21.Kapitola

303 9 0
                                    

Prišla som domov, väčšina chalanov sa už chystala a iné som neurobila ani ja. Vošla som do izby1. Musím ju prerobiť, toto nie je moj štýl. Sadla som si na posteľ a začala som rozmýšľať ako by vyzerala prerobená izba.  Otváram dvere a vidím bielo-sivý gauč na ktorom sú ozdobné vankúše, nad ním je strešné okno, a oproti nemu hneď vedľa dverí na pravo kde je teraz stolík visí hojdacie, pletené kreslo. Na druhej strane, čiže na ľavo od dverí by bol ten stolík a na ňom telka. Všetko zladené do baby-pink a svetlulinko sivej.
Z premýšľania ma vytrhne silne zabuchanie na dvere. ,,Už si?" Ozve sa asi Rick. ,,Nie ale už idem." Otvorila som dvere a vošla som do izby 3. Vybrala si čierne kožené tričko s dlhým rukávom. Na tom som mala koženku a vlasy som si zaplietla do vysokého vrkoča. Práve som si obliekala čierne kožené nohavice keď niekto vtrhol dnu. ,,Pohni mame tam byt o dvadsať minút." Bol to Ed. Nemám ho veľmi v láske. ,,Vypadni prezliekam sa!" Odvrkla som mu. No on sa ani nepohol. Práve naopak podišiel bližšie. ,,A nemôžem sa pozerať ?" ,,Nie nemôžeš!"  ,,To môžem len ja tak vypadni." Ozval sa Ryan. Nevšimla som si že prišiel ale bola som mu za to vďačná. Ed neprotestoval, vedel že Ryan je vyššie postavený ako on. Odyšiel z izby a ja som si konečne navliekla nohavice. ,,Ďakujem ale zvládla by som to aj sama." Odfrkol ,,Veď jasne pani Kleysi zvládne všetko sama. Pardon pani feministka." Zasmiala som sa a podišla k nemu. ,,Prepáč záchranca môj, že som ranila tvoje ego už sa to viac nestane." Pokývala som ukazovákom nech mi nastaví líce. Poslúchol a naklonil sa. Pobozkala som ho na líce, no on otočil hlavou a naše pery sa spojili. Od prekvapenia som pootvorila ústa. On to využil a vkĺzol mi do ních jazykom. Vášnivo a tak potrebujúc ma bozkával. Mal v rukách moju tvár. Jednu ruku posunul nižšie na pás a pritiahol si ma k sebe. Moje ruky sa ocitli na jeho krku.
Nie! Musím sa spamätať veď mám Jeremiho. Jemne som ho odtisla. ,,Prepáč ale toto by som nemala. Som s Jeremim." ,,Jasne prepáč. Čakáme ťa dole." Stresujúco si prehrabol vlasy a odyšiel.  
Od toľkého bozkávania mi jemne zčerveneli a napuchli pery. Prekryla som to čiernym rúžom a leskom na pery. Zobrala som si zbrane a vyšla z izby. Prešla som k zábradliu a zakričala do haly na chalanov ,,Máme všetko prichystané?!" ,,Áno šéfka!" Zvolali zborovo. ,,Zbrane?" ,,Máme!" ,,Peniaze?" ,,Máme!" ,,Tak načo čakáme? Ide sa!" ,,Heeejj!" Zvolali spolu a vybrali sa do garáže. Nasadli do veľkých čiernych bavorákov, ja som šla do Range Rovera spolu s Ryanom, Dylenom, Rickom a Filipom. V aute vládlo ticho.
Dorazili sme na miesto. Všetci sme mali zbrane v rukách. Vošli sme do veľkej garáže. Boli tam zaparkované tri veľké čierne dodávky. Pri každej bolo desať chlapov. My sme boli zaparkovaní presne oproti akurát že sme mali o dva Bavoraky viac. Vystúpili sme a podišli k stolu, ktorý bol medzi autami. ,,Tak? Máte prachy?"  Ozval sa asi vedúci gangu. Nízky Číňan teda Kórejčan v čiernom obleku. ,,Máme, máte zbrane?" ,,Hej. Tak navaľ prachy." ,,Nie, nie, viete ako to chodí u mňa. Čo beriem ide prvé." Kórejčan sa zamračíl ale zdvihol ukazovák a kývol ním. Znamená to priniesť tovar. Ja som urobila to isté a chlapi priniesli dva kufríky peňazí. Kórejčanovi ľudia otvorili dvere dodávok  kde boli zbrane. Naznačila som chlapom aby ich začali nakladať no  Kórejčan sa musel ozvať. ,,Prachy." Desiati šli pre zbrane, desiati ostali pri autách a desiati boli pri mne. Dala som kufriky na stôl a on ich otvoril, prepočítal a následne ich zavrel. Prikyvol chlapom a oni pomohli mojim chlapom nakladať zbrane. ,,Ďakujem za obchod Kleysi." Podal mi ruku. Prijala som ju a potriasla mu ňou. Je to znak že sa obchod vydaril, všetko je presne a sme spokojný.
Kým chlapi vykladali, vyplnovali sme ešte papiere o prevzatí, a keď bolo hotovo, nasadli sme do aút a šlo sa domov. Bolo len 16:00 takze pohodka. Další kšeft je až o 18:00. Zaparkovali sme a povastupovali. Vošlo sa do domu a ja s Dylenom Ryanom a Rickom sme vyšli na poschodie ku zabradliu. Vždy to tak robíme, po kšefte sa ešte hovorí čo bude ďalej a zapisuje sa kto na kšefte bol a kto nie, a podľa toho a deli výplata. ,,Fajn ľudia povieme sa zapisovať a potom máte voľno až do 17:50. Mimo domu môžte byt do 17:20. 17:20 sa začnete chystať, nechcem nikoho vidieť ako dobieha 17:30 jasne?!" ,,Jasne šéfka!" Zvolali. Tak sme začali zapisovať mena. Keď še skončili, vybrali sme sa do svojich izieb. Cestou do tej mojej som ešte zastavila Ryana. ,,Mohol by si tak o 5 minút prísť  za mnou do izby 1?" ,,Jasne." Odpovedal a vošiel do svoj izby. Ja som šla do svojej izby3. Prezliekla som si len šórtky a voľné tričko po kolená. Izbu som zamkla a šla do izby 1. Sadla som si za počítač a zapla ho.
Pohľad Ryana
Dal som si len sivé voľné nohavicea voňavku samozrejme. Prešiel som si tukov po vlasoch a vyšiel z mojej izby do tej Leinej.  Práve sa zohýnala keď som vošiel dnu. ,,Sorrko mal som klopať." ,,To nič, poď chcem ti niečo povedať a ukázať." ,,Ak ide o ten bozk tak prepac vážne som nemal.." prerušila ma ,,Nie o tom som chcela, k tomu sa nevracajme prosím. Teda nie žeby to nebolo skvele a nepáčilo sa mi to, to nie ale proste to nechajme tak." Počkať práve priznala že sa jej to páčilo alebo som len hluchý a namyslam si to ?. ,,No dobre, chcela som len že chcem prerobiť túto izbu a potrebujem tvoj názor na to, ako to bude vyzerať, či môže byť farba a či ti to vlastne neprekáža." Nič čo povie mi neprekáža. Teda okrem toho ako hovorí o kretenovi Jeremim. Začala mi rozprávať ako by vyzerala a bola z toho nadšená. Je tak krásna keď sa teší. ,,Tak čo na to hovoríš ?" ,,Skvele. Vlastne ako všetko čo povieš." Milo som sa usmial. Lea sa začervenala. ,,Si zlata keď sa červenáš." Sedel som v strede jej postele. Pribehla ku mne a skočila na mňa. ,,Prestaaň." Smiala sa. Smeje sa krásne no smiech slabol a tak som ju začal šteklit a ona začal pišťať. ,,Dobreee stačí!" Stále sa smiala ale prestal som. Sedela na mojich kolenách obkročmo a jej nohy boli zakvačene do mna.
Pohľad Lei/Kleysi
Bolo to iné ako s Jeremim. Nahla som sa k nemu a začala ho bozkávať . On mi bozky vrátil .Držal ma na chrbte a ja jeho za vlasy a na krku. Vtedy  som si uvedomila čo robím čo cítim. Že milujem Ryana.

Tak ľudia máme tu 21. Časť a ja dúfam že sa Vám bude páčiť.

Čierna ruža mafiána🖤🥀Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang