25.Kapitola

282 12 0
                                    

Vyšla som z izby znova ku zábradliu. ,,Tak fajn myslím že plán je zo včera jasný. Ideme tam, hodime výbušniny a zdrhneme." ,,Ale veď sú dnes doma." ,,Hej to je pravda a preto budeme mať tie take náramky ako oni. Ich poznávacie značenie. Budeme sa tváriť že sme ich ľudia, práve prijali nových členov takze je to hračka. Ide sa na to!" Rozdala som náramky a potom sme už len nasadli do aút a šli. Vystúpili sme neďaleko od ich sídla a k domu sme prešli pešo. Pri bráne boli dvaja Strážnici no tých sme len odbachli a chalani od nás zaujali ich miesta. Ostatný sa vkradli do domu zadným vchodom a poskryvali výbušniny. Práve som jednu ukladala za kvetináč keď ma niekto chytil za plece. ,,Hej! Čo tu robíš?!" Pomaly som sa otočila ,,Pomstvu." Usmiala som sa a vystrelila. Chlap sa zviezol na zem a ja som si dokončila prácu. O pár minút sme boli hotový a prichytili nás len dvaja. Keďže sme mali zbrane s tlmeným zvukom, len sme ich odbachli a odpratali. Bomby a teda výbušniny vybuchnú o 10 minút. My sme vyšli von a schovali sa do krovia oproti domu. Dylen zatiaľ hackol ich zariadenie a napísal že sa majú stretnúť hneď všetci v dome v obývačke.
O pár minút sme už držali ich šéfa a on sa pozeral ako mu vybuchujú ľudia v jeho domoch. V rade bolo asi päť domov. ,,Tak, ako sa ti páčilo vystúpenie?" Opýtala som sa sladko už dobiteho ,,bossa,, gangu. ,,Si bezcitná svina." Zamracila som sa ale stále sladko. ,,Ja viem. A, vieš kto ma ňou urobil? Nie? Tak ja ti to poviem," tón hlasu som zmenila na tvrdý a rázny. ,,Ty. Keď si nechal vybuchnúť môj dom a mojich ľudí. Bolo ti to úplne jedno! A takmer si mi zabil brata. Keby nebol na party tak by zomrel a len koli tebe ty hajzel!" Kopla som doňho. ,,A preto teraz zdochnes ty!" Takmer som plakala no stál pri mne Ryan a pohladil ma po chrbáte. Trochu ma to upokojilo no keď som sa na toho grázla pozrela bolo mi zase do plaču. Namierila som naňho zbraň no v tom som si na niečo spomenula. ,,Ty máš sestru však? Mladšiu 15 ročnú sestru?!" ,,Neviem o čo ti ide ale ju do toho neťahaj! Nemôže za to." ,,a myslíš že Leo mohol?!" ,,Veď sa mu nič nestalo!" ,,Ale mohlo sa! Chlapci! Viete čo máte robiť!" Prikývli a už ich nebolo. ,,Kleysi to už preháňaš." Posepol mi Ryan. ,,Neboj nič jej neurobím len to zahrám." Cítila som v sebe zlosť za to čo mi urobil v tom dome som mala kamosov. Hoci som si to nechcela pripustiť, cítila som žiaľ a smútok. Bola som slabá a sklamaná. ,,Ryan.. poďme domov." Povedala som tichým vzlykom. ,,Čo sa deje Kleysi veď... teraz to nesmieš vzdať a hlavne sa nesmieš zlomiť." Má pravdu. Neviem čo to do mna vošlo ale už som v poriadku. Pre istotu mu jednu vrazím aby som si bola istá že ho ešte stále chcem zabiť. ,,Sakra zabi ma už! Tak do toho!" ,,Do riti nerobila som toto celé len aby som ta odbachla. Chcem aby si trpel, tak ako ja." Práve zaparkovalo auto a z neho vyšli chalani aj s jeho sestrou. ,,Tu ju máme.." pohladkala som ju po vlasoch. ,,Tak sa trochu zabavíme. Čo keby som ti trosku upravila vlásky?" Prešla som po nich nožom. ,,A čo tu." Hrot noža sa kĺzal po jej hrdle. ,,Nie prosím. Zabi mňa ale ju nechaj na pokoji. Prosím." ,,Neboj sa, ty zomrieš len pri tom budeš vidieť ako robíme zle tvojej sestričke.. mohli by sme ju zbiť, zastreliť. Alebo chceš vidieť ako jej robíme zle inak?" Kývla som Lukovi a on vedel čo robiť. Prešiel jej rukou po tvári, krku a prešiel na brucho. ,,Prosím.." zavzlikalo dievča. ,,Neboj, bude sa ti to páčiť. Chlapci berte ju." Odniesli ju do auta no vedeli že sa jej nemajú ani dotknúť. ,,Tak mi sa s ňou pohrame a potom ti ju vrátime." Vošla som do auta a odysli še za roh. Sedela som pri nej. ,,Ako sa voláš?" Spýtala som sa priateľsky. ,,Mia." ,,Pekné meno ja som Kleysi, ale to je moje mafiánske meno. Normálne ma volajú Lea." ,,Mafiánske?" ,,Áno, vieš predsa že čo je to mafia?" ,,Áno ale žeby v nej bola žena? Nepoznám vlastne nikoho z mafie." ,,Ako to že nie ? Veď tvoj brat je mafián." ,,Čože? Mal neake problémy ale nevedela som že až take. Takze preto ho chcete zabiť?" ,,Áno zabil veľa ľudí, vrátane mojich. Dal výbušniny do nášho domu kde býva takmer 70 chlapov z môjho gangu. A medzi nimi boli aj moji kamosi a brat. Teda ten tam nebol lebo bol na party ale predstav si že by tam bol. Zabil by mi brata. A vlastne sa to takmer stalo keď prišli do ďalšieho domu a začali strielať. Leo bol postrelený." ,,Pane bože toto som si nemyslela. Na svojho brata sa teraz pozerám úplne inak. Môžem ti niečo povedať?" ,,Samozrejme že môžeš. Nechcem ti ublížiť, len chcem aby si to myslel. Potom ho nechám ísť." ,,Fajn. Vieš... mala som 12. Boli sme vtedy doma sami. Prišiel za mnou ako vždy a začali sme sa rozprávať, no nebolo to už take ako predtým. Páchlo z neho alkohol ale už bol dospelý takže mi to nevadilo. Sedel tesne vedľa a pozerali še telku. Vždy sme sedeli blízko pri sebe, niekedy som mala hlavu na jeho nohách a on ma hladil po hlave. Vtedy som sa oňho oprela a on ma hladil po nohách. No keď ma pohladil po bruchu a zišiel nižšie bolo mi jasne čo sa bude diať. V ten večer ma znásilnil moj vlastný brat." Utrela si slzu ktorá jej tiekla po líci. ,,Pane bože to mi je ľúto." ,,Nemusí. Už som sa cez to preniesla. Som silná a nemienim sa zlomiť." ,,No asi ti to nepomôže ale aj ja som sa vyspala so svojim bratom." Zasmiala som sa. ,,Ale dobrovoľne. Teda nevedela som, že je to môj brat, to som sa dozvedela až ked som sa s ním vyspala. Ale to je jedno. Čo sa dialo potom? ostal doma? Opakovalo sa to?" ,,Nie, ráno som sa zbalila a odyšla. Spala som u kamošky. Mama to zistila a zavolala mi. Povedala som jej, že som sa s bratol pohádala a už s ním nechcem byť v jednej miestnosti. Prekvapilo ma keď mi povedala, že o všetkom vie. Vraj keď brat zistil že som preč, spomenul si čo sa stalo a odyšiel z domu. Pravdepodobne vtedy začal s mafiou." ,,Páni. Očividne ho to dostalo. Aleurobil chybu a zabil veľmi veľa ľudí. Samozrejme že aj ja, ale ja som začala nedávno. Teda dávnejšie ale vážne som to začala brať až teraz, keď tvoj brat nechal vybuchnut mojich ľudí. Vtedy som stratila city." ,,Asi nie úplne keď ma teraz neznasilnuju tvoji chlapi." Zasmiali sme sa. ,,A čo bude s mojim bratom?" ,,Neviem. Asi ho odbachnem." ,,Okej." ,,tebe to nevadí?" ,,Úprimne? Nie. Odkedy sa to stalo, už to nie je môj brat. Len ho tak volám. Už ho ani menom nevolám. Zaslúži si to." Objala som ju. ,,Buď v mojom gangu. Fakt. Takú babu potrebujem. Viac menej bez citov, silná, odvážna, no proste mafiánka. Len sa musíš pripaviť že skončíš v pekle. Nie fakt, musíš vedieť zabjať. Byť bez citov. Každého kto sa ti vprace do cesty. No máme jedno pravidlo. Nikdy nesmieš zabiť šéfa gangu. Nikdy." ,,Kleysi už sme tu!" Ozval sa Ryan. ,,Tak, vystupujeme. Musím ti zaviazať ruky?" ,,Nie to je v pohode." Zasmiali sme sa a vystúpili sme. Chlapci ju hneď chytilia tahali do domu. ,,Hej! Povedala som že ju máte brať?!" ,,Nie šéfka." ,,Tak prečo to robíte?! Puste ju!" Pustili ju a pobrali sme sa do domu. Samozrejme som ju nevzala do domu gagu al einého. Vošli sme do vchodovej hali a cez ňu do obývačky spojenej s kuchyňou. Tak tu budeme dnes spať. Ja ešte idem za tvojim bratom, chalani ťa budú strážiť." Usmiala som sa na ňu. ,,Ak sa jej čo i len dotknete, máte košom jasne? Len ju postrážite." Hodila som jej mobil. ,,Keby niečo, volaj." Potom som ju potiahla na vecko a dala jej na ucho náušnicu. ,,Keď ju stačíš, začne mi pípať náramok a hneď budem pri tebe. Verím im ale chpai sú chlapi." Vyšli sme do obývačky. Ukázala som jej izbu v ktorej bude spať a šla som aj s Ryanom a Dylenom naspäť. ,

Keď sme vystúpili, Miin brat ležal na zemi mŕtvy. ,,To čo má znamenať sakra?!" ,,Zabil sa. Hned ako ste odyšli. Vraj to nevydrží. Prosil nás aby sme jej nič neurobili, že si toho vytrpela dosť. My sme mu len povedali, že je neskoro a on mi vytrhol zbraň a zabil sa." ,,Fajn, aspoň máme menej práce. Len ho odpracte a choťe domov. Peniaze sa rozdajú zajtra."  A tak sme šli k Mii. ,,Čaute ľudia! Kde je Mia?" ,,Vo svojej izbe." ,,Sama?!" ,,Nie, je s ňou Fred." Vybehla som za nimi. Otvorila som dvere a zemeravela som. Fred Ležal v kaluži krvi a Mia mierila na mňa. ,,Ahoj, Kleysi." Ozval sa výstrel.

Čierna ruža mafiána🖤🥀Where stories live. Discover now