Čierna ruža mafiána🖤🥀

17. Kapitola

Prešli už tri hodiny od kedy mám priateľa a Ryan je stále divný. Stiahol už celu flašku wisky a polku vodky, toľko ešte nevypil. Všetci sú na parkete len on tu sedí a nalieva sa. Idem za ním. Sadla som si oproti a napila sa z vodky. ,,Poď tancovať." Postavila som sa potiahla som ho za rukáv no on sa ani nepohol. ,,Čo ti je ? Pooď!" ,,Nejdem, tam si chod za Jeremim." Prosím čo mu šibe ? ,,Netrep a poď!" Konečne sa mi podarilo zodvihnúť ho. Prešla som s ním na parket a začala tancovať. Najprv len stá ale potom sa prebral a išiel so mnou, ruky mal na mojich bokoch tesne nad zadkom. Zišla som doole a naskytol sa mu perfektný pohľad. Otočila som sa k nemu, obchytila ho okolo krku ,hlavu mala na jeho ramene. Začal ma bozkávať  na krku a ja som ho nechala,  bola som zvyknutá na jeho dotyky. No teraz mám frajera.. ,,Počkaj..brzdi"povedala som a zasmiala sa ,,mám frajera zabudol si ?" Povedala som s úsmevom na perách no ten jeho sa stratil. ,,Ale jeden bozk mu nezaškodí." Dala som mu dlhy bozk na pery a potom sa odtiahla.
Domov sme došli okolo tretej rano. Bola som totálne opitá, len tak tak som sa dostala do izby 3. Zvalila som sa do postele a zaspala.
Ráno ma zobudil hluk. To sa tu nemôžem vyspať? Je sobota ráno..koľko..sedem hodín a človek sa nemôže vyspať ja ich zabijem. Vošla som so kúpeľne a upravila sa. Prezliekla som sa len do domáceho

Áno toto nosím doma. Alebo potom ešte tepláky alebo šortky. Vlasy som si dala do strapatého drdola no aj tak som vyzerala dobre. A to mi potvrdili aj všetky tie pohľady chalanov. ,,Čo sa deje? Je sobota ráno a ja sa nemôžem vyspať?!" ,,Sorry ale po prvé nie si v dome sama a po druhé môžeš za to ty." ,,Čo ? Ja?! Ako mozem ja za to že vy ste hlučný?!" ,,Máš návštevu!" Povedal to nahnevane, mrzuto no tak prázdne. Kto iný ako Ryan. Pozrela som sa k dverám a tam stal Jeremi. ,,Chcel ist rovno za tebou ale to mu neprešlo." ,,Ok diki chalani. Tak sa mi to páči. A Jeremi čo potrebuješ?" Pohol sa smerom za mnou no Dylen ho stopol. Ja som kývla hlavou že ho môže pustiť. Vyšiel po schodoch hore a ja som ho zaviedla do izby 4. Zavrela som dvere a vyšla po schodíkoch k notebooku ktorý ležal na stole. On si sadol napostel. ,,Tak prečo si prišiel?" ,,Ja len tak. Mám predsa právo prísť za svojou priateľkou či nie?" ,,Nie. Sem vážne nie. Prepac ale toto nie je miesto na ,,stretávanie,,." podyšla som k nemu a vtisla mu bozk na líce. On mi ho opätoval no na pery. najprv ma bozkával jemne no potom prudko. Ľahla som si na chrbát a on sa nahíňal nado mnou. Pomedzi bozky mi stále šepkal ako ma miluje a ja som sa mu odvďačila ďalším bozkom, ktorý zobral ako súhlas na to aby mi dal dole ,,overál,, (proste to čo mala na sebe). Nebránila som sa, práve naopak. Tiež som mu stiahla tričko, no neprestávala som ho bozkávať. Naše oblečenie ostalo ležať na zemi. Ja som ležala len v spodnom prádle a on v rifliach. No neostane v nich dlho. Hneď ako ma to napadlo, rozopla som mu na nich zips a stiahla ich dole. Vtom niekto zaklopal. ,,Kleysi si v poho?" Rýchlo som sa od neho odtrhla a vykríkla. ,,Áno som v po-." Jeremi mi prešiel prstom po celej dľžke môjho tela až som sa zachvela. ,,V pohode som chalani." ,,To neznelo moc presvedčivo, ideme dnu." ,,Nie! Netreba som ok." No to už bolo neskoro. Do izby vtrhlo 10 chalanov so zbraňami. Keď ma uvideli, ostali nehybne stáť. Buď od prekvapenia, alebo vzrušenia keďže som tam sedela len v čiernej čipkovanej podprsenke. ,,Vidím že si naozaj v pohode." ,, Asi až priveľkej." Povedal Dylen zadržiajúc smiech. ,,Aj ja chcem takú pohodu." Povedal Rick so smiechom v hlase. Nato sa všetci rozrehotali. Samozrejme až na Ryana. Ten odyšiel hneď ako nás uvidel. Najprv som sa tvárila otrávene no potom som sa smiala s nimi. Postupne rad za radom vypochodovali z izby a ostali sme znova sami. ,,Tak čo skúsime to znova?" Povedal a nahol sa ku mne. Začal ma bozkávať no zastavila som ho. ,,Už ma prešla chuť. poďme si pozrieť nejaký film." ,,Čo ťa? Prešla chuť? A to akože len tak?" ,,Hej a?" ,,Nič." Povedal mrzuto. ,,Tak pooď mám jednu parádnu komédiu." Obliekla som sa a vyšla z izby. Vošli sme do izby 2 a ja som našla na noteeboku komédiu o ktorej som hovorila. Ľahla som si tesne vedľa neho a položila si hlavu na jeho hruď. Komédia skončila a ja som samozrejme zaspala.

Prebudila som sa na ťukanie klávesnice. Jeremi niečo hľadal v priečinkoch a mal telefón v ruke. ,,Nie nemá to tu, neviem kde to je všetko má zaheslované." Očom tocí?! ,,Hej skúšal som všetko no nič som nanašiel. Buď ich má na inom notebooku alebo neviem." Nepostavila som sa len som ho počúvala a tárila sa že spím. ,,Načo ti to vlastne je veď si hovoril že tie info máš aj ty." ,,Vymazalo? Ako sa ti to mohlo vymazať?! To sa mi nezda Gereck." Gereck...Gereck to meno som už niekde počula... Z telefónu sa ozvalo len naštvané ,,Nerieš to len rob svoju prácu. A hlavne sa mi do nej nezamiluj ako ten pred tebou lebo skončíš ako on!" Hovor sa skončil a on sklopil pohľad na mňa. ,,Smola, už sa stalo."

Nechápala som o čo ide ale nemala som z toho dobrý pocit.Tvárila som sa, že sa prebúdzam. Rýchlo pozatváral všetky ikonky a zaklapol počítač. ,,Čo robíš?" Opýtala som sa ho s úsmevom. Vyzeral vystresovane a aj má prečo. Mám len dve možnosti. Buď mu poviem čo som počula alebo sa budem tváriť že nič a možno zistím niečo viac. Rozhodla som sa pre druhu možnosť no aj tak mu dám priestor vysvetlit mi to skôr než na to prídem sama. ,,Nič len som vypínal počítač lebo si zaspala a film s skončil tak som ho vypol." Povedal naoko pokojne no ja som na ňom videla nervozitu. ,,Aha, naozaj? Vieš že mne môžeš povedať všetko.." rukou si vošiel do vlasov a  zišiel ňou až po krk. ,,Čo by som ti mal povedať?" Povedal zvodne a naklonil sa ku mne. ,,No to sa pýtam ja.." pobozkal ma na pery no odtiahla som sa a postavila. ,,Musím ísť do mesta niečo si vybaviť takže budeš musieť ist." Uškrnula som sa a on tiež. ,,Ty ma vyháňaš?" Podišla som k nemu a sadla si naňho obkročmo. Naklonila som sa k nemu a pošepkala, ,,To by som si nedovolila..." nežne som ho pobozkala a prešla som k šatníku.

Obliekla som si kabát čierne čipkovane tieklo a jeansy.

Keď som vyšla zo šatníka Jeremi už bol oblečený aj obutý. Vzala som si kabelku, telefon, peňaženku,kľúče a samozrejme zbraň. Kabelku som si preverila na plece a vykročila k dverám. Jeremi ma chytil za krkom až potom presunul ruku na ramena. Nezdalo sa mi to no nevenovala som tomu pozornosť. Zišli sme po schodoch dole kde bolo aj pár chalanov ktorý na nás pozerali s úsmevom na perách. Samozrejme ako vždy, Ryan sa mracil. No tento krát nebol sám, neusmievali sa aj Dylen a Rick. Niečo mi tu nesedí a začína ma to srať. Ale teraz to nebudem riešiť. Zišli sme po schodoch dole. ,,Odnesiem ťa." Ozval sa rázne. Najprv som myslela že ten tón len tak no on ho nestrácal ,,To je tvoje rozhodnutie? Nie otázka?" ,,Áno, to je moje rozhodnutie." Vyslovil to tvrdo a rázne.

Pohľad Ryana
Tak toto nemal. Takto ju nahnevá. Vedel som to, vždy keď jej niekto rozkazuje alebo rozhoduje za ňu, nahnevá sa. ,,Čo prosím?! To si akože rozhodol za mna? Akože ja nemám právo sa rozhodovat?!" A je to tu. Uškŕňal som sa ako blázon, viem že by som sa nemal no tešil som sa z ich hádky. ,,No a?" Bolo vidno ako zúri. Je taka sexi keď sa hnevá. Ja viem som šialený ale čo už. ,,Tak  toto teda nie! Ja budem rozhodovať za seba a ty sa staraj o seba, ja idem sama, svojim autom a tam kam chcem ja!" Vyšla z domu a zabuchla dvere. Ten hajzel sa na nás pozrel a ja som mu venoval nepríčetný, nahnevaný vyraz. Len sa uškrnul ako by povedal ,,aj tak s ňou spávam ja nie ty" kretén! Dozvedel som sa o ňom pekne svinstvo preto ho tak nenávidím. Aj Lea na to časom príde...
Pohľad Lei/Kleysi
Idiot! Neznášam keď mi niekto keca čo mám robiť a čo nie. Zbehla som dolu do garáže a vzala si čierne lambo. Prešla som si po golieri kabátu..a.. niečo tam je. Je tam nejaká mala guľka... veď to.. To je odposluchávač aj s GPS!!

Tak a je tu ďalšia časť! Pardon že neskoro ale vážne nestíham ale teraz už časti vychádzajú pravidelne