Popros!

Čas na policajnú hru...

Claudio sa nestaral o Ianov ďaľší plán. Nemal totiž prečo. Šéf ho neinformoval o žiadnych nových povinnostiach po tom, čo mu oznámil, že svoj cieľ našiel, a tak usúdil, že má voľno...konečne. Avšak jeho spokojnosť nebola ani zlomkom z toho, čo pociťoval Richard. Ten svojho priateľa naozaj miloval, celého aj s jeho chybami akými bol napríklad nedostatok empatie, nulový strach o svoje bezpečie, či extrémna oddanosť k svojmu šéfovi...miloval ho aj tak a vedel, že sú jeho city opätované.

Teraz však potreboval sex. Nespali spolu snáď už od kedy prišli do Hretme, čo bolo príliš dlhým čakacím obdobím. No teraz mal konečne šancu. Claudio ho dnes nepočúval, neuveril mu, no on napokon aj tak vyhral a tým pádom mal skvelú zámienku na nejaké tie tresty, ktoré jeho milenec tak zbožňoval. Nemohol poprieť, žeby si za ten čas podobné hry nezamiloval. Hoci oficiálne nebol sadistom ani ničím takým, vidieť Claudia v putách, so šatkou na očiach ako mu pod jeho prácou vzdychá či stoná...nebolo na zahodenie.

A preto hneď ako Claudio hodil muža, kam mu Ian nakázal, pobrali sa naspäť do izby. V tej dobe bol všade nejaký druh chaosu spôsobený Ianovým pričinením, o ktorý sa však oni nezaujímali. Stefan mu nevolal, čo znamenalo, že nič nepotrebuje, a tak sa mohol sústrediť len na jedno...na svojho priateľa, s ktorým si mal v pláne užiť dokonalý večer.

Jeff skončil zamknutý v izbe vedľa, kde nikto nebýval, aby nerušil ich súkromnú chvíľku, zatiaľ čo obaja zamkli aj tú svoju.

,,Tak, verím, že už nemáš žiadne námietky." zasmial sa Richard a odstúpil od dverí.

,,Námietky na čo?" pousmial sa Claudio jemne a sadol si na veľkú posteľ.

,,Čo tak klasika? Policajt a zločinec?" podišiel ku stolíku pri posteli a vytiahol z vreciek železné putá.

Claudio si nadržane zakusol do pery a všehovoriacim pohľadom sa na ostré želiezka zadíval. Dobre poznal túto erotickú hru. Mala mnoho foriem a záležala len a len od Richardovej nálady. Zvyčajne to začínalo vytiahnutím pút, kde išlo o dobrého poliša, ktorý len dôkladne skúmal telo podozrivého, celé doplnené o nejaký ten tvrdší sex, o aký si Claudio hovoril.

Tvrdšia forma zahŕňala reťaze, či paralyzér, ktorými policajt svojho zločinca škrtil, bičoval či trýznil bezpečnou výškou voltov. Aby si vyslúžil túto, Claudiovi lákavejšiu verziu, musel Richarda nahnevať alebo ho naozaj sladko poprosiť, keďže na jej konci nasledoval niekoľko násobný sex, po ktorom mal Richard zvyčajne výčitky, mysliac si že svojmu milencovi ublížil. Teda tak to aspoň bolo na začiatku, teraz keď sa poznali skutočne dobre, mu bolo jasné, že čím tvrdšie zaobchádzanie, tým je jeho milenec spokojnejší...spôsoby sa však aj tak nezmenili.

A mimo tieto dva druhy policajnej hry existoval extra tretí, taký, ktorý skúšali skutočne len občas, keďže Richardovi to pripadalo nehumánne...zato Claudio, pracujúci v Ianovom bare dobe vedel, že to ani z ďaleká na pravý hardcore nemá...hoci to, čo praktikoval jeho šéf by na neho bolo asi priveľa.

Hladne sledoval ako sa Richard hrá s putami, ako ich položil na stôl a ako znovu siahol pod svoje veci, vytiahnuc dlhú kovovú reťaz, nasledovanú hneď paralyzérom. Z úst mu ušiel vzdych pri tej predstave, načo sa musel Richard pousmiať a rovno siahol aj za opasok, odkiaľ vytiahol hrubý a dlhý policajný obušok. Claudio mal pocit, že slasťou pri tej predstave vyskočí z kože, keď si uvedomil, že dnešná noc bude predstavovať tretí level hry, načo sa oddane k milencovi prisunul.

,,Súhlasíš, ty môj sexi kriminálnik?" podvihol Richard obočie a ako bonus si z nohavíc zložil kožený opasok.

,,Bez advokáta ani slovo, pán policajt." zasmial sa hriešne Claudio a nastavil ruky na želiezka.