Popros!

Čas k neposlušnosti...

Atmosféra miestnosti bola skutočne zaujímavá. Nebola to práve nevraživosť či číra nenávisť ako Jayl pôvodne očakával. Išlo skôr o profesionálny odpor zmiešaný s nádychom rivality...napriek tomu bolo jasne vidieť, že chcú mať obe strany toto stretnutie u konca, čo najskôr.

Zatiaľ čo Jayl v hrobovom tichu vypĺňal dotazník, pýtajúci sa na tie najhlúpejšie otázky, Stefan ho nenápadne pozoroval. Prv s tým začal len z čistej zvedavosti, prihliadnuc na fakt, že každý S člen komunity mal nejakú už na prvý pohľad jasnú schopnosť...Ianova odstrašovacia aura, Mikelova ponižovacia a jeho samotná, zameriavajúc sa na slzy...každý mal niečo.

Ale on? Ako pôsobí S masochista? Čoskoro si uvedomil, že odlepiť z neho pohľad nebude také jednoduché ako si nahováral. Bol dostatočne blízko, aby z neho cítil onú zvláštnu energiu alebo ako to nazvať...ktorá mu vnukala všelijaké nutkania ublížiť mu...donútiť ho k prosbám, plaču a ďalším prosbám. Pre svoje vlastné a aj to Jaylove dobro sa však nad týmto zistením len pousmial.

Na S členov väčšinou nefungovali špeciality tých ostatných rovnako ako na bežných občanov. Bol tu mierny nátlak, no zväčša sa dal ovládať. Navyše si bol vedomí, že ten chalan patrí Ianovi a čo sa toho týkalo, začínať s ním spory nebolo nikdy jednoduché. Preto sa po celý čas jeho obzerania tváril, akoby sa díval na papier, pod jeho rukami.

Zato Ian si toho bol vedomí. Dôvod, pre ktorý nezasiahol a nezachoval sa svojou zvyčajnou majetníckosťou, bol fakt, že mu Stefanova pozornosť na Jaylovi neprekážala. Dobre vedel, že sa o nič nepokúsi...maximálne tak môže slintať nad tým, čo nikdy nezíska...závidieť to, čo má niekto iný, v tomto prípade on. Hoci v momentálnej situácii mal stále oprávnené obavy, čo sa týkalo vlastného sebaovládania...a to si myslel, že má nad sebou plnú kontrolu.

Keď sa len tak za bežných okolností zadíval na svojho zverenca, nič moc sa nedialo. Cítil jeho auru, cítil, čo mu nahovára, do čoho ho núti, čo mu šepká, aby spravil...avšak nebolo to natoľko silné, aby to s ním vôbec hlo...len jemné nutkanie, ktoré sa dalo jednoducho potlačiť. To isté pravdepodobne pociťoval aj Stefan. Avšak ten nezažil, ako sa ono nutkanie nakopí a zvýši počas sexu či iných hrátok, netušil, ako jednoducho sa pri tomto nebezpečnom jedincovi stratí rokmi vybudovaná kontrola.

Ozvalo sa cinknutie pera o stôl a následne zašušťanie, keď Jayl položil celý formulár pred Stefana.

,,Hotovo?'' ten sa rýchlo spamätal, preberúc papiere. Jayl len stroho prikývol, čakajúc, čo bude ďalej.

,,Dobre, môžeš počkať vonku...zvyšok preberiem s tvojim patrónom.'' objasnil Stefan, ktorý sa na túto súkromnú časť stretnutia s Ianom skutočne netešil.

Jayl sa bez slova postavil, namieriac si to k východu, za ktorým sa onedlho vyparil.

,,Urýchli to.'' prehlásil Ian po tom, čo sa dvere zatvorili.

,,To mám v pláne...'' čítal si Stefan formulár. ,,Koľko toho chceš o ňom vôbec vedieť?'' zaujímal sa.

,,Všetko...'' objasnil. ,,Ale zrýchlene.'' dodal.

Stefan si otrávene povzdychol. ,,Takže...meno vieš, vek asi tiež...rodinné zázemie...hmm...'' čítal si sám pre seba.

,,Možno ťa to šokuje, no neviem čítať myšlienky.'' podotkol Ian.

,,Rodičia nie sú rozvedený, stredná cenová trieda, má brata...pripomienka a dodatky žiadne. Ale toto je zaujímavé.'' zasmial sa onedlho. ,,Ku zhodnoteniu jeho vzťahu s rodinou napísal...'' škeril sa ďalej.

,,Čo?'' podvihol Ian obočie.

,,Všetkých by som ich predhodil tomu sadistickému parchantovi, ktorý sa dovoľuje nazývať patrónom.'' smial sa Stefan ďalej.