Popros!

Čas k zabitiu nudy...

Prvé čo Stefan po odchode z Ianovho baru spravil, bolo skontaktovanie stanice. Jeho muži boli skutočne v šoku, keď im oznámil, že sa vyšetrovanie uzatvára, že majú Venesueleho hodiť do basy a celý jeho prípad zmiesť zo stola. Bola to veľká zmena vzhľadom na to, že ešte ráno chystal prípravy na nové informácie. Nikto netušil, čo také sa mohlo udiať, že sa stal pravý opak očakávaného.

Stefan však mal na svoje činy dôvod. Jednak nebolo dobré, ak o obsahu dokumentov, ktoré práve vlastnil, vedelo veľa ľudí, jednak by mu rozšírené vyšetrovanie ani veľmi nepomohlo. Avšak niečo spraviť musel, bolo mu jasné, že sa pohybuje na tenkom ľade, no prenechať situáciu náhode jednoducho nemienil.

A tak sa pobral za jediným členom policajných zložiek, ktorému dôveroval natoľko, že ho bol ochotný do pravdy zasvätiť. Hoci sa mu chcel ešte nedávno vyhýbať, hoci nemal náladu na rozoberanie svojho včerajšieho správania, aj tak sa práve ocitol pred Richardovým domom, rezignujúco zvoniac na zvonček.

Miesto, kde jeho najvernejší človek býval, nebolo práve veľké. Jednalo sa len o priemerný rodinný dom, a hoci mal Richard na oveľa viac, nikdy sa nevyžíval v prepychu.

Dvere sa onedlho otvorili a v nich sa konečne zjavil, uprúc pohľad na dve postavy, ktoré ho vyrušili. Chvíľku akoby rozjasňoval spomienky, než mu došlo, že mu na prahu stojí šéf, načo sa zamyslel, v akej forme ho má vnímať teraz. Stefan, jeho nadriadený alebo Stefan, jeho priateľ?

,,Dobre ráno," zvolil napokon neutrálnu odpoveď, ,,ako sme na tom? Ponuknem kafé?" dodal s poloúsmevom, narážajúc na šéfovu istú kocovinu.

,,Je obed...a áno, dám si, vďaka." vstúpil aj s Lukasom dnu po tom, čo im Richard uvoľnil cestu.

,,Čo tu vlastne robíš? Myslel som, že mi zavoláš." objasnil, zatiaľ čo si jeho hostia sadli na gauč.

,,Nie som tu ohľadom včerajška a ocenil by som, ak by sme to viac nevyťahovali. Ani si nepamätám, čo som ti povedal, takže..." začal Stefan vážne.

,,Samozrejme...ani som o tom hovoriť nechcel. Mal som na mysli prácu... neprišiel som ráno na stanicu, lebo som cestou narazil na miesto činu... teda skôr ono narazilo na mňa a rozbilo mi čelné sklo." objasnil.

,,Asi nerozumiem..." nechápal Stefan.

,,Tri bloky odtiaľto, ráno vybuchlo auto, nahlásil som to a predal týmu 5, chcel som ti to oznámiť, ale nevedel som ako na tom si. Potom som šiel do servisu...a môj dom bol bližšie, tak som sa rozhodol vrátiť na obed sem." dodal.

,,Tak prečo si povedal dobré ráno? " zamračil sa.

,,Lebo vyzeráš, akoby si sa práve zobudil," zasmial sa, no keď si uvedomil, že sa mu Stefanov pohľad veľmi nepáči, dodal, ,,nechaj tak, prečo si vôbec prišiel?"

Stefan akoby si spomenuc, že tu je z nejakého dôvodu, rýchlo pokrútil hlavou: ,,Pamätáš sa ešte na tie dokumenty, ktoré som dal rozšifrovať?"

,,Samozrejme, riešime to už dlho, každý na ne čaká." položil pred šéfa kávu a pred Lukasa džús. Ten na to len ticho pozeral, kým mu ho Stefan nepodal, naznačiac mu tak, že to môže vypiť.

,,Tak som dnes získal ich čitateľnú formu." objasnil napokon.

,,To je úžasné, konečne pokročíme vo vyšetrovaní, čítal si to? Čo v nich stojí?" zaujímal sa nadšene.

,,Čítal...a rozhodol som sa vyšetrovanie zastaviť." odpil si z kávy pred tým, než miestnosť zaľahla tichom.

Richard len nemo pozeral do vážnej tváre svojho nadriadeného, snažiac sa zistiť, či práve skutočne počul to, čo vyšlo zo Stefanových úst. Nie, určite nie, to nie je jednoducho možné...jeho šéf nebol mužom, ktorý by sa vzdával prípadu, nie keď o ňom práve získal informácie.