu neskôr ohlásia náš let, presunieme sa ku našej bráne, ktorú sme hľadali skoro pätnásť minút a čakáme v rade.

„Moje nohy, konečne sedím," spokojne sa usmejem a šikovne si obsadím mesto pri okne.

„Hej, vypadni," protestuje môj kamoš, ale už je neskoro a on to dobre vie.

Iba si niečo šomre popod nos, ale nechá ma tam sedieť. Milujem, keď môžem sledovať, ako pomaly stúpame do vzduchu a sme aspoň na chvíľu slobodní.

Let je dlhý, presne taký ako cestou sem. Väčšinu prespím, počúvam hudbu, alebo pozerám telku. Jerry spí ako zabitý, asi ho to všetko vyčerpalo a teraz to na neho dopadlo. Nechcem ho budiť a tak pozorujem oblohu. Je tma  a iba sem tam sa mihne svetlo. Pristávať máme o hodinu, na čo sa neskutočne teším. Keďže som mal dlhú chvíľu, vypočítal som si, koľko hodín bude, keď pristaneme. Krátko pre ôsmou. Už sa teším, ako sa zvalím do postele.

Hodina prejde ako nič a pilot oznámi, že o chvíľu pristávame. Spoznávam môj milovaný Londýn. Mal som tú možnosť vidieť ho za východu slnka z oblakov. Ten obraz dlho nepustím z hlavy.

„Už sme tu?" pretrel si oči Jerry a dezorientovane sa okolo seba pozeral.

Iba som prikývol a keď sme úplne zastali, postupne sme vychádzali z lietadla. Išli sme si po kufre a zatiaľ, čo sme stáli pri páse a čakali, vypol som si letový režim. Cinkla mi esemeska. Zbežne som sa na ňu pozrel, ale keď som uvidel, že odosielateľ je Jess a potom jej samotný odkaz, že sa mám urýchlene dostaviť do nemocnice,  musel som sa zachytiť stĺpu, inak by som skončil na zemi.

Kate:

Posledný deň sme iba leňošili. Nebol už žiaden čas na výlety, pretože poobede sme išli smer San Donnino.

„Istým spôsobom mi to tu bude chýbať," zaúpela Hanna, keď sme ležali pri bazéne.

Bolo tu pomerne pokojne, až na pár malých deciek v bazéne, ktoré na seba kričali a ja som mala chuť ich utopiť. Ale inak fajn.

„Pokoj, ešte si užime more. Ideme?"

Hanna iba prikývla a už sme kráčali po piesočnej pláži. Slnko mi pražilo na chrbát a až nepríjemne ma hrialo. Preto sme na seba najprv patatlali pol litra opaľovacieho krému, aby sme neboli červené ako raky. Pláž nebola preplnená, sem-tam tu bola nejaká rodina alebo pár, pri brehu sa hrali deti, ktoré boli veľmi vzorné a tiché a stavali si hrad. Pousmiala som sa a keď som sa pozrela na Hannu, žiarili jej oči.