Popros!

Čas k prvému dojmu...

Keď sa dostali ku hraniciam, slnko si už pomaly menilo svoje miesto s mesiacom. Stmievalo sa skutočne rýchlo, a hoci bolo len niečo po ôsmej, všetkým sa začínalo zívať. Po prechode cez hliadku, ktorá mala za úlohu tento prestup strážiť tak, aby žiaden muž nevstúpil na teritórium ženskej krajiny, museli opustiť vozidlo a nasadnúť do limuzíny, ktorá ich mala zaviesť na konečné miesto stretnutia.

Jayl sa divil, že celá kontrola prebehla bez problémov, že Ian nemal potrebu uťahovať si zo žien, ktoré ju vykonávali. Zato Lukas sa nestačil čudovať. Bolo to už mnoho rokov, odkedy jeho očká spatrili dievča a v jeho myšlienkach sa uchovala kurát jediná spomienka a to drobný záblesk obrazu jeho matky, ktorá mu spievala uspávanky. Potom mal však okno...bolo mu jasné, že odvtedy, od veku štyroch rokov viac stretával len mužov.

Zatiaľ čo sa dvaja zverenci divili, Ian so Stefanom nevyzerali byť ženami príliš zaujatí. Policajt ich doslova ignoroval, berúc ich akurát ako odvoz, zato Ian sa zvláštne usmieval, akoby vycítil atmosféru, ktorú zvyšok cestujúcich nevnímal...alebo možno len nechcel. Tá ženská za volantom bola nervózna, rovnako ako tie pri prehliadke, ktoré so svojimi sklopenými pohľadmi prehľadávali jeho telo, čo najstručnejšie, snažiac sa k nemu radšej ani veľmi nepriblížiť. Takže predsa len to bude fungovať aj na lesbičky, hoci ich muži nemajú vôbec zaujímať. To ho len väčšmi utvrdilo v tom, že musí dávať na svojho zverenca pozor. Bude trapas najvyššieho stupňa ak mu ho znásilní žena...bože chudáčik, to by pre neho len bola trauma.

Keď auto zastalo a oni vystúpili, pohľad im zastal na obrovskom hoteli, ktorý mal byť pravdepodobne ich ubytovaním po nasledujúcich pár dní. Vodička ich zaviedla na recepciu, kde im rýchlo dali kľúče a oboznámili ich s pravidlami.

,,Apartmány sú po dvoch, myslím, že manželské postele nebudú problém.'' snažila sa zažartovať, hoci nevyzerala príliš nadšene mužskou návštevou.

Mohla mať tak tridsať a chlapa nevidela dobrých štrnásť rokov...nie žeby po tom túžila...po pravde to arogantné opačné pohlavie skôr neznášala. Navyše jej robilo problém, čo i len udržať oči na tom blonďavom mladíkovi, ktorý mal na tvári zvláštne desivý výraz. Buď to bolo jej neskúsenosťou s týmto druhom človeka alebo bolo niečo zle s ním. Tak či onak túžila túto konverzáciu, čo najskôr ukončiť.

,,Odporúčam vám navštíviť ich teraz, ponechať si batožiny tam a prenechať vybaľovanie na neskôr. Pani Lucia tu bude onedlho...nenechajte ju prosím čakať.'' usmiala sa napokon a podala im tri kľúčiky.

Po ich prebratí sa všetci pobrali k výťahu, ktorým sa vyviezli na úplne horné súkromné poschodie. Claudio s Richardom zabočili vľavo, odzdravili šéfov s tým, že ich majú zavolať ak by sa niečo dialo, zatiaľ čo zvyšok skupinky tvorený Ianom, Stefanom a ich dvoma cukríčkami, sa pobrali opačným smerom, kde boli ich izby.

,,Stále nechápem, prečo sa starostka Lranie priamo neúčastní verejných zasadaní a posiela tam stále tú Luciu.'' dumal nahlas Ian.

,,To je tým, že nemôže. Pred desiatimi rokmi ju zastihla choroba, ktorá jej nedovoľuje prílišný pohyb po vonku. Preto sú dlhodobejšie cesty v jej prípade vylúčené a ostatné krajiny akceptujú jej zverenkyňu ako jedinú potrebnú zástupkyňu.'' objasnil Stefan, ktorý sa v politike vyznal viac ako Ian.

,,Ona je chorá?'' divil sa, ,,ako môže potom vládnuť celej krajine?'' neveril.

,,Vďaka jej S vlastnosti. Netuším o čo presne ide, ale všetci ju kvôli tomu milujú...alebo skôr podvedané zbožňujú. Je to ich sexuálna bohyňa bez jedinej chybičky...niečo ako idol,'' zasmial sa Stefan, ,,ak si tu na ňu otvoríš hubu, neskončíš dobre.''