Popros!

Čas k zábave...

Lukas mal zvláštny pocit. Bol už večer a on po celom dni, naplnenom učením vnímal ako sa mu začínajú zatvárať očká. Jeho pán s ním dnes nebol dlho, no napriek tomu mu bol vďačný, že mu venuje aspoň nejaký čas. Poskytol mu knihy na výučbu vysneného čítania a dokonca ho po príchode ošetril.

Prv si myslel, že sa zopakuje včerajšok, keď spolu tak v tichu sedeli v kúpeľni...on vo vani a jeho pán len v nohaviciach na jej kraji, akoby sa bál pridať sa k nemu do kúpeľa. Po celý čas ho previnilo hladil, obzerajúc si škrabance, ktoré zanechal na jeho krehkom telíčku, značky a modriny, ktorými ho obdaroval...jeho pán znel skutočne ustráchane a Lukas nerozumel dôvodu.

Ani keď ho začal ošetrovať a neprestajne sa ospravedlňoval. Nechápal, o čo sa jedná, prečo to jeho pán robí. Stále myslel, že si ho zoberie aj dnes...avšak keď ho z vody vytiahol a obliekol ho do teplého pyžamka, začal pochybovať.

Stefan totiž nič také dnes nemal v pláne. Jednak včera chlapca riadne zmordoval a hanbil sa za svoju nerozvážnosť, jednak bol príliš vyčerpaný aktuálnou situáciou, než aby sa sústredil na sex.

Celý deň si dal záležať na tom, aby sa Lukas cítil dobre, potajme mu dal do jedla tabletky od bolesti a napriek zaneprázdnenosti si našiel čas na jeho výučbu. Potreboval, aby sa chlapec cítil dobre, potreboval, aby sa ho nebál, potreboval, aby na neho nezanevrel, potreboval, aby mu odpustil, hoci to nevizeralo, žeby k nemu vôbec choval nejakú zášť.

Keď napokon odišiel a vrátil sa po tom, čo už bola situácia z Michelom vyriešená, bol príliš unavený na ďalšie učenie, a tak sa rozhodol pre dnešok všetko ukončiť. Zaviedol chlapca do kúpeľne, kde ho s menšími ťažkosťami ošetril a napokon zaľahol spoločne s ním do postele.

Nejako si už kvôli chlapcovi zvykol spávať pri svetle, a tak ho už ani len nenapadlo zhasnúť. Jemne Lukasa zakryl a s popriatím pekných snov mu venoval drobný božtek na čelo. Spravil to už automaticky a ani si neuvedomil, ako veľa to pre chlapca znamená.

Ten totiž každou takouto maličkosťou priľahol ku svojmu pánovi stále viac a viac. Stačil len ten jemný náznak starostlivosti či pozitívnej emócie, ktorá k nemu od Stefana celý deň smerovala, aby si Lukas podvedome utvrdzoval svoje sympatie, ktoré k tomuto mužovi, ktorý sa ho ujal, choval.

A hoci to chcel dať najavo aj inak, hoci chcel pánovi ukázať svoje pocity, jediný spôsob aký poznal a aký vedel využívať, bolo darovanie seba samého. Preto z časti chcel, aby si ho pán vzal aj dnes, aby mu mohol dokázať, že ho má rád, že je aspoň trochu hodný jeho starostlivosti, že chce, aby si ho nechal.

Avšak Stefan vyzeral vyčerpanejšie než zvyčajne, a preto napokon namiesto zbytočných otázok usúdil, že bude pre jeho pána najlepším darom, ak ho nechá odpočívať.

Bez ďalších zbytočných myšlienok privrel očká a v pozostávajúcom opjení, ktoré mu ponúkol Stefanov láskavý božtek, sa po dlhej dobe úplne bezstarostne prežitím príjemného dňa pobral do ríši snov bez strachu, žeby sa stal obeťou zvyčajných nočných mor...dnes bude spať pokojne, bol si tým istý.

***

Keď Ian otvoril oči z desivého sna o svojej minulosti, necítil nič nezvyčajné. Nebol roztrasený, z očí mu netiekli slzy a už vôbec sa mu nezdalo, žeby sa mu otvorili staré rany. Bol v poriadku, rovnako ako vždy keď si na niečo podobné spomenul. Predsa len minulosť nezmení, tak načo sa ňou trápiť...radšej sa sústrediť na prítomnosť a prípadnú pomstu, ktorú síce neplánoval, no teraz k nej mal príležitosť.

Pravdu povediac svojho otca neznenávidel preto, lebo ho podroboval bolestivým pokusom, ani preto, že ho predal. Neznášal ho kvôli jeho slabosti, kvôli strachu, ktorý mal ten blázon potlačiť, no ktorý ho premohol. Neznášal ho, lebo sám nedokázal prijať fakt, že taký slaboch mu daroval život, že mu koluje v žilách jeho krv...a potom tu bol ešte aj fakt, že ho obral o potencionálne najvyššiu moc, ktorá mu mala právom náležať.