Popros!

Čas k priznaniu...

Rukami sa pridržiaval okraja bazéna, čim nadobúdal akú takú stabilitu vo vode, siahajúcej mu až ku brade. Ian, držiaci ho za trup, ktorého výška bola o pár centimetrov väčšia, tento problém neriešil, a tak mal obe ich telá dokonale pod kontrolou. Uvoľniac jemne svoje zovretie, však nedovolil Jaylovi ujsť. Jediné, čo sa zmenilo, bolo, že sa jednou rukou presunul medzi jeho nôžky.

Jayl mlčal, nevedel, ako reagovať. V jeho vnútri sa miesili všelijaké pocity, jedny, patriace k jeho masochistickej a úchylnej stránke, našepkávajúcej mu, aby sa tu nechal tvrdo pretiahnuť svojim nadržaným patrónom...druhé, aby sa pokúsil ujsť, inak si zajtra znova nesadne.

Avšak keď sa na to pozrel racionálne, vnímajúc jasnú túžbu, ktorá z Iana vyžarovala, ani sa na neho pozrieť nemusel a došlo mu, že na útek je neskoro. Chtivá ruka mu obkreslila hranice bruška, prejdúc mu cez doposiaľ neprebudený rozkrok až cez línie jeho zadočka medzi polovičky. Zacítil, ako mu Ian zozadu pritlačil svoj nástroj proti prdelke.

,,Cítiš to? Určite nechceš dôjsť o taký zážitok, aký ti teraz doprajem...alebo skôr tvojej prdelke.'' uťahoval si z neho, obtrúc sa mu svojou tvrdou pýchou o zadoček, ponorený spoločne s väčšinou jeho tela pod vodou.

Jayl vnímal, aká je Ianova dĺžka veľká a pevná, ako mu vkĺza medzi polovičky, trúc sa mu medzi nimi zhora nadol, akoby ho chcel čo najväčšmi rozdráždiť.

,,Ako môžeš byť stále nadržaný?'' nechápal Jayl, pokúsiac sa pomrviť v jeho zovretí, no tým dosiahol len tesnejšie pritlačenie na okraj bazéna.

Plytko dýchal, ako bola jeho tvár blízko k hladine, znova mu vybaviac nepríjemné spomienky z minulosti. Stačilo, aby mu Ian priložil ruku na vlasy, jemne zatlačiac a mohol by sa topiť...topiť sa dlhý čas, než by ho vytiahol...a potom znova, znova...bez kyslíku, v zúfalstve o vlastný život.... NIE!

To sa tu nedeje a neudeje...všetko je v poriadku. Ten chlap za ním ho nechce utopiť, chce z neho len vymrdať dušu. Uf...koľká to úľava. Jayl by sa bol aj na tej irónii vo svojich myšlienkach zasmial, no Ian mu premýšľanie zastavil vlastnými slovami.

,,Nie stále...len keď ťa vidím.'' šepol spokojne, prejdúc mu perami cez krk až ku ušku, ktoré mu svojimi ostrými zúbkami skusol. Jayl slastne zastonal, keď mu pokožku pretrhol, ucítiac, ako mu po premrznutom krku stekajú malé prúžky krvi.

,,Niekomu sa to páči...'' zlizol mu Ian šarlátovú tekutinu z tela.

Jayl sa rýchlo spamätal, prekvapene sa zahriaknuc. Vážne práve zastonal slasťou? Pod pocitom bolesti? Čo že si to užíva...to ako ho niekto kúše? To už mu úplne preskočilo?

,,Tak ťa teda nebudem zbytočne naťahovať.'' zasmial sa Ian, priložiac svoj úd na Jaylov vystavený otvor, ktorý ho mal onedlho celého prijať.

Ten očakával, že do neho vnikne, bol na to pripravený a nemienil tento krát prejaviť nič zo svojich pocitov žiadnym zvukom. Avšak s niečím nepočítal. Ian namiesto toho, aby aspoň začal pomaly, mu s jemným nádychom vrazil celý svoj penis do hlbín krehkých, nepripravených útrob.

Jaylov bolestivý krik sa ozval naokolo, odraziac sa od všetkých stien, vyvolajúc tak ozvenu jeho agonického prejavu. Zarovno s tým neskonalým utrpením, ktoré mu Ian tak náhlym prienikom spôsobil, sa mu po tvári spustil nekontrolovateľný prúd sĺz.

,,Pšššt...'' dýchal mu Ian utešujúco na krk, vediac, že na toto nebol pripravený.

Ale keď on po ňom tak túži, potrebuje si ho vziať tvrdo a nekompromisne, potrebuje počuť jeho krik, vnímať jeho slzy, potrebuje, aby pod ním trpel bolesťou aj slasťou zároveň...