Popros!

Čas ku kúpeli...

Dnešná noc bola pre Lukasa zvláštna. Keď sa včera večer, vtedy, keď o pár kilometrov ďalej začínala oná aukcia, cítil sa ospalo, jeho pán ho neposlal do izby, povoliac mu, aby si oddýchol. Nie, namiesto toho mu nakázal zostať v izbe. Lukas bol prv zmätený, vyvedený z miery týmto pokynom, ktorý nemohol smerovať k ničomu dobrému.

Veď prečo by si ho inak nechával pán u seba na noc? Načo by ho asi u seba potreboval? Aj tak sa mu už zdalo, že ho necháva len tak bez použitia pridlho. Túto noc sa to pravdepodobne zvrtne do rovnakých sfér, v akých žil doteraz. Jeho pán si ho privlastní a on sa znova stane jeho poslušnou a oddanou hračkou...

Avšak Stefan nemal v hlave takéto myšlienky. Nie, žeby sa mu tá predstava priečila, no on na ňu ani len nepomyslel. V podstate si ho chcel u seba nechať preto, čo mu Jayl povedal.

Keď sa predsa bojí byť sám, tak sa môže pokúsiť si získať jeho dôveru tým, že si ho nechá u seba, že sa o neho bude starať vo väčšej blízkosti. Prv mu to chcel len navrhnúť, no znova si vybaviac rozhovor s Ianovým zverencom, mu došlo, že sa ho radšej nemá pýtať na názor. Preto mu to oznámil ako hotovú vec.

Lukas bol preto riadne prekvapený, keď sa nič z jeho obáv nenaplnilo. Hoci sledoval každý pánov krok...nenápadne. Hoci nadobudol silné podozrenie, keď mu pokynul, aby sa prezliekol, napokon sa predsa len nič nestalo. Oblečúc si nové hebučké pyžamko so zeleným zajačikom, sa s povolením posadil na posteľ, stále očakávajúc, čo sa stane ďalej.

Možno ho obliekol len na to, aby to z neho mohol strhnúť. Mal už pána, ktorý mal úchylku na oblečenie, hoci tá sa zvyčajne pohodlného pyžamka netýkala. Spomínal si, ako ho nútil nosiť pripínacie ušká, úzke latexové tangáčiky a zvyčajne aj chvostík, ktorý už bohužiaľ nebol pripínací...

Len pri tej spomienke zvýšil na ostražitosti, hoci mu bolo jasné, že ak bude pán niečo chcieť, nevyhne sa tomu, či už sa brániť bude alebo nie. Zvyčajne sa však nebránil...vedel, že čím väčší vzdor, tým horšie zaobchádzanie, pripadne trest príde.

Avšak jeho obavy sa nenaplnili. Stefan si vedľa neho ľahol, sklonil sa k nemu, načo si už už Lukas myslel, že niečo spraví, no on ho len zakryl. A potom sa spýtal niečo zvláštne.

,,Môžem zhasnúť...vadí ti tma?'' zaujímal sa.

Lukas bol jeho otázkou zmätený, príliš zmätený nato, aby sa ozval hneď. Preto napokon odpovedal, až keď bola otázka zopakovaná.

,,A-ako pán chce...'' šepol.

,,Dobre teda...'' povzdychol si Stefan, otočiac sa jeho smerom, ,,Tvoj pán teda chce, aby si mu povedal, či má zhasnúť.'' dodal.

Lukas stále trochu nerozumejúc, prečo vetu takto sformuloval, napokon len nemo pokrútil hlavičkou, akoby sa bojac, čo sa z jeho priznania vykľuje. Stefan sa však len nežne pousmial, natiahnuc k nemu ruku. Lukas privrúc oči v strachu, že teraz sa niečo stane, zmätene ucítil len jemné pohladenie, príjemné pohladenie, také nežné a upokojujúce...pán ho pohladkal a nechystá sa mu ublížiť...to bolo to, čo z toho dotyku cítil.

A hoci si bol istý, že to môže byť len klam, po tom, čo otvoril očká a Stefan sa len potichu oddialil, ľahnúc si naspäť na svoj miesto bez toho, aby zhasol, bol si istý, že dnes k ničomu nedôjde.

,,Dobrú noc.'' poprial mu pán, načo sa Lukas len zmätene zavŕtal do matrace.

,,Dobrú noc, pane...'' dodal slušne, čím ukončil ich večerný rozhovor.

A teraz sa prebral. Bolo to pár hodín potom, čo sa v inej časti Grosvelu do jedného veľkého domu dotrepal sadistický patrón so svojou zlomenou hračkou. O týchto udalostiach však Lukas netušil.