Popros!

Čas k dobrej intuícii...

Stáli pred domom už nejakú tú chvíľu, no stále sa nevedeli dohodnúť, ako sa dostanú dnu. Po pravde čakali, že bude žena znovu sledovať na záhrade, kto ide okolo, no pravdepodobne na to bolo príliš skoro ráno. Claudio bol názoru, že by bolo lepšie preskočiť plôtik, vtrhnúť dovnútra a všetko vyriešiť po lopate, zatiaľ čo Richard nebol zástancom násilných riešení, a tak chcel proste zazvoniť a nechať sa pozvať.

,,Keď tu budeme stáť dlhšie, niekto si nás všimne..." povzdychol si Richard.

,,Budeme za stalkerov nejakej starej ženskej." prehlásil Claudio monotónne, nerád, že sa sem zbytočne trepali. Veď aká je len šanca, že bude cieľ jeho šéfa práve tu? Že zo všetkých tých mien v knižke, ktorú mu Ian dal, bude v dome, ktorý náhodnou intuíciou vybral jeho priateľ?

,,A to predsa nechceme." zasmial sa Richard a rýchlo zazvonil. Claudio už mal pokrk nečinného čakania, a tak viac ani neprotestoval, rozmýšľajúc, čo má v pláne.

Netrvalo dlho, kým sa dvere na dome otvorili a ich smerom sa otočila paní, obom dobre známa. Na jej tvári sa objavil nechapávý výraz zamračenia, načo z prahu domu zakričala:

,,Ako vám pomôžem páni?" vyzvedala.

,,Dobrý deň, sme noví kupcovia domu na konci. V týchto končinách sa nevyznáme, no začuli sme, že vy nám viete povedať ako to tu funguje." prehlásil Richard s úsmevom, akoby bol skutočne len milosrdným prírastkom do susedstva.

Claudio vedel, že je jeho priateľ v komunikácii s ľuďmi dobrí, ostatne ak by nie, nebol by sa s ním zblížil, keďže on sám bol pravým opakom. Preto mu bolo jasné, že aj keď žena prv nevyzerala nadšene a slovám podozrivého muža nedôverovala, po pár ďalších vetách a milých pohľadoch sa presunula k bránke a obom otvorila.

,,Nevedela som, že je ten dom na predaj. Myslela som, že chodíte za rodinou, ktorá tam žije. Kam sa vôbec sťahujú oni?" vypytovala sa zatiaľ, čo ich viedla k sebe na rozhovor, o ktorý Richard žiadal.

,,Dohodu sme podpísali už dávno, no v posledných dňoch sme všetko uzatvárali len so synom majiteľa domu. Vyzeralo to, že sa chystajú ďaleko, nepovedali kam ani dôvod odchodu." zaklamal Richard, názoru, že sa ich cieľ nachádza v tomto dome, a tak žena o jeho zmiznutí vie.

,,Ach tak...byť vami sa na neho nespolieham. Možno sa vyparil schválne...ako som vravela, na tej rodine nie je nič dobré." pokrútila hlavou, načo sa Claudio sám seba opýtal, prečo teda chodila za Jaylom.

Hovorila celkom dosť, občas k téme, občas odveci, každopádne príliš na krátku cestu k vchodu domu, kde mali stráviť najbližšie chvíle. Obaja čakali na moment, kedy konečne vstúpia dnu, kedy žena zatvorí dvere, a tak ich nebudú môcť spatriť prípadné pohľady susedov.

Ten moment konečne prišiel, keď sa ozval krásny zvuk buchnutia dreva o pánty, načo viac Claudio neváhal. Rýchlo strhol ženu k zemi a so zbraňou na hlave jej zvieral ústa. Jej zmätené šokované huhlanie jej bolo na nič.

,,Nájdi nejakú pásku, alebo niečo." pozrel na Richarda, ktorý bol dosť pobúrený jeho náhlym jednaním. Mohli aspoň chvíľu počkať. Čo ak sa zistí, že tu naozaj muž nie je...v tom prípade ju prepadli zbytočne a tak sú vlastne zločincami. Aká to irónia, Grosvelský špičkový policajt sa stane v Hretme kriminálnikom.

,,Mohol si chvíľu počkať." povzdychol si napokon nahlas, no napriek tomu pásku hľadal.

Žena skončila s prelepenými ústami aj rukami, hodená na gauči, zatiaľ čo si Richard sadol oproti nej a Claudio sa pobral hľadať ich cieľ.

,,Aby sme sa predstavili znovu, nie sme noví susedia...hľadáme otca Jayla Lukasona a máme podozrenie, že sa môže nachádzať u vás." objasnil, načo na neho žena stále len šokovane hľadela, akoby nechápala, čo sa deje.