Čierna ruža mafiána🖤🥀

45.Kapitola_Bozk na rozlúčku.

Zobudila som sa so strašnou opicou. Bolela ma hlava. Pomaly som sa posadila.Pozrela som sa vedľa seba ale Brandon tam nebol. Dala som si len župan a keď poviem len župan, tak myslím len župan. Zišla som do kuchynky. ,,Dobré ránko." Privýtal ma Brandon. Podyšla som k nemu a zozadu ho objala. ,,Dobré ráno. Ako si sa vyspal?" Otočil sa ku mne, nadvihol mi bradu a pobozkal ma na líce. ,,Tak ako ešte nikdy." Objala som ho pevnejšie a on mi objatie opätoval. ,,Čo máme na raňajky?" Zacítila som spáleninu. Brandon sa rýchlo otočil a vypol plyn. ,,No teraz už asi nič. Ukázal na prihorené chlebíky vo vajíčku. ,,Poďme sa niekam najesť." ,,Súhlasím." Zasmiala som sa a vybehla naspäť do izby. Dala som si svetlé rifle, biele tielko a na to sivý kardigan. Biele tenisky, vak, náušnice, namaľovať sa a som.

,,Môžme ísť?" Vyšla som z kúpeľne. ,,Hej. Vyzeráš skvelo." Usmiala som sa a zahľadela sa naňho. Mal rifle vojensko zelenej farby, čierne tričko a zelenú bundu. ,,No ani ty nevyzeráš najhoršie." A tak sme sa vybrali na raňajky.

Zašli sme do nejakej reštiky. Objednali sme si a čakali. ,,Nepôjdeme sa potom prejsť? Myslím po meste. Vieš na nákupy a tak." Usmial sa a prikývol. ,,Môžme." Priniesli nám jedlo a tak sme sa do toho pustili.

 Dojedli sme, zaplatili a pobrali sa do obchodného centra. ,,Potrebujem šaty na ples. Naša škola organizuje nejaky jarný ples." Vošli sme teda do obchodu so šatami. ,,Veď ešte nie je Jar." ,,Ale je.  Už o štyri dni bude prvého apríla." Zamyslel sa, zrejme mu to došlo. ,,Aha, hej. Sorry, vôbec nemám pojem o čase." Začala som sa teda prechádzať po obchode. Boli tam rôzne šaty. Ja som si vybrala tri.

,,Všetky sú krásne. Neviem si vybrať." Pozrela som sa na Brandona. Práve som mala na sebe druhé. Priliehavé, vínovo červené šaty na ramienka. ,,Ja by som bral tie prvé." Vyzerali rovnako, len mali objemnú sukňu. ,,Ale ani tie tretie nie sú zlé." Boli to šaty rovnakej farby, len ich sukňa bola voľná, ale nebola taká objemná, chápete. Brandon pokrútil hlavou. ,,Nie, tie sa mi nepáčia." ,,Tak si vezmem tie prvé, s tou objemnou sukňou." Znovu pokrútil hlavou. ,,Mne sa páčia tie čo máš na sebe. Krásne ti zvýrazňuju dokonalú postavu." Zahľadela som sa do zrkadla. ,,Máš pravdu. Mám riešenie." Zavolala som predavačku. Len aby ste vedeli, v tomto obchode vám vedia šaty aj upravť ,,Neviem sa rozhodnúť a tak by som to chcela nejako skombinovať." Pomaly prikývla a prezrela si obydve šaty. ,,Fajn, môžem vám urobiť odopínacie sukne, kroté si viete kedykoľvek vymeniť, poprípade skombinovať." Prikývla som ,,Áno, to by bolo skvelé." A tak mi povedala, aby som prišla pozajtra, čiže v stredu. A tak sme sa pobrali do iného obchodu so šatami. ,,Dobre teraz mi treba nejaké na Natashinu párty. Tá je o týždeň v stredu. A ešte na  Tylerovu narodeninovú párty. Tá bude o týždeň v piatok.""    Kúpila som si horčicovo žlté šaty. Boli to prilehavé šaty na ramienka a tesne nad kolená. A svetlulinko ružové šaty, tiež na ramienka v voľným účkovým výstrihom. 

Keď som si skúšala tie žlté, Brandon sa mi niekam vytratil z kresla. No videla som nejakú babu s divným mužským telom. ,,Brandon!" Tá tetka sa otočila a aj som takmer zomrela od smiechu. Totižto to nebola tetka ale Brandon v krikľavo ružových šatách. ,,Aňó?" Opýtal sa priblblím hlasom. ,,Ouu, šlešna, vyzeráte feľmi šexi." Už ma bolelo brucho od smiechu no on si nedal pokoj. ,,A ten zadok, fuu, to ja byť chlapom, tak už tie šathy na shebe nemhate." ,,Dobre..sta..stačí. Pocikám sa od smiechu. To chce fotku."  Vytiahla som mobil a odfotila nás. Brandon mal našpúlený zadok a pery. ,,Ty si blázonko." Zasmiala som sa.

,,Jemin, toľko šiat. A to hovoríš, že všetky použiješ raz? A to kam ich potom dávaš?" Kráčali sme k autu. ,,Predám alebo si nechám. A použijem ich maximálne tri krát, nie raz. Ale nikdy nie k jednej osobe tie isté. Čiže keď dajme tomu Lauren robila dve párty, v priebehu mesiaca alebo pol roka, Neberiem si tie isté." ,,A čo ak robí párty na začiatku roka a nakonci alebo až budúci rok?" Zasmiala som sa, odložila veci do kufra a nastúpila. ,,Tak to si ich už dupľom nevezmem. Už nie su v ,,móde,, proste stará kolekcia." Naštartovala som a vyrazili sme. ,,No a čo ak, Lauren organizuje párty desať krát za rok? To si musíš kúpiť desať šiat?" Pousmiala som sa nad jeho nevedomosťou. ,,Nie. Jeden človek môže urobiť maximálne tri párty za rok." teraz sa zasmial on. ,,To je choré." ,,Možno, ale takto to proste funguje u nás." Viac sa nepýtal.

Domov sme došli okolo druhej, keďže sme sa poceste už aj naobedovali. Odomkla som, vybehla hore ku posteli aby som mohla odložiť nákup, keď som uvidela niečo na posteli. ,,Brandon? Ty si nás fotil? Pri spánku?" Prišiel ku mne a pozrel na fotku. Boli sme tam my, v objatí a spali sme. ,,Nie. Niekto tu bol." Prešiel mi po chrbte mráz. ,,Myslím, že je čas vrátiť sa domov." Prikývol a začal nám baliť veci. Fotku som si nechala. Pobrala som si zbaliť svoje veci. Pobalili sme sa, popratali, zamkli a nakladali veci do aút. Každý tu mal svoje auto, čiže nastal čas rozlúčiť sa. Postavila som sa k autu a čakala, kým Brandon naloží veci. 

Zabuchol kufor a podyšiel ku mne. ,,Tak..." ,,Tak." Bez zbytočných slov som sa mu hodila okolo krku. Pevne ma stisol v objatí.  ,,Budeš mi chýbať." Zafňukala som. On len prikývol a dal mi pusu na vlasy. ,,Aj ty mne macko." Milujem to oslovenie. ,,Ostaň, ostaň tu, pri mne. Len pri tebe sa viem uvoľniť." Pokrútil hlavou. ,,Nemôžem." Zdvihla som zrak k nemu. ,,Prečo? Nechceš byť so mnou?" Usmial sa na mňa. ,,Veď práve, že chcem. Máš Ryana a ako si mohla počuť, potrebuje ťa. Tak ho prosím neopúšťaj len tak." ,,Ani kvôli mne." Dodal ešte, keď videl, že mu chcem protirečiť. Zdvyhla som sa na špičky a pobozkala som ho. Preplietala som naše jazyky. On ma držal na chrbte a okolo pásu. Bol to bozk na rozlúčku. A obaja sme si to uvedomovali. Už ho tak skoro neuvidím. Teda ak vôbec. Odtiahla som sa a ešte ho rýchlo objala. Odyšiel do svojho auta a ja zas do svojho. 

Tentoraz som sa nenáhlila. Šla som na môj vkus pomaly, no nevadilo mi to. Domov som sa nejak nenáhlila. Ani neviem prečo. Každopádne mi tie dve noci preč pomohli.  Naozaj som sa uvoľnila a prečistila si hlavu. Dokonca som pripravená rozoberať pohreb a Jima.

Teraz som už pripravená

💕🖤💕

Ahojte, ďalšia časť je už na svete. Dúfam, že sa páči, ako som hovorila, od dnes už časti vychádzajú pravidelne. Čiže jedna časť za deň. (Keď sa budem veľmi nudiť tak dve). Ďakujem za hlasy, komenty a za každé zhliadnutie. Prajem pekný zvyšok dňa v  karanténe. :)