Nikova Girl [PREBIEHA KOREKCIA]

Prológ

Lucia (pred dvomi mesiacmi)

„Ahoj Mami" pozdravím mamu milým hlasom do tefelónu.

„Ahoj Lucy. Ako sa máš?" odpovie mi sladkým hlasom.

„Mám sa skvelo začala som riešiť nový klub v Pardubiciach, mám síce veľa vybavovačiek ale zvládam to, táto práca je môj život nič iné som si priať nemohla mami, budem sa tam musieť o také dva mesiace presťahovať aby som otvorila klub pokrstila ho a budem tam nejaký čas bývať nech mám klub aspoň chvíľu na očiach." hovorila som mame pyšným tónom.

„Lucy ty stále len tie tvoje kluby, ty vieš že sa mi to nepáči, ale keď ťa to robí šťastnou tak som aj ja šťastná, no tak nech sa ti tam dobre býva ale príď živá a zdravá. Voláme si pa." rozlúčila sa somnou.

No čakajú ma dosť nadupané mesiace, hlavne s budovou, ktorú som kúpila je celkom ošarpaná ale dám ju do správnej formy. Dnes sa mám stretnúť so svojím priateľom, máme teraz dosť zlé obdobie a škrípe to medzi nami. Idem sa nachystať, pôjdem do sprchy. Po teplej sprche som sa išla namaľovať, veľmi sa nemaľujem, dala som si jemný makeup, lesk a mascaru. Obliekla som si obtiahnutú sukňu a voľnú blúzku a k tomu opätky.

Na stretnutí s priateľom

Prišla som do kaviarne a videla som ako Daniel už sedí pri stole.

„Ahoj láska" podišla som k nemu pobozkala som ho a sadla si k nemu oproti.

„Ahoj zlato musíme sa porozprávať" povedal dosť divným tónom. „Láska hovor počúvam ťa" povedala som príjemným tónom.

„Poviem ti to hneď nech to máme za sebou, podviedol som ťa" povedal úplne pokojne „naozaj ma to mrzí ale asi by sme sa mali rozísť to čo som spravil bolo svinstvo." povedal úplne príjemným hlasom.

Pozrela som na neho, čo mu to práve vyletelo z huby a prvé čo som spravila bolo, že som mu dala facku „Ako si to dovoľuješ hovoriť takým kľudným tónom, myslíš si že je to v poriadku ? Žiadne asi sa rozídeme je to sto percentné neukazuj sa mi na oči." vstala som nahnevaná, hnev vo mne vrel ako vriac voda. Nebolo mi to ani ľúto náš vzťah nikam neviedol, bol to obyčajný buzerant, ani jebať nevedel dobre takže som viac menej o nič neprišla.

Prechádzala som sa po Starom meste v Bratislave zavolala som mojej najlepšej kamoške Nike.

„Ahoj Nika neskočíme sa niekde opiť?" povedala som jej veselým tónom.

„Ahoj Lucka, toto od teba často nepočujem ale s radosťou pôjdem. Ale čo sa stalo?" povedala Nika smutným tónom.

„Poviem ti na mieste, prídi do Starého Mesta pred Mekáč budem ťa čakať. A netráp sa dobre ? Vidíme sa pa" rozlúčila som sa s ňou.

Kým som čakala na Niku zavolala som mame, že som sa rozišla z Danielom, bola na mňa hrdá, že som to brala s takým kľudom a neplačem. Mňa nedokáže hocikto rozplakať, rozplakalo ma iba to, že sa moji rodičia rozviedli, že mi zomrel pes, keď som bola malá, a keď som mala môj prvý vzťah ale povedala som si, že kvôli chlapom nebudem plakať aj keď to neviem sľúbiť ale snažím sa to dodržiavať.

Ahojte, taká kratšia časť. Dopredu sa ospravedlňujem za gramatické chybičky a preklepy. Tento príbeh som chcela písať na počítači ale nejde nám, tak nič iné mi nezostáva iba to písať tu. Budem rada ak si to prečítate a dáte mi názor na túto knihu. Je to aj prvá kniha, ktorú píšem tak to berte trochu s rezervou, ak budem mať niečo zle. Ďakujem za každé prečítanie vaša Tessa✨