Čierna ruža mafiána🖤🥀

33.kapitola_Ryan,prepadneš sa!

Pohľad Brandona
Keď som uvidel ako Lea padla na zem, nedokázal som sa ani pohnúť. Stál som tam a pozeral ako krváca, ako sa k nej ten bastard nakláňa a ako Kelly volá záchranku. Pohol som sa až keď som začul svoje meno z Leiných úst. Pribehol som k nej a držal som ju v náručí. Ryan sa postavil a prechádzal si rukou po vlasoch. Nie som si istý ale zrejme plakal. Tak mu treba. Sviňa veď keby sa tam nepostavila, bolo by pomne.
Dorazila záchranka a odniesli Leu do nemocnice. Naskočil dom do auta a vyrazil za nimi. Kelly ostala s Ryanom v byte. Najprv som si myslel, že Ryan pôjde hneď za mnou, no nevidel som ho. Dorazil som do nemocnice spolu so sanitkou ale kým som vystúpil oni ju už mali na sále a mne neostali nič iné než čakať.
Prešla už hodina keď vyšiel vo doktor.
,,Pán.."
,,Som Brandon." Nevím tu nikomu hovoriť celé meno. Veď ani neviem načo som tu.
,,Vy ste jej priateľ?" Musel som sa zasmiať. To ani zďaleka. A potom čo som jej povedal som pre ňu nič. Nedalo mi spať odkedy som jej to povedal. Možno som to prehnal.
,,To nie je podstatné. Ako je na tom?"
,,V poriadku. Bola to len povrchová rana. Bude v poriadku. Guľka jej zasiahla len kozu. Nepoškodila ani veľa svalstva. Mala obrovské šťastie." Odľahlo mi. ,,To som rád."

Pohľad Lei/Kleysi

Zobudila som sa na v nemocnici. Cítila som dotyk ale nečakala som že bude patriť Brandonovi. Sedel na stoličke vedľa mňa a pozeral do mobilu. Jemne som pohla s rukou keďže som si chcela sadnúť a on mi ju hneď pustil. ,,Neboj nehryziem." Usmiala som sa a videla som že aj keď sa bráni, i tak sa usmial. ,,Počuj..ehm.. ja som len chcel.. Ďakujem. A sorry. Asi som to prehnal."
Nechcela som ale znovu mi nadvihlo kútikom.,,To snáď nie je pravda ja sa ti tu ospravedlňujem a ty sa smejes?!" Postavil sa ale chytila som ho za ruku. ,,Nie len ma to prekvapilo. Ale ďakujem. Mozem už ísť však? Zavolaj doktora." Prikivol a odyšiel. Po pár minútach som už bola doma. Brandon mi pomohol odniesť veci do vili a ešte niečo pripraviť. Potom ma zaviezol domov. ,,Tak sa drž. a len aby bolo jasné, stále si pre mňa štetka." zabuchol dvere na aute a odfrčal preč. musela som sa zasmiať. Veď si nemôžepokaziť imidž zlého chlapca. Vošla som do domu ale nikto tam nebol. vysla som po schodoch do Ryanovej izby. Otvorila som dvere a zarazila som sa. č to.. ,,Ryan šibe ti?!" Držal si zbraň pri hlave. Rýchlo som mu ju vybila z ruky a objala som ho. ,,Čo ti to sakra napadlo?!" hladila som ho po chrbte a po vlasoch. ,,Takmer som ťa zabil. Nezaslúžim si žiť." ,,Ty blázon, vieš koľko ľudí sme už zabili? Ale nestrelili sme si kôli nim guľku do hlavy. A napokon sa aj tak nič nestalo, som v poriadku, bol to len škrabanec. Zajtra mám párty tak sa schop a pomôž mi s výberom oblečenia." Pritisol mi jeho pery k mojim a slastne ma pobozkal. ,,Ľúbim ťa. Nechcel som to. Naozaj som chcel zastreliť toho sviniara." ,,No ani to nebolo práve nalepšie rozhodnutie. Nie je zlý. A vieš čo? Teraz by som sa mala na teba hnevať, ale nie preto že si ma postrelil ale pre to čo si urobil potom. Alebo skôr čo si neurobil. Brandon bol pri mne. Sedel v nemocnici vedľa mňa aj keď to vôbec nemusel. Nespája nás nič, no aj tak bol tam. A ty? Ty si doma sedel a vyplakával ako decko, namiesto toho aby si šiel za mnou. Ale nehnevám sa. Lebo ťa milujem len sa prosím ťa neľutuj je to úbohe!" Zobrala som mu zbraň a vyšla som do svojej izby4. Vlastne tie izby musím pomenovať.

            Izba1.-izba na prerobenie Izba2.-pre návštevy Izba3.-izba(obľúbená) Izba4.-pracovňa

Takže som šla do izby. Hodila som sa na posťel. Božee pečo ja? No nič. Vstala som a prešla som ku šatníku, že sa prezlečiem. Keď som si dávala dolu tričko, prišiel za mnou Ryan. ,,Prepáč lásla. Ja.. mal som tam byť ja." Neotocila som sa, len som si obliekla cierne tricko. ,,Hej, mal." Vytiahla som zo skrine čierne rifle a tie svoje som si dala dolu. ,,Mám pre teba prekvapenie. Obleč sa a poď. Čakám ťa v aute."  Podyšiel ku mne a pobozkal ma. Po pár sekundách sa odtiahol a odyšiel. Tak fajn, toto som nečakala. No tak som si obliekla ešte sveter a šla som za ním.
Po pár minútach možno hodinách som sme sa dostali na pole. Teda lúku. Ale nepredstavujte si krásnu zelenú lúku. Lebo to tak nevyzerá. Vyzerá to ako pole ale na pravej strane je les, z ľavej strany je húštie v predu, ďaleko predo mnou je diaľnica a za mnou cesta po ktorej sme prišli. My sme sa vybrali doľava. ,,Kam to ideme?" On sa len usmial. ,,Uvidíš." Prešli sme tú ,,poľnú lúku,, a prešli k húštine. ,,dúfam že ma nechceš zabiť alebo znásilniť. Zabila by som ťa, dúfam, že na to myslíš." Zasmial sa a pobozkal ma. ,,Neboj, nezabijem ťa. A keby som ťa chcel, stačí povedať a mám ťa."
,,No to určite. Musela by som to chcieť aj ja. Ale áno, tebe by som dala." Zasmiali sme sa kráčali ďalej. Bol tam strmší terén a viedol na ľad. Zišli sme dolu a pohľad bol krásny. Bola tam dlhaa plošina ľadu. Taký dlhy pás, samozrejme nie rovný, nieže si predstavite klzisko. Nie, veď sme uprostred ničoho. Takže ľadový pás a okolo húština, obloha krásne jasná, no proste nádhera. ,,Wau, krása. Neprepadne sa pod nami?" Šibalsky sa uškrnul. ,,Poď to vyskúšať." Rozbehol sa na ľad a ja som počula prasknutie. ,,Ryan! Nie je to pevné."
,,Preboha je marec! Jasne že to nie je pevné. Hlavne na okrajoch, tu je to v pohode. Poď!" A tak som sa pomaly premiestnila na ľad. Ale tak aby som sa vyhla okrajom. ,,Tak faj poďme už preč." Zaúpela som. Ryan sa zas len zasmial a vystrel ku mne ruku. ,,Neboj sa. Pod toto vyzerá malé ale je to obrovské. Počkaj, nabudúce ťa zoberiem na Bukovec. Tam je to kraaasne." Pohla som sa k nemu a on ma chytil za ruku. Ťahal ma a ja som šla za ním. Pomaly sme sa šuchtali po ľade. Sem tam sa otočil a pobozkal ma. Bolo to krásne. Po niekoľký ch metroch bola zákruta a za ňou taka istá dlhá trať. Ale tam bol ľad ako sklo. A to nie len taký priesvitných ale pravdepodobne aj tenký. ,,Ryan tam by sme nemali ísť. Je to veľmi tenké."
,,Neboj už som tam bol." A šiel ďalej. Počula som ako na našu váhu ľad zareagoval a poviem vám, nebol to práve najlepší pocit. Boli sme asi v polke, keď sa ozval hlasný praskot. ,,Ryan panebože stoj!" Ja som sa zastavila ale on šiel ďalej. ,,Neboj sa, bol som tu včera!" Pomaličky som kráčala za ním, ale aj tak bol predo mnou minimálne päť metrov. ,,Ryan! Ryan počkaj ma!" ,,Noták! Poď a chyť ma!" Šiel stále rýchlejšie ale aj ľad bol hlasnejší. ,,Ryan prepadneš sa!" Zakričala som pokojne. ,,To som už počul!" Zastala som sa prekrizila som si ruky cez prsia. ,,Fajn! Ale ja ťa zachraňovať nebudem!" Len sa uškrnul a šiel ďalej. No, ako som povedala, ľad zapraskal a on sa ocitol po kolena vo vode. Strašne som sa rozrehotala. Smiala som sa na plné hrdlo. ,,Čo som hovorila?!" Vadrala som zo seba cez smiech. ,,Si totálny pako!" Rehotala som sa o dušu a aj Ryanovi zvíhalo kútikmi zatiaľ čo sa pokúšal dostať von, ale zakaždým len zlomil další kus ladu. A ja? Ja som sa len ďalej zadúšala smiechom. Nakoniec sa z toho dostal a šli sme domov. Proste ho milujem.