Čierna ruža mafiána🖤🥀

5.Kapitola_Falošný vzťah

Všetci odišli a on sa vrátil do domu. Miestnosti som pozamikala a zišla som do obývačky, kam práve vošiel aj on. ,,Tak, všetko je vybavené. Už dajú mojej princeznej pokoj." Ha, že princeznej. Veď on uvidí. ,,Si skvelý. Som taká rada, že som ťa spoznala. Ďakujem." Podišla som k nemu a objala ho. On mi nadvihol bradu aby som mu pozrela do očí. ,,Mám šťastie, že som ťa našiel." Ako to dopovedal, pobozkal ma. Fuj kretén jeden. Bozkával ma a pomaly presúval ku gauču. Zvalili sme sa naň so stále spojenými premi. Už to dlho nevidržím a zabijem ho. Dal si dole mikinu ale musela som ho zastaviť. S tým idiotom mať nič nebudem. ,,Hej, nemýslím si že je to dobrí nápad. Poznáme sa len deň. Chápeš. Chcem ísť na to pomaly." Cha, že pomaly radšej vôbec ale čo už. ,,Ani neviem či spolu vôbec chodíme a ja nie som šľapka. Takže nebudem spať s niekym, Kto nie je môj frajer." Na to som sa v duchu zhnusila no navonok som sa usmievala milo a placho. Bože, také gíčoviny som ešte nepovedala. Áno je to pravda, nie som šľapka ale tak sladko som to ešte nikdy nepovedala. Väčšinou to poviem tvrdo a jasne, a potom daného ktorý to tvrdil, odbachnem. Jasná vec, no tu sa s ,,daným,, chcem trochu zahrať. ,,Jané že sme. Teda ak to chceš ty, lebo ja áno teda, budeš mojím dievčaťom ?" Hodila som sa mu do náruče a objala ho ako malé decko. ,,Áno jasne, že chcem." Ach Bože fuj. ,,Tak to som rád." povie a cítim ako sa usmeje. Asi je na seba hrdý, ako dobre mu vychádzajú plany. no mýli sa, ešte ma nepozná...

Leo u mňa ostal ešte asi do pol jedenástej. Urobili sme si pukance, pozreli si film, zahrali karty a rozprávali sa. Fakt skvelo sa s ním kecá. Možno ho nakoniec nezabijem len mu dám príučku.. Kiežby. Keď už bol na odchode, mala som sto chutí aby tu ostal. Ja viem, že chce len info no ako kamoš by bol fajn. A možno aj niečo viac... Niee! Musím sa spamätať a nezamilovať sa do nikoho kto ma chce využiť a následne asi zabiť! ,,Počkaj ešte." Vybehla som hore do izby a zobrala som chlapčenské hodinky zo spálne a následne som vbehla do miestnosti s kamerami. Zobrala som sledovacie zariadenia. Rýchlo som zbehla dolu schodmi a prišla k nemu. Podala som mu darčeko vú krabičku v ktorej boli hodinky a náušnice. ,,Všimla som si, že máš prepichnuté dierky a páčili by sa mi na tebe. Už som ich síce použila, ale chcem aby si si ich zobral. Môžem ti ich dať?" ,,Jasné. ďakujem." Zobrala som náušnice s ostrím špicom, v ktorom bola tekutina. Pichla som mu náušnice do ucha a s nimi aj tekutiu k vtorej bol mikročip. V naušnicovom diamantiku bolo odposlúchacie zariadenie a v mikročipe sledvacie. ,,Auu. Čo to bolo ?!" HMM nič len som ti do ucha vpichla mikročip a na náušnici máš odposluchavacie zariadenie... ,,Prepáč netrafila som nemám okuliare..."(Nič úchylné) nie nenosím okuliare. ,,Aha Ok. Tak ahoj ." Povedal a nássledne ma pobozkal. ,,Čau." Otvorila som dvere, vypla senzor a keď som ho už nevidela, zonova som ho zapla. Zajtra musím ísť do baru a poriadne sa opiť. Musím si prečistiť hlavu... A prestať naňho myslieť lebo sa ešte zaľúbil ako trápna trinástka. A asi by som mala ubrať lebo prekukne. No nič, už len dúfať že sa mi o ňom nebude snívať.