Popros!

Čas k zoznámeniu...

Hlasné zaklopanie na dvere kancelárie donútilo muža, zaplaveného papiermi pozdvihnúť zrak. Mal nejakú tu predstavu, kto ho takto z obeda ruší, no absolútne sa mu to nechcelo riešiť.

,,Ďalej.'' prehlásil, čakajúc, kým sa dvere otvoria.

Dnu vstúpil dvadsaťročný muž svalnatej postavy, svojim výzorom pripomínajúc nebezpečnú osobu, s ktorou sa nie je radno zahrávať. Jeho husté vlasy prírodne sfarbené do ryšavého odtieňa ohňa, boli sčesané riadnou dávkou gélu do neprirodzeného, no elegantne pôsobiaceho účesu. Svetlé šedé oči, ktorými zväčša posadil na kolená aj tie najtvrdšie oriešky, v tejto chvíli odrážali podráždenie, ktoré cítil.

Vždy, keď ho muž za stolom uvidel, položil si tú istú otázku. Bolo skutočne správne ponechať tomuto mladému a bezhlavému decku takú moc nad tak dôležitou zložkou jeho mesta? Stefan Peeter, snáď najmladší veliteľ policajných oddielov v histórii, ktorého potenciál bol však natoľko odskúšaný a viditeľný, že nikto nemohol namietať.

V tejto dobe si bol istý, že pred troma rokmi spravil dobre, že z neho vychoval osobu, súcu jeho plánom. Nik nemohol vedieť, čo by z neho bolo, kebyže ho v tej dobe neusmerní. Možno by dokonca skončil ako neslávne známy Ian Enric. Už len samotnou myšlienkou na neho ho rozbolela hlava.

,,Praješ si, Stef?'' pozrel na svojho dávneho zverenca, s ktorým už dlho nadobudol skôr profesionálny vzťah.

,,Áno, prianie by som teda mal. A to vedieť, čo ťa to napadlo, keď si toto dovolil.'' prudko prikročil k jeho stolu, hodiac mu naň súhrn dokumentov.

,,Keď je to to, čo si myslím, tak sa mi o tom veľmi nechce hovoriť.'' priznal.

,,Michel...ako iste vieš, nestáva sa často, žeby sa objavil niekto našej úrovne. A keď sa tak stane, je vhodné pričleniť ho k nám...nie k nemu! Vieš vôbec, čo to spôsobí? Udržiavam ho v medzí znesiteľnosti, no to len za tvojej pomoci, lebo sme na neho dvaja. Vieš, čo môže vyvolať, ak sa spojí s novým?'' vybehol na neho.

Michel si povzdychol nad jeho všednou výbušnosťou: ,,Nespochybňuj ma. Vždy viem, čo robím.'' prehlásil svojim bežným egoizmom.

,,Tak ako vás mohlo napadnúť pričleniť toho chalana k nemu, vaša dokonalosť?'' zaironizoval.

Tén tón vzbudil na starostovom čele pár vrások podráždenia. Neznášal, keď si niekto strieľal z jeho očividnej dokonalosti. Sám to o sebe vedel a nikto nemal moc to spochybňovať. Avšak po toľkých rokoch s neskrotným Stefanom si už ako tak zvykol na jeho neúctu, ktorá ho hoci vytáčala, no zväčša ju akceptoval bez odozvy.

,,Ako si vravel, len ťažko ho dokážeme kontrolovať a dokonca existujú časti mesta, kam ani moja moc nedosiahne. Preto som uznal za lepšiu variantu, keď ho niekto zrovná do laty za nás.'' prehlásil.

,,Ako by ho spojenie s novým S členom mohlo zrovnať do laty?! Dobre vieš, že rôznorodé feromóny, ktoré z S skupiny vyžarujú nie sú plne preskúmané...nemôžeš vedieť, čo sa z toho stane, keď ich dáš dokopy.'' neprestával v pochybách.

,,Je to masochista,'' zasmial sa Michel odľahčene, ,,ako by nám už len ten zavaril? Je pravda, že sme nič podobné ešte nevideli, no keď ho spojíš so sadistom, akým je Ian, nestane sa nič iné, než ho to na nejakú dobu zabaví.''

,,Ako si môžeš byť taký istý? Čo keď to prerastie do niečoho ako spojenectva?'' prehlásil Stefan.

,,Myslíš, žeby Ian nechal na pokoji osobu, ktorá ho konečne uspokojí?'' vysmial sa mu, ,,Ver mi, toho chlapca nám zoslali samotné nebesá. Aspoň pre teraz sa stavím, že bude na chvíľu v meste pokoj.''