Popros!

Čas k puse...

Nebolo jednoduché tak rýchlo prijať novú situáciu a prispôsobiť sa jej, nebolo jednoduché vymyslieť, čo s ňou a už vôbec nie sa tváriť, akoby bolo všetko v najlepšom poriadku. Presne taký vyraz bol však nútený nasadiť, keď hodiny ukázali šesť večer, ohlásiac tak začiatok preloženého zrazu.

Bolo zvláštne, že sa niečo tak súkromné ako utajený rozhovor medzi niekoľkými osobami, dal nazvať kľúčovým stretnutím ZHP, no bolo to tak...nešlo o to, čo povedali verejnosti, nešlo o to, čo chceli obyčajní ľudia, dôležitá bola chvíľa, kedy sa mali oni, zástupcovia svojich krajín zhodnúť.

A to sa práve teraz nedialo. Sedeli pri dlhom pracovnom stole, za ktorého vrchom bol Viktor, zastupujúci Hretme, po jeho pravici štyria muži a po lavici štyri ženy. Victor si bol vedomí, že všetci prítomní vedia o existencii Amary...teda minimálne vsetky kľúčové osoby. Ian, Lucia a Stefan...zvyšok tu bol v podstate len do počtu a nikto neočakával, že sa do pravej diskusie zapoja.

Avšak nič neprebiehalo tak ako všetci chceli. Oficiálny začiatok sa týkal priameho rozdeľovania hraníc, hovorilo sa o skutočných štatistikách, počte obyvateľov aj ich nárast. Potom prišiel onen predpoklad, že všetko ostane rovnaké, ktorý prerušila Lucia s teóriou o aliancii.

Viktor, neprekvapený touto informáciou, ktorú mu už stihla v súkromí prezradiť, sa však zatváril nechápavo a podráždene, očakávajúc, kedy príde s ďalšou variantou. Tak sa aj stalo a Lucia, netušiaca, že Stefan s Ianom o jej pláne aj Amare vedia, začala polemizovať o poskytnutí zbrane, ktorú Hretme vynaliezla.

V podstate ani nešlo o klamstvo. Viktor, ktorý Amaru skutočne vynašiel práve preto, aby zničil tieto dve homosexuálne krajiny, ani nemusel svoj hnev hrať. Bolo mu jasné, že hoci navonok všetci hovoria o fyzickej zbrani, každý od neho chce Amaru. Jediná, komu ju však poskytnúť chcel, jediná, ktorá zapadla do jeho plánu...bola Lucia. Tá keď ju dá starostke, započne presne ten kolobeh, o ktorý stojí.

Avšak čo Grosvel?

Svojmu synovi drogu poskytnúť nemienil...toho sa potrebuje zbaviť. Stefan, ktorý mu navrhol ochranu, by sa dal využiť do doby, kým sa o Iana nepostará...no to bolo tiež celé, k čomu mu bol dobrý. Nikomu z Grosvelu nemienil Amaru dať...keď tak, jedine Michelovi, ktorý bol však očividne v nezvrátiteľnej absencii.

A tak toto stretnutie, prvé z viacerých, ktoré ešte len mali v najbližších dňoch prísť...ukončil so slovami, že si to musí premyslieť. Akoby o tom nepolemizoval už dosť. V skutočnosti však potreboval premýšľať nad niečím iným...a to, ako čo najrýchlejšie odpratať svojho syna z cesty.

Ianovi skoré ukončenie zrazu tiež vyhovovalo. Jednak nemal žiadny záujem zotrvávať v blízkosti svojho otca dlhšie, jednak mal nutkanie uvoľniť trochu napätia a to Jaylovou prítomnosťou...respektíve sexuálnymi hrami, ktoré si na dnešný večer pripravil. Navyše si navrával, že dal svojmu otcovi dostatočne najavo, prečo má dať Amaru práve jemu...hoci mu bolo celkom jasné, že to nepôjde tak jednoducho.

Tak či onak sa vytratil z miestnosti hneď, ako to bolo možné. Úplne zabudol, že chcel dať Claudiovi dôležitú úlohu ohľadom zajtrajška, na ktorý mali všetci naplánovanú obhliadku novej časti mesta, ktorú nechal Viktor postaviť. Keď si na Claudia však spomenul, bol už dávno mimo jeho prítomnosť, čiže sa rozhodol, ponechať tento pokyn na ráno.

A tak sa celý nadšený z nadchádzajúceho večera spokojne rútil k izbe, kde na neho mal čakať Jayl.

***
Nebolo jednoduché zotrvať v kľude, keď bol tak nabudený. Dnešný bláznivý zážitok s Ianom ho naplnil energiou a keď ho patrón nechal v izbe, povediac, aby počkal, kým sa vráti, nevedel, ako túto energiu využiť. Chvíľku zvažoval, žeby začal chodiť po dome a skúmať miestnosti rovnako ako to robil niekdajšie v Grosvele, no hneď mu došlo, že to nebude najmúdrejší nápad. Jednak v tomto dome nemal bývať tak dlho a tým pádom ani nemal to právo sa tu obšmietať, jednak tu bolo celkom dosť služobníctva, ktoré netúžil stretnúť...a to najdôležitejšie, pochyboval, žeby sa bol schopný vrátiť naspäť.