Čierna ruža mafiána🖤🥀

50.Kapitola_Nesmieš ma tu nechať...

Zobudila som sa o šiestej ráno. Budem si musieť vymyslieť nejakú výhovorku do školy. Ryan sa pomrvil. ,,Dobré ránko Bou." Usmiala som sa. Srdce mi poskočilo pri tom oslovení. ,,Myslíš že sa mi oplatí ísť na dva dni do školy, keď som vynechala celý týždeň?" ,,Nie. Neoplatí. Logann ti napíše ospravedlnenku na celý týždeň." Logan je náš mafiánsky lekár a zhodou okolností môj bratranec.  ,,A čo mi napíše, chorá z lásky?" V ušiach mi zaznel Ryanov smiech. ,,Ak chceš?" ,,Fajn, som zvedavá čo mi na to povie učiteľka." Ležala som mu na hrudi a dívala sa do jeho očí. Usmiala som sa, on sa nahol sa jeho prey sa takmer dotýkali mojich. ,,Mám s teboulepšie plány ako škola." Pošepol mi do pier a náhle ich pobozkal. Sadla som si naňho obkročmo a držala ho a vlasy. On sedel tiež a jeho ruky mu búdili po mojom chrbte. Z nášho vášnivého bozkávania nás vytrhlo otvorenie dverí.

 ,,Leo!" Postavila som sa a pobehla k nemu. Tuho som ho objala a on mi objatie opätoval. ,,Deje sa niečo?" Spýtala som sa a odstúpila od neho kúsok. ,,S Jimim je zle." Prehodil zadýchane. ,,Čo sa s ním deje?" Opýtala som sa so slzami v očiach. ,,Zhoršil sa jeho stav. Dnes ho mali pustiť z nemocnice, ale vraj pred odchodom odpadol tak si ho tam nechali. Teraz spí ale neviem...vieš..nemusí sa už.." Nedokázal to vysloviť. ,,Možno sa už nezobudí však?" Pošepla som prázdno. Utrela som si slzu a šla sa prezliecť. Obliekla som si len čierne rifle a bielu mikynu. Obula som si tenisky  a vlasy si zopla do drdola. mala som na sebe kruhové náušnice. Make-up som si nerobila, len som rýchlo korektorom zakryla kruhy pod očami a iné nedokonalosti. Vzala som si mobil a vybehla z izby. ,,Ideme?" Pozrela som na chalanov opretých pred mojimi dverami. 

A tak sme sa hnali do nemocnice. Vbehli sme do jeho izby. Nevládne ležal na posteli, prístoje pomaly pípali, bol napojený na mnoho prístrojov hadičiek, infúzije, bolo mi z toho na nič. Sadla som si na stoličku vedľa neho a chytila ho za ruku. ,,Jimi? Počuješ ma? Prosím povedz mi, že ma počuješ." Zafňukala som. Slzy mi tiekli a ja som ich nevedela zastaviť. ,,Jimi prosím neodchádzaj! Musíš tu byť. Musíš ma vidieť maturovať, musíš ma chrániť, musíš byť na mojej svadbe, musíš byť strýko mojich detía hrať sa s nimi. Musíš tu byť pre mňa." Viac som nezvládla. Plaka som tak silno, že som nevedela ani rozprávať. ,,Lei, poď," ,,Nie! Nejdem nikam. Budem tu." Ryan sa pozrel na Lea a potom zas na mňa. Držala som Jima pevne za ruku aby mi neodyšiel. Ach, kiežby to zaberalo takto. 

⁕

,,Jimi! Daj mi pokoj, nerozumieš!" zakričala som naňho so slzami v očiach. Ale on ma neposlúchol. Vošiel do mojej izby a ľahol si na posteľ vedľa mňa. ,,Ja viem, že to bolí. Ale otec ti nechcel ublížiť, nechcel ťa uraziť. Mal toho veľa, bol nahnevanyý." Hladil ma po chrbte. ,,Ale to mu nedáva dvôvod na mňa vrieskať že neviem strieľať." Zafňukala som. ,,Ja viem a on to vie tiež, je mu to veľmi ľúto. A ja si myslím, že si strieľala skvelo. A aj tá dráha zločinom ti šla veľmi dobre." Usmiala som sa. Jimi ma vie vždy povzbudiť. ,,Ďakujem." ,,Vieš na čo mám chuť?" Opýtal sa lyšiacky. ,,Na zmrzlinu. Dáš si?" ,,Jasné." A tak sme si šli dať zmrzlinu.

⁕

,,Veľa šťastia zdraviá milá Lea!" Odzneli posledné falošné tóny otca a Jima. ,,A teraz darčeky." Ozval sa Jimi. Vbeho do obývačky s obrovskou krabicou. ,,Čo to je?" ,,Uvdíš. Otvor ju!" Zvískol. A tak som sa dala do toho. Otvorila som ju a v tej veľkej krabici bola ďalšia, menšia krabica. Otvorila som aj tú a v nej ďalšia. Ale okolo tej tretej bola kopa cukríkov, keksíkov, sladkostí. Otvorila som štvrú a okolo tej boli samé malé plyšáky. ,,Vy ste šialení." Otvorila som konečne poslednú krabicu. Bola v nej malička krabička a okolo nej samé čokoládky, lízatka a lupienky kvetov. Otvorila som tú malú krabicu a tam boli..,,Kľúče?" ,,No, ale od čoho?" ,,No tak to neviem." ,,Poď, zaveziem ťa tam." Nastúpili sme teda do auta. Po pár minútach sme boli v lese pri nejakom dome. ,,Chceli sme ti dať auto ale Jimi povedal že v trinástich je to skoro a tak sme postavili toto." ,,A to naozaj postavili zlato tak si to ceň." Usmial sa Jimi. Hodila som sa im okolo krku. ,,Ďakujem." 

⁕

,,Jimi! Preteky , kto bude prvý v mori!" Zakričala som naňho a rozbehla sa k moru. Vstal a rozbehol sa aj on. Už som bola takmer tam, keď ma niekto zdvihol do vzduchu. ,,Jimi, niee! Pusť ma! Chcem byť prvá!"Hádzala som so seboum ale on ma nepúšťal. Bežal so mnou k moru. ,,Máš 15 ale si ťažká tak na 30:" ,,No dovoľ?!" Vyslúžil si zato poriadne čapnutie po chrbte. ,,Jaauu!" Hodil ma do mora. ,,Blázon! Vieš aká je stujená voda!" ,,Áno viem." Uškrnul sa na mňa a skočil ku mne. Nadvihol ma a znovu hodil do vody. tak sme teda šantili.

⁕

,,Jimi! Jimi stačí, nechaj ho!" Vrieskala som po ňom. Mlátil do chalana ktorý na mňa vybehol a pokúšal sa ublížiť mi. Jimi vstal a nechal toho chudáka na zemi. Podyšiel ku mne a zotrel mi slzu. ,,Si v poriadku?" Prikývla som a hodila sa mu do náruče. Tuho ma objal a hladil po chrbte a vlasoch. ,,Pšš. Už je to dobré. Už je všetko v poriadku dobre? Som tu, neboj sa." Prikyvla som a ešte silnejšie ho objala. ,,Som tu. Neopustím ťa. Nikdy ťa neopustím. Vždy ťa budem chrániť. Sľubujem Bubí, že ťa budem vždy chrániť. Ľúbim ťa sestrička." ,,Ďakujem Jimi. Ďakujem." Fňukala som. ,,Nikdy nedovolím, aby ti niekto ubížil. Vždy budem stáť pri tebe. Som tvoj veľký brat ktorý ťa ochráni."

⁕

Pozrela som na Jima. ,,Sľúbil si mi, že ma nikdy neopustíš." Pošepla som. Odrazu sa stroj rozpípal. Dnu nabehli sestričky a doktory. ,,Musíte odísť." ,,Nie! Niee! Jimi nie! Nesmieš ma tu nechať nie!. Sľúbil si mi ,že ma budeš chrániť! Nieee!" vrieskala som a ťahala sa k Jimovi. Ryan ma ťahal von z miiestnosti. ,,Nie!" ,,Psššt. Lea." ,,Niee! nesmieš, on nesmie odísť! Niee!" Plakala som. ,,Sľúbil mi to. Prečo ma tu nechal!" ,,Pšš, ja viem Lei. To nič. Už je na lepšom mieste." ,,Nie, nie nie nie! Nesmie! Jimi niee! Prečo?! Prečooo?!" Plakala som. Zviezla som sa na zem a plakala som. ,,Ľúbim ťa Jimi. Braček môj." Pošepla som a ďalej plakala.