Popros!

Čas k jazve...

Stefan sa nedíval do hlavne zbrane, ktorá na neho mierila. Pozeral sa priamo do Ianových očí, ktoré na neho upierali pohľad, plný hnevu a podráždenia. Po pravde očakával podobnú rekciu, no bol si vedomí, že mu smrť z jeho ruky nehrozí. Ak by ho bol schopný zavraždiť, už by to bol niekedy spravil...rovnako ako to bolo naopak z jeho strany voči Ianovi. Obaja tak nejako vedeli, že prítomnosť toho druhého je v meste podstatná, no aj tak im nič nebránilo v nenávisti.

,,Prišiel som zatknúť podozrivého...keď si si náhodou nevšimol.'' hodil pohľadom na pána Venesuele, ktorý bol po prvý krát za svoj život rád, že vidí policajta.

,,A ako si sa k nemu dostal?'' podvihol Ian podráždene obočie.

,,Policajnými metódami.'' objasnil v podstate pravdivý fakt...veď aj sledovanie spadalo pod jeho prácu

,,Čiže nemáš páru, prečo tu som ja? Ani náhodou nevieš, kam mi zmizol zverenec?'' dodal stroho, pripravený strieľať...takú chuť ho zavraždiť nemal už dlho.

,,To som nepovedal,'' usmial sa Stefan, ,,ale nemaj obavy, napíšem ťa do správy ako napomáhateľa pri vyriešení zločinu.'' dodal spokojne, uvedomujúc si, že ho to len väčšmi naserie.

Ian na neho ešte chvíľu podráždene pozeral, vediac už dlho, že bol oblbnutý týmto kreténom, načo bez váhania stlačil spúšť. Škoda len, že v nej nábojov viac nebolo, škoda, že ich všetky spotreboval na toho bastarda pri stole.

,,Máš šťastie.'' precedil pomedzi zuby.

,,Obaja vieme, že nemáš nato, ma zabiť.'' dodal Stefan, prejdúc ku chlapovi, rýchlo ho spútajúc.

,,Nemysli si, že na to zabudnem...'' tykalo Ianovi v oku. Ešte nikdy ho nikto takto neodrbal...nikto sa neodvážil mu čo i len klamať, nie to na neho ešte zosnovať takýto podvod...

,,Nemyslím...'' odvetil Stefan pravdivo, hoci netušil, čím takým by sa mu tak odplatil.

,,Kde je?'' zmenil Ian téma, rozhodnutý doriešiť prv túto otázku.

,,Myslíš toho chlapca? U mňa...'' predal chlapa svojim mužom pri dverách, vrátiac sa k dokumentom schôdze, ktoré tvorili dôležitý dôkazový materiál.

,,Ak si sa čo i len dotkol mojej hračky...'' začal sa Ian vyhrážať, načo si Stefan jemne spomenul, že došiel práve v čas pred tým, než ho jeden z jeho mužov takmer znásilnil. Pričom ho zanechal ako opatrovateľku osamote vo svojom dome. Možno by sa zdalo, že je to trochu nedomyslené a na hlavu, no Stefan toho policajta poznal, a tak vedel, že už rovnakú chybu nezopakuje...v podstate mu veril, rovnako ako všetkým svojim mužom.

,,Nemaj obavy...čo sa týka mňa, je absolútne v poriadku. Hoci o jeho celkovom stave sa to povedať nedá...'' objasnil, privolajúc svojich mužov, aby priestor prešmietili podrobnejšie, vyjdúc z apartmánu.

Ian ho podráždene nasledujúc, ignoroval všemožné pohľady z okolia, ktoré reagovali na jeho zvýšenú zlosť, a tým padám aj desivú auru, ktorej sa oblúkom vyhýbali.

,,To už nie je tvoja starosť.'' odbil ho.

,,Práveže je.'' vyšli z hotelu až ku parkovisku. ,,Mám plnú moc ho u seba nechať, kým sa neuzdraví...to, čo s ním robíš, je zanedbávanie výchovy a prehnané násilie...'' vyčítal mu, načo sa Ian hrozivo zasmial.

,,To decko ešte neokúsilo ani zrnko z toho, čo s ním mám v pláne...a ty mi v tom nezabrániš. Akonáhle mi bol pridelený je v mojej moci. Mal by si najlepšie vedieť, že má patrón nad svojim zverencom plnú kontrolu.'' objasnil.

,,Správne,'' otvoril Stefan dvere od svojho auta, pripravený odísť, ,,avšak v tomto prípade som do toho pre tvoju smolu zasiahol ja. Nemaj obavy, nič sa mu nestane...nikto na neho nesiahne...avšak, do kým mu nebude lepšie, ani ty nie.''