Synovia vojny

28. Pijan (alfa)

*Šiesteho mrazosnehu stošesťdesiatpäť rokov po smrti cisára Lorenza*
Duqob, najsevernejšie mesto západu, nevýznamné ničím iným, než vývozom keramiky a prítomnosťou ornej pôdy, hostilo nahromadených žoldnierov z rôznych kútov sveta. Legionári im nedovolili vstúpiť priamo medzi občanov, vyvarovali sa tým kontaktu rôznych indivíduí a vrahov s bežnými občanmi, a tak sa tábory postavili za neho. Domáci sa sťažovali hluku, pretože armády vo veľkom spievali a kričali, niektorí naschvál, aby vyprovokovali aspoň nejakú potýčku.
Severanskí piráti z družiny „J" v ľanových nohaviciach a bielej košeli s červenočiernymi nášivkami kvetov a iných tvarov, čiernej vlnenej veste a krojovým klobúkom, v podnapitom stave každú noc preskakovali vatru. Osemdesiat valašiek vzbura otrokov netrápila, ba naopak, radovali sa voľnému rabovaniu, či ako v tomto prípade zamestnaniu do boja. O nič lepšie sa nechovali žoldnieri z Východu, práve kvôli nim sa zriadili oné opatrenia. Iba za tri dni sa väčšina sporov stala kvôli nim.
Ramahadáncom v krúžkovej oceľovej zbroji pokrytej pestrofarebnou tyrkysovou suknicou a žltými plášťami oné skupiny vadili do takej miery, až sa všetkých päť armád zjednotilo do jednej hlavnej. Náčelníkovia hordy popri fajke mieru uzavreli spoluprácu.
Posledná skupina prišla tesne pred Ostrovmi. Ťažkoodení jazdci pozlátení či postriebrení od hlavy k pätám vybavení guľatými štítmi najvyššej kvality a dlhými palcátmi sa radili k elitným vojskám podobným čiernym medveďom či legionárom. Nazývali sa „Vojsko piesočných hodín," pretože nikde neslúžili dlhšie, než pár mesiacov, najdlhšie vydržali u Svätého, ktorý ich dokázal vyplácať, no nakoniec ich ako každý iný prepustil. Veliteľ tejto šesťstošesťdesiatšesť člennej kavalérie bývaval kandidátom na sentriona, avšak po neúspešnej skúške bola táto žiadosť zamietnutá, nezabránilo mu to si vytvoriť striebornú tvár a zlatú, fúzatú bradu, dokonca jeho kovové čelo obkolesovala drahokamová koruna. Sedel v sedle jedného zo šestnástich bojových slonov, díval sa zhora na ostatných bojovníkov. Všetci pochopili, že táto nastávajúca zachádzka je vážnejšia, než si pôvodne domýšľali.
Albíni napochodovali sťa búrka, Ostrovných vojakov spolu s Deťmi púšte bolo dvakrát toľko, ako žoldnierske vojská dohromady.
Adalie od pohľadu odsudzovala každého z nich, muži bez vyšších ambícií, žijúci od bojiska k bojisku bez snahy slušného chovania, prahnúci po chaose. Z prieskumu, ktorý si dala zostaviť pred zamestnaním Detí púšte sa až čudovala koľko z nich nespĺňa ani základné armádne podmienky Ostrovov. Vojna proti Sýkorkám jej tiež dokázala, že za také peniaze ani kvalita voľných štítov neprekonala dobre cvičených Guarďanov a Ostrovanov. Neronovi muži aj ženy slúžili dlhoročne pod Lexami, čo sa im pomohlo oddeliť od zvyšku, vedela, že Leonard zamestnáva, iba tých najlepších. „Takýto bordel... a to som si myslela, že si jeho jasnosť dokáže udržať poriadok."
„Mhm, divím sa, že ich povolal toľkých," neštítil sa poohovárať svojho bývalého pána.
„Najmä Vojsko piesočných hodín," nadviazala a nad čírym množstvom zbytočného luxusu krútila hlavou, „prídu mi úbohí, akoby si niečo dokazovali."
„Aj dokazujú, ich veliteľ je známy odporca rodu Lex, krivdí im za svoj neúspech v mladosti."
„Zaujímalo by ma, čo donútilo Leonarda k ich uplatneniu."
Vždy vyjadril svoj názor, ona ho zato ani raz nepokarhala, pridával si k tým na dôvere: „Môj odhad je, že utrpel straty na kavalérii," odpovedal pokorne a ju oná hypotéza donútila k úškrnu, dorozprával: „zároveň plánuje ukončiť rebéliu počas najbližšieho ťaženia."
„Dúfam, že to nebude bez prípravy a plánovania..."
„Jeho jasnosť, nikdy nepodceňuje svojho súpera, určite nám oznámi stratégiu."
Zachytila hyenine zadumanie: „Čo ti nesedí?"
„Nič, vaše veličenstvo, len lúštim, ako sa Torekovi podarilo poraziť legionárov."
„Nenamáhaj sa! Leonard nám isto zodpovie naše otázky. Teraz je našou prioritou utáboriť mužov, potom si najmeme nejakú izbu s normálnou posteľou a kúpeľom." Kráľovná ukázala, že je silná vladárka, dvojmesačné cestovanie v sedle či žitie v stane sa pre ňu nejavili ako prekážka, dokonca si zachovala i svoj zovňajšok. Ten nezanedbávala, ukázala, že i počas ťaženia je najkrajšia. Priniesla so sebou šampóny, oleje a mydlá, umývala sa takmer každý deň, trvala na tom, aby po nej pokukovali. Získavala si ich, každý sníval o tom, byť jej milencom, hoc to nehovorili nahlas. Rozhýbala sa sťa mačka: „Je na čase sa trošku rozmaznať, o chvíľku nás vybozkáva mráz."
„Bude to určite otázka prípravy," stočil hravú vetu na vážnu tému.
„Ostrovom nikdy nechýbala," dodala nebrániac sa príležitosti o chválu národa, sama si tým privolala zášť voči Guardu, Mirhor zomrel, lenže kým im nevládli nepočítala to za definitívne víťazstvo. Legionári ich pustili do mesta, jediní disponovali výnimkou. Po zastavení a vyložení začali s hľadaním vhodného podniku.
Dagero si pokojne popíjal alkohol v zafajčenom salóne. Hyení komonder po uistení, že je to bezpečné podržal albínke dvere. Fajčiarsky dym zaťažil pľúca, nebyť zvyknutá potláčať ono gesto už by kašľala. Brušné tanečnice sa sťa hady za oranžovými záclonami ohýbali pod rytmom flauty. Krčila nosom, avšak lepšieho miesta na spanie nenašli. Neron spoznal muža sediaceho pri barovom pulte. Upozornil ju: „Ten pijan je Dagero Lex."
Rozpamätala sa, generál vtedy meškal na jednanie s cisárom a ešte k tomu prišiel neupravený. Hnusila sa jej predstava byť s ním, no možno vedel niečo, o čom sa hodilo byť oboznámený, a tak si k nemu prisadla. Nepozrel na ňu, prezradila sa svojou vôňou.
„Generál Lex, je tak?"
„Dagero," odbil ju a začal krúžiť pohárom, pohľadom pozorne sledoval karamelovo sfarbenú tekutinu v nádobe.
Nasrdil ju, takto sa s ňou dlho nikto nerozprával, zachovala svoj herecký výkon: „V tom prípade ma volaj Adalie."
Prestal a dno skla kleplo o pult, podoprel si hlavu a natočil sa k nej: „S čím ti pomôžem?"
Otrávenosť v hlase urazila sťa nadávka, zapálil v nej pocit menejcennosti: „Popravde som rozmýšľala nad dobrou spoločnosťou, ktorú by som dostala iba pri tebe..."
Ukázal barmanovi peniaze a následne zaplatil, potom sa vybral k odchodu neodpúšťajúc si poznámku: „To je síce pekné, ale v tomto meste poznám hneď dve krajšie kurtizány, mimo to, manipulatívne mrchy nemám v obľube," fakt, že urazil albínkinu krásu bol neodpustiteľný, priam ju ukotvil k tichu, prvýkrát v živote jej niekto niečo také povedal. Neron sa mu postavil do cesty.
Líščí bojovník sa nad týmto gestom súťaživo pousmial: „Dovolíš?"
„Urazili ste kráľovnú," upozornil ho podráždene.
„A čo s tým spravíš?" odkryl si pás, kde mu viselo šesť mečov, „Mám vypité... Vieš, že sa s vami nebudem maznať," Aalimah trúfalosť voči svojmu pánovi netolerovala a tasila, Eshan sa pridal k matke, avšak komonder im gestom rozkázal, aby ostali na miestach. Uvoľnil mu cestu: „múdro," poťapkal ho a pohodovým tempom ich všetkých obišiel. Adalie nenachádzala slov a úprimne mala chuť vyvolať scénu, lenže kvôli svojmu postaveniu si to nemohla dovoliť, preto sa zmohla iba k vyhrážke: „Nevideli sme sa naposledy, Dagero Lex."
Albínka sa po tejto slovnej potýčke ponorila do honosného kúpeľa, pena pretiekla z okrajov vane, teplá voda nenavodila upokojenie, ba naopak, skričala na komondera stojaceho za závesom: „Prečo si ho nechal ísť?"
„Nemohol som riskovať váš život, vaše veličenstvo. Je skúsený bojovník a verte mi, dokázal vás zabiť, akokoľvek by som sa snažil."
„Radšej by som zomrela, ako prežiť takú hanbu!" protestovala rázne.
„Ospravedlňte ma, sľubujem, že už na vás nikto, čo i len krivo nepozrie."
„To ti radím! Teraz odíď, chcem si oddýchnuť!"
Aalimah si po urobení pár krokov zanadávala: „Nevďačná hlupaňa!"
„Má pravdu, nedokázali sme ho zastaviť a zosmiešnili sme seba i naše meno," vyzeral podráždene, navzdory prilbici tušila, že mu onen ústup jasne žerie zo cti. Neron si uvedomoval, žeby proti Dagerovi nevyhrali, v momente, kedy sa objavil strach zo smrti cúvol. Sťa zbabelec si vyčítal svojej neschopnosti. Dotkla sa ho a začala sa o neho obtierať.
Záležalo jej na ňom, považovala za svoju povinnosť mu pomôcť, vsugerovala mu hrdinské dôvody ústupu: „Ste náš ochranca, môj pane, rozhodli ste sa, pretože ste nechceli, aby sme padli." Poddal sa ženskej nehe, potreboval na to zabudnúť. Netrvalo však dlho a už aj ich vyrušil Eshen, nešetril naliehavosťou: „Môj pane! Po meste vás hľadá akýsi muž."
Polonahá dvojica zbystrela: „Lex?"
„Nie, vojakom sa predstavil, ako Qyb Dare."
Aalimah zhíkla z číreho udivenia, pozrela sa na hyenu, ktorá sa okamžite začala obliekať: „Kde je teraz?" pýtal sa dychtivo a veliteľka vedela, čo to znamená, nešlo o milostivé privítanie.
„Na druhom kraji mesta, ďaleko od iných žoldnierov," zvedavosť mu nedala sa nespýtať: „smiem vedieť, kto to je?"
„Nosorožec," odpovedala jeho matka s ustarosteným tónom, naznačila mu tak k čomu sa schyľuje.
„Ten, ktorý zradil Deti púšte?"
„Dnes je deň, kedy ho zato osobne potrestám," ceril zuby nadšene, vzal oštep a ona sa mu postavila do cesty.
„Dávajte na seba pozor, prosím," po tejto poznámke žene prehrnul vlasy a pobozkali sa, „čo odkážem kráľovnej?"
„Šiel som vypočúvať legionárov," odišiel a ponechal syna s matkou samých.
„Je nosorožec silný?" otáľal.
„Je šanca, že sme ho videli naposledy," riekla úprimne.
„Pôjdem tam?"
„V žiadnom prípade! Toto je výzva od nosorožca a my ju musíme rešpektovať."
Neron dychtivo nasledoval svojich mužov, šlo priam o božie znamenie. Premiestnili sa na ono odľahlé miesto, kde na maličkom múre sedel chlap s vedľa položeným palcátom a štítom. Skúmal svoju starú prilbicu.
„Nechajte nás samých a zariaďte, nech nás nikto neruší!" rozkázal a žoldnieri rešpektujúci ono želanie šli hliadkovať pred legionármi, „čo ťa priviedlo späť?"
„Chcem to ukončiť," postavil sa a pripravil si vybavenie.
Nevlastný brat neschoval zvedavosť: „Odohnali ťa z Guardu?
Qyb vážnym výrazom prehlásil: „Povedzme, že už nemôžem ďalej utekať so svedomím, že stále žiješ."
Hyena sa rozcvičil, potočil si oštepom a až po usúdení, že je rozhýbaný povedal: „Aha, takže predsa si sa mi neprišiel ospravedlniť. Zahadzuješ dar života, ktorý som ti už dvakrát daroval."
„Zabil si veľa nevinných... Stal sa z teba vrah!"
Krúžili okolo seba sťa žraloky, Qybove výčitky sa nedostali k jeho srdcu: „Kým som nezabil otca ti to nevadilo, len sa rozpamätaj koľko rituálov si vykonal! Si pokrytec a ak tvoj jediný dôvod k súboju je toto, som z teba sklamaný."
Odmietal podrobnejší rozhovor. Svoje hriechy nikdy nezabudol, urážalo ho, byť dobrým človekom s takouto minulosťou. Zatajoval ich, schovával hlboko do skladov mysle. Po spoznaní Orla a Warborna veril v svoje vykúpenie, pomáhal im byť lepšími, vyvarovať sa osudovým chybám. Ubehli roky a on im viac nedokázal byť priateľom, obaja Bodrig aj Weran sa stali hrdinami bojujúcimi za nevinných, boli to skutoční bojovníci, nemohol sa s nimi ani rovnať a prišiel si zahanbený. Vzďaľoval sa od nich, nedobiehal ich, od bálu ho ťažila povinnosť zastaviť hyenu, bol to jediný spôsob, ako to definitívne napraviť. Nebál sa smrti, ideálne v ňu dúfal, avšak najprv musel potrestať onoho vraha, lunatika zabíjajúceho stovky nevinných.
„Ešte predtým, než začneme, chcem aby si vedel, že ma netešilo mu prepichnúť srdce, no božia vôľa sa neodmieta," zastali a Neron bodol vpred, mieril na hlavu. Dare mu štítom odbil čepeľ a palcátom zasiahol špic prilbice nevlastného brata. Bojovník s oštepom ho zavalil útokmi, tesne míňal a narezával bronzovú pokožku. Veliteľ žoldnierov sa tiež vyhýbal aj obrneným kolenám... Navzájom si vykonávali protiútoky a darovávali bloky či vyhnutia. Mohutní muži predviedli smrtonosný tanec. Poznali svoje triky a štýly boja, nik neriskol nové techniky, a tak korunovali vytrvalosť za rozhodujúci faktor. Hyena sa vyhla skokom vzad, po dopade na jednu nohu a chytením úplného konca zbrane medzi hánky sťa zmija vystrelila vpred. Obrovi sa podarilo odraziť onen hrot, Neronova dlaň neudržala oštep a ten padol k zemi, nosorožec kopom v rýchlosti povalil žoldniera, ktorý aj napriek očakávaniu tomu nedokázal zabrániť. Palcát dopadol vedľa jeho hlavy, on sa šikovne kotúľal, až kým nekopol nevlastného súrodenca do rozkroku, na čo pokľakol. Vyliezol mu na chrbát sťa opica na strom a začal ho škrtiť.
Bývalý Guardský vojak strácal drahocenný vzduch, donútil sa odhodiť svoje vybavenie, schmatol mužove ruky a po uvoľnení stisku a nahmataní ramien s hnevom šmaril Nerona o múr. Prilbica hyeny odletela do prázdna. Bežný človek po takomto údere sotva chodil, preto Qyba prekvapilo, že dotyčného päta pružinovito zasiahla do brucha. V bolestiach zodvihol oštep a vzájomne si darovali zásah. Palcát držiaca končatina po prebodnutí výrazne zakrvácala, najmä potom, čo sa háčiky zatiahli naspäť. Na druhej strane tvrdý štít zlomil Neronovi nos a taktiež ho zatlačil dobrých pár stôp vzad. Skontroloval si či dokáže dýchať, cez nozdry stekala červená tekutina, Qyb zase odhodil štít a preložil si palcát do druhej ruky, po tejto krátkej kontrole zranení pokračovali.
Využil absencie nepriateľovho krytu a vrhol oštepom. Trafil obrov bok, pribehol k nemu a po ohnutí vytiahol zbraň von, potom mu zo skoku sekol nahor čím mu rozrezal tkanivo spolu s kľúčnou kosťou. Pri dopade uštedril tretiu ranu pod pás.
Podcenil palcát, ten ho zasiahol do bedra a poslal k zemi.
Nosorožec potom stihol zašliapnuť oštep a druhým chodidlom kopol nevlastného súrodenca do krvácajúcej tváre. Kvôli zlomenej stehennej kosti sa sotva hýbal. Pri najbližšom švihu sa žoldnierove prsty uchytili o roh stisk ako krokodília papuľa sa v poslednej snahe pokúšal vylomiť obrovu hlavu, no po dvoch kontaktoch kovovej guli medzi oči vzpieranie prestalo. Kľakol si nad neho, predychával onen súboj, chlad a slabosť sa stupňovali pod neustále krvácajúcimi ranami. Zanechávajúc krvavé mláky, z posledných síl sa zdravou rukou zachytával o múry a steny. Svet sa točil a on váha svalov sa znásobila. Strácal vedomie, dopadol na kolená, pričom ho osvietila žiara vychádzajúceho slnka. Už nevládal dýchať, vítal smrť, našiel sebou hľadaný pokoj. V posledných momentoch si vybavil svojich priateľov, uronil slzu a s úsmevom zavrel zlatisté oči.
Deti púšte objavili telo svojho veliteľa, to začali verejne prichystávať na pohrebný rituál. Eshen pátral po vyzývateľovi, takýto zločin nenechal bez trestu. Podobne ako jeho matka si kládol otázku: „Kto nás teraz bude viesť?"
Legionári sa zhromaždili vôkol krvavého bazéna, zastavili si ho: „Tipujem, že tento bol spojený so smrťou toho vášho veliteľ, však?"
„Áno, je tento mŕtvy?"
„Keď ho brali mne tak vyzeral," dodal, „prečo spolu bojovali?"
„To neviem, no poznali sa."
„Smieš odísť a snažte sa príliš nevyčíňať!"
Stráže žoldnierom dovolili komondera pochovať. Obrad netrval dlho, pokúšali sa ho uskutočniť skôr, než si to všimnú ostatní žoldnieri. Aalimah preukázala svoju vernosť a osobne vytrhla hyene srdce slúžiace sťa obeta ich božstvu. Preklínala tejto noci, bála sa budúcnosti, vízia Deti púšte utrpela veľkú stratu, taktiež ktovie, aké rozkazy rozdá kráľovná. Zošli z cesty, nedivila by sa, ak by niektorí odišli. Obe helmy vzala so sebou, išlo o posvätné predmety dôležité pre všetkých Ramahadancov. Po obrade si tí najvernejší pomaly odhryzovali z Neronovho srdca.
Medzitým Adalie čakalo nepríjemné zobudenie, dozerali na ňu dvaja neznými muži: „Kde je Neron?!" zakričala autoritatívne.
„Je mŕtvy, vaše veličenstvo, veliteľka Aalimah ho momentálne zakutáva," oboznámil ju skleslo.
„Mŕtvy?" pohoršila sa, „kto ho napadol?"
„Zabil ho bojovník nosorožca, v minulosti spolu už raz bojovali."
Albínka okamžite uvažovala nad možnými dôvodmi, nemuselo ísť iba o starú nenávisť, ale o pokus urobiť ju zraniteľnou. Leonard ju možno plánoval odstrániť ako Mirhora, počas vojny ďaleko na Severe, aby neskôr mohol zaklamať obyvateľstvu Ostrovov. Čím viac to rozoberala tým horšie teórie prichádzali. Prenajatím niekoho, koho hyena poznala sa vyhli podozreniu: „Čo sa s tým vrahom stalo?"
„Veliteľ Eshen tvrdil, že ho legionári našli mŕtveho."
Stačilo jej to k obvineniu, všetko ukazovalo na Leonardove špinavé taktiky: „Ten zmrd!" zanadávala nahlas a nariadila: „Zavolajte mi Aalimah a Eshena!"
Nervózne sa prechádzala po izbe, zavrela si okno a trvala na svojej ochranke. Žoldnieri cítili albínkin hnev, nič nejedla ani nevypila. Výrazom prezrádzala úzkosť a nedôveru, zvierala rukoväť dýky: „Kde do frasa sú?!"
Neodpovedali, dvojica vošla dnu, slova sa chopila žena, ešte predtým než vošli dnu sa so synom dohodli, že budú pokračovať v službách Ostrovov, prípadne sa po vojne dohodnú či sa armáda nerozpadne: „Už vám to isto povedali, vaše veličenstvo."
„Toto Lexom neprejde, na to sa môžete spoľahnúť!" zavrčala a dvojica ostala zaskočená.
„Prečo rod Lex, vaše veličenstvo?"
Pozrela na ňu sťa na hlupaňu: „Vážne vám nepríde zvláštne, že sa pri samotných hraniciach Západu z ničoho nič ukáže Neronov starý nepriateľ, ktorého záhadne našli mŕtveho Lexovi muži? Alebo, že tu Leonard stále nie je? A už vôbec nespomínam jeho brata nazývajúceho nás zradcami!"
Eshen bol idey predaný, lenže veliteľka argumentovala: „Ide o vážne obvinenie, chýbajú nám dôkazy."
„Tak isto, ako chýbajú Guardu dôkazy o vražde Mirhora?" vyzývala ju k pokračovaniu hádky, no Aalimah chápavo pritakala.
„Aký teda máte plán?"
„Povieme, že ideme napred, pomôcť korune s Maligerom, no v skutočnosti kontaktujeme Toreka."
Udivila sa: „Nie je lepšie sa vrátiť na Ostrovy? Rebélia v cisárstve je zbytočný konflikt."
„A ty veríš, že sa nám podarí vrátiť domov?" opýtala sa pyšne narážajúc na rôznych vrahov, „Potrebujeme niekoho, kto Lexov dokáže poraziť a Torek je skvelým kandidátom."
„Prijme našu pomoc?"
„Dobyjeme preňho Maliger, to ho o nás uistí."
Poklonila sa, neverila v tento nápad, ale Neron by ju v tom podporil: „Deti púšte vám prisahali vernosť, vaše veličenstvo, splníme vaše rozkazy."