Čierna ruža mafiána🖤🥀

56.Kapitola_Mia?!

Pohľad Dylena

Keď mi Lea zavolala, premkol ma strach. Už zase ju niekto uniesol. Naposledy to nedopadlo najlepšie a teraz toto? Zrušila mi hovor. To muselo znamenať že sa odtiaľ dostala, alebo jej zobrali mobil. Utekal som k počítačom, aby som zistil polohu miesta. Jej telefón sa pohyboval, takže je v poriadku, dúfam. Chcel so jej opäť zavolať, no nezdvíhala mi, neodpisovala ani nič. Dúfam, že sa jej nič nestalo.

Nastúpil som do auta vyrazil do najbližšej nemocnice od miesta jej telefónu. Došiel som na recepciu, ale nikoho menom Kleysi ani Lea nepriniesli. Bol som nervózny. Obehol som desať nemocníc v okolí a nikde ju nemali. To môže zamenať len dve veci, buď ju odviezli až ku nám, alebo...Na tú druhú možnosť ani mysliesť nechcem..

Pohľad Lei Kleysi

Moja noha krvácala. Aj cez tú obrovskú bolesť som utekala  ďalej. ,,Do riti!" zkríkla som. Strašne to bolelo, ale už som bola pri dome. Otvorila som dvere a na moje prekvapenie, boli odomknuté. Zabuchla som ich a zamkla. ,,Čo to? Kto ste?" ,,Volajte sanitku a neotvárajte dvere. A v žiadnom prípade nevolajte políciu. Vysvetlím vám to len ma poslúchnite, prosím." Pozrela na moju krvácajúcu nohu a vybehla do nejakej miestnosti. Už som len počula ako telefónuje. ,,Povedzte im kód mafgan!" Zmätená pani nechápala ale zopakovala moje slová. ,,Kód  red." povedala zmätene do telefónu. ,,Vraj meno gangu." Vzala som si jej telefón. ,,Red blood, som Kleysi, šéfka, som postrelená na ľavej nohe. Kde to som?" Pozrela som na tetu. Povedala mi nejakú obec a ja som to zopakovali sanitke. Netuším kde to je. Zložila som, Vytiahla som z vrecka všetkočo som mala a dala som to pani u ktorej som bola. ,,Ďakujem." ,,Ale.. to nemôžem prijať." ,,Je to len dvesto eur. Nebojte, mne to nič nezrobí." Akurát prišla sanikty a odniesli ma. Chcela som zavolať Dylenovi ale niečo mi pichli a ja som už nevládala.

Som v nemocnici, zajtra je ples a som v strese, lebo ešte stále neviem či ma na ples pustia. Sedela som na posteli a scrollovala instagram, keď do mojej izby vošiel doktor. ,,Môžem ísť?" ,,No, guľka vás len nepekne škrabla, takže môžte ísť domov. Ale vyhýbajte sa bazénom najbližšie dva týždne. Ranu si čistite a na noc alebo keď budete len tak oddychovať, si obväzy dajte dole, aby rana dýchala a skôr sa tak zhojila." ,,Ďakujem." Vstala som, zobrala som si veci a vybrala som sa von. Na parkovisku ma už čakal Dylen. ,,Zistil si niečo?" ,,Nie, nemali ani poznávaci značu na aute, ani znaky z gangov nič. Až taký amatéry neboli." Nastúpila som do auta a s buchotom zavrela dvere. ,,Sakra kto to mohol byť? S Európov vychádzame dobre, veď tam šiel otec. Problémy by nám mohol robiť len Hawai ale tých si nejak držíme." ,,Normálne ma nikto nenapadá." Prikývla som. Auto sa pohlo. 

Pár minút na to sme už boli doma. Vyšla som do svojej izby a zavolala Natashi. ,,Si doma?" ,,Áno. Deje sa niečo?" ,,O desať minút bude stáť pred tvojim domom čierny Rangerower, nastúpiš a on ťa privezie k mne. Nepýtaj sa, len si zbal vecci, aj tie na ples, aj všetko čo budeš najbližší týždeň potrebovať." Zrušila som hovor a Zavola som Leovi. ,,Leo? V ktorom dome si?" ,,Číslo 2 Prečo?" ,,Niekto ma chcel uniesť a nepochybujem, že sa to pokúsi znovu. Možno je to útok od nejakého gangu, každopádne vás chcem mať tu, u mňa v dome." ,,Jasné, prídem." 

Presne o dvadsať minút tu bol všetci, ktorých som zavolala. Stála som na zabradlí. ,,Ďakujem, že ste prišli. Deje sa tu veľmi nepekná situácia. Niekto sa ma pokúsil uniesť a mysím, že nie som jediná ktorú uniesť chceli. Bojím sa preto, že sa niečo stane aj vám a tak som vás zavolala sem. Ochranu som zvýšila na maximum. Brány sú elekticky nabité, všade sú kamery, mám úžasnú ochranku a ďakujem jej za to že pre nás riskuje. Ďalej tu máme pätnástich psov, na vežiach sú ostreľovači. Len tu, sme v bezpečí. Bližšie informácie vám podám neskôr. Každý má svoju izbu, Kim vám ich ukáže. Ešte raz ďakujem ochranke a vám že ste sa dostavili. Kim, prosím ťa odveď ich do izieb. Ďakujem." Služobná prikývka a každého odniesla do iziebNatashu som zobrala ku mne. ,,Veci si odlož do skryne. Môžem ti dať jednu z mojich izieb ale myslela som, že by si chcela byť pri mne." Prsunula kufre ku skrini. ,,Nie, nie, chcem byť tu."  ,,Dobre. To je už deveť hodín? Ten čas ale letí. Pozrieme si niečo?" ,,Jasné! Mám nový horor." Tak sme sledovali. Keď horor skončil, pustili sme si nejakú komédiu a kecali sme. ,,Takže si mu neodpustila?" Vyzvedala Natasha s kýblikom zmrzliny v ruke. Ponorila som lyžičku a dotoho svojho a olízala ju. ,,Áno, odpustila, ale nechcem s ním chodiť. Teda, ešte nie. Ja..to všetko čo mi povedal a to jeho chovanie je..metúce. Raz ma miluje, potom zas nie. Ja už neviem. Chcem sas ním dať naspäť do kopy, ale 

Zobudili sme sa na brechot psov. Pozrela som na hodinky. 3:57. Vstala som z postele a zo šuplíku som vytiahla zbraň. ,,Čo sa deje?" Natasha si sadla na posteľ. ,,To neviem. V šufíku je zbraň. Vieš strieľať nie?" ,,Bola som v maminom gangu, nie v škole pre princezné." Pretrela si oči, vytiahla zbraň a šla za mnou. Kraáčala som po chodbe k zábradliu. Dole už boli chlapi so zbraňami. ,,Čo sa deje?" Ozvala som sa. ,,Psy niečo počuli, ale netreba robiť paniku. Mohol to byť ježko.." Do okna strelila guľka. Všetci sa zohli k zemi. ,,Takže ježko hej? Nebojte, okná sú nepriestrelné. Jeff, zablokuj prístup do domu. Dylen, zablokuj prístup hackerom, pre istotu. Ostatní, čakajte tu a nezapaľujte svetlá." Vbehla som do svojej pracovne. Zapla som kamery a sledovala som. Počula som tiché otvorenie dverí. Otočila som sa so zbraňou namierenou na.. ,,Scott! Nestraš ma." ,,Prepáč, nevedel som či si to ty. Videla si niečo?" Podyšiel ku mne anaklonil sa k počítaču. ,,Nie." Mal na sebe len tepláky. A tým myslím len tepláky, jeho ehm... prirodzenie sa mi dotklo chrbta.  Zrejme si to všimol, lebo celý stuhol. Posunul sa odo mňa ďalej. ,,Sadni si." Postavila som sa, on si sadol a kývol mi hlavou. ,,Poď, nebudeš tu stáť." A tak som si naňho sadla. Pocítila som ako stuhol. ,,Ehm, taže.. Horné kamery nič, k lesu nič..Nie počkaj. Pozri." Priblížil obrazovku. Objvil sa na nej chlap celý v čiernom a na ruke mal sivú šatku. ,,Tento gang nepoznám. Kto to sakra je?!" Hneď som vstala na nohy a došla som k Dylenovi. ,,Sivá šatka. Kto je to?" Sedel vo svojej pracovni za počítačom. ,,Idem sa na to pozrieť." Začal ťukať do klávesnice, potom sa presunul so stoličkou k druhému počítaču a naťukal niečo tam. ,,Nikde nie su zaregistrovaní. Neviem ich nikde náj..sť. Mám to. Je to nový gang, oficiálne sú zapísaný v deň Miinej smrti. Čiže to nie je veľmi dávno a  už majú 20 000 členov. To je skoro viac ako my." ,,Ale len skoro však?" ,,No po poslednej prestrelke máme 40000 členov takže, áno, skoro." ,,To je teda skoro, veď je to o polovicu menej ako my. Počkať, ukáž mi týchto chlapov.." Zobrazil mi troch chlapov. ,,To sú onni. Oni ma chceli uniesť. Ukáž mi šéfa." Dylen preklikol na kolonku Boss. Všetci sme pozreli na fotku. ,,To nie je možné.." Po chrbte mi prebehla husia koža. ,,To je.." ,,Mia."