Čierna ruža mafiána🖤🥀

55.Kapitola_Pokus o únos

Je streda, v piatok je ples. Ryan je ešte v nemocni. Je síce v poriadku, ale na ples ísť nemôže. Vysvitlo, že ma nepočul, ako som mu odpúšťala v nemocnici a tak som sa tvárila, že sa to nestalo. Tri dni po operácii sa prebral z kómy. Bola som pri ňom a čítala som so si knihu, keď sa som započula svoje meno. ,,Lea?" Pošepol. Ihneď som vstala zo stoličky a podyšla k nemu. ,,Áno, som tu." ,,Mrzí ma to, ja som to tak nemysle.." Zťažka to zo seba dostal. Videla som,že sa mu hovorí ťažko, tak som len prikývla pohladila ho po ruke. ,,Nevadí, odpustila som ti." ,,Takže spolu chodíme?" ,,To nie, ale už sa nehnevám. Možno..možno sa časom k sebe vrátime, ale teraz...teraz to eše nechcem." Pomaly prikývol a usmial sa. ,,Som rád, že si mi odpustila. Dokonca to šlo aj bez sexu." Pokúsil sa o vtip, no bohužiaľ mu nevyšiel. Pustila som mu ruku vzala som si kabelku. ,,Lea, no ták. Len som žartoval.." ,,Presne o to tu ide! O takýchto veciach sa nežartuje! Ja pri tebe neviem, čo je žart a čo nie! Musím ísť, opatruj sa. A neopováž sa zase upadnúť do kómy lebo ťa z nej preberiem kľudne aj fackami." Ryan sa usmial a ja som mu úsmev opätovala. Podyšla som k nemu a dala mu pusu na čelo. ,,Som rada že si sa nevzdal." S tímito slovami som odyšla. 

Všetci ostatní sú v poriadku. Teda, až na troch chlapov, ktorý zomreli. Nepoznala som ich osobne takže mi to zase až tak neprekážalo.  Chlapci sú už doma. Neboli až tak vážne zranení. Najviac to schytal Ryan. A celé si to vačítam. Keby som tam bola, možno by sa to už nestalo. Mohla som tomu zabrániť, mohla som ten kšeft zrušiť, mohla som... ,,Už sa toľko neobviňuj." Vyrušil ma z myšlienok Dylen. Sedela som v  obývačke na gauči. On si prisadol ku mne. ,,Môžem za to. A nehovor, že nie. keby som tam bola," ,,keby si tam bola, nič by si nezmenila. Len by ublížili aj tebe." ,,Čo sa tam vlastne stalo?" ,,Priešl tretí gang, vraj sa s našimi zákazníkmi nemali moc v láske a tak sa začala prestrelka. No tá tretia strana si tak trochu zle preštudovala znaky nášho a ich gangu a namiesto ich, začali strieľať do nás." ,,Idioti." ,,Hej. Vidíš, nič by sa nezmenilo. Ideme do klubu, ideš?" ,,Nie, musím ísť do školy." ,,Teraz? O štvrtej poobede?" ,,Hej, musím pomáhať s výzdobou telocvične. Už v piatok je ples." Dylen prikývol. ,,A s kým ideš?" ,,S dievčatami." ,,Aha..no ja by som ťa pozval, ale idem s frajerkou takže.." ,,Ty máš frajekru a ja o tom neviem?!" Hodila som doňho vankúš, no on ho chytil. ,,Nechcel som ťa otravovať s takými somarinami, je to len krátko." Zobrala som ďalší vankúš a tiež ho doňho hodila. ,,Že blbosťami a otravovať, ty? Mňa? Blbec!" Vankúš odbyl a dopadol na zem. ,,Ako dlho to trvá?",,Len dva mesiace." Schytila som tretí vankúš a postavila som sa na gauči. Začala som ho mlátiť vankúšom po hlave. ,,Dva mesiace máš frajerku a nepovieš mi to? Tvojej šéfke a v podstate sestre?! Ty sviňa jedna!" Schytil ma za ruky a zabránil mi tak ďalšiemu útoku. ,,Prepáč. Stačí?" ,,Nie." Sadla som si vedľa neho. ,,Chcem o nej počuť všetko." 

Po pol hodine rozprávania som už musela ísť a tak ma Dylen do školy odviezol. Mala som na sebe sivé tepláky a tú istú športovú podprsenu. Vonku je 28 stupňou, takže je to v poriadku. Vošla som do telocvični. ,,No konečne!" ,,Čau kočka, dobre že si prišla, Tuto Ema ma chcela prinútiť aby som robil ružové kvietky." Nick si prehodil ruku okolo mojích ramien. ,,No môj zlatý ja to robiť nebudem." Dala som mu ruku dole a prešla som ku Stele. ,,Ahoj, dobre že si tu potrebujeme niekoho na tie kvety." prevrátila som očami. ,,Stela niee, hovorila som, že to robiť nebudem."  ,,No ták, Nick to sám nezvládne." Pozrela som sa ku stolu kde sa Nick trápil s kvietkami. Ružový krepový papier sa mu prilepil na ruku a on ňou hádzal aby si ho odlepil, no docielil tým len to, že sa mu to zalepilo aj na vlasy. ,,No dobre, idem mu pomôcť." Podyšla som k Nickovi a dala mu papier dole. ,,Ďakujem. Ja som vedel, že ma v tom nenecháš." Usmiala som sa naňho a spolu sme urobili cez tridcať kvietkov. ,,Hotovoo!" Tľapla som si s Nickom. 

Bolo sedem hodín večer a ja som sa vracala domov. Kráčala som na parkovisko, kde mal byť môj šofér keď ma niekto odzadu chytil. Pocítila som chladný kov pri mojej hlave. Držal ma pod krkom. ,,Pusť ma, lebo to oľutuješ." Precedila som cez zuby. ,,To nie maličká." Vytiahla som si z pásu zbraň, dupla som mu po nohe a zbraň namierila naňho. ,,Povedala som ti že to oľutuješ." Chalan zapískal a zo zadu ma chytili  dvaja chlapy. Kopla som ho do rozkroku. Zvalil sa na zem a mne tak utvoril prístup k druhému chlapovy. Vytrhla som sa mu a švihnutím som vykopla. Zasiahla som hlavu. ,,Jauu." Zakvílila som. Asi som si natiahla nohu. Sakra už som to dlho nerobila. Odrazu boli pri mne ďalší traja chlapy. Snažila som sa zbiť aj ich no zrazu ich tu bolo viac a viac. Dvaja ma chytili a hodili do dodávky a zabuchli  dvere. ,,Sakra!" Vytiahla som z teplákov telefón. ,,Dylen? Niekto ma chce uniesť! Som v dodávke!" ,,Jasné, idem nájsť tvoj telefón." Zrušila som hovor a posvietila som si telefónom a hľadala niečo čím otvorím dvere. Kufrík sa náradím?  

-Sú to amatéri. Nevedia čo robia- Napísala som Brandonovi.

-Ako vieš?-

-Nechali tu kufrík s náradím, neprehľadali ma, proste začiatočníci.- 

Otvorila som kufrík. Kladivo, francúzky kľúč, skrutkovače, nôž. Vzala som si veľké kladivo a začala som mlátiť do dverí. Po treťom údere sa otvorili. Išli sme poriadne rýchlo, takže skočiť nie je najlepší nápad. Okey, čo teraz? Fuuh, dobre, rozmýšľaj Lea, rozmýšľaj, bolo to na skúškach, musíš zastaviť auto. Auto odrazu zabrzdilo. Hm, to šlo ľachko. Vyskočila som von. Bola tu len cesta a les. Takže som bežala do lesa. Našťastie to nešlo do kopca. Práve naopak. Strmý kopec a dole dedina.  Rozbehla som sa dole kopcom. ,,Stoj!" Zvrieskol po mne nejaký chlap. Nevšímala som si ho bežala som ďalej. Už len kúsok a som v dedine. Orazu bolo počuť výstrel. Prebodla ma ostrá bolesť...

Tak a to je koiec.. Dúfam že sa vám kniha páčila.

.

.

.

.

Dobre tak nie je no. Zajtra ďalšia časť. Dúfam že sa vám príbeh páči. Poriadne tu hustne atmosféra a ešte len zhustne. Myslíte, že je Mia mŕtva? No uvidíme.

.

Chystám jednu Funfiction o Herovi Fiennesovi Tiffinovi, ale neviem či ju mám zverejniť, tak ak by ste chceli tak mi napíšte do komentárov. Ďakujem za hlasy, komenty, zhliadnutia a poteším sa zdieľaniu ďakujem a vidíme sa pri ďalšej časti.