Príbeh je o dcére dílera, kriminálnika a mafiána. Pri jej ,,práci,, musia ísť city bokom no čo ak sa zaľúbi? Čo ak zístí je Jimin nie je jediný súrodenec?
(Na obr. je Lea neako si tie dva obrazky spojte do jednej osoby lebo takto si ju proste predstavujem)
,,Prepáč ale chcela som ti len povedať že to čo sa stalo ma mrzí. Nemala som ťa len tak odkopnúť. Odpustíš mi?" Postavila som sa a objala ju no pri bruchu som pocítila chladný kov. Poznala som ho dobre. Zbraň sa jej triasla v rukách no pomaly stlačila spúšť so slovami. ,,Nikdy si pre mňa nebolla najlepšia kamoška."
,,Do riti!" ,,Si v poho ? Trochu si so sebou hádzala a.." Utrel mi slzu ktorá pomaly stekala po líci. ,,Áno, všetko ok len sen..Už je koniec však?" ,,Hej chcel so ťa zobudiť. Ideme ešte niekam alebo domov?" ,,No moje pozvanie na film stále platí takže.." ,,Fajn ale ja si musím niečo vybaviť.." ,,,Máš kšeft však. S kým a koľko ich je hej a čo predávate. Alebo zásobujete? Hej a nezabudni to prepočitať a skontroluj tovar. Nám sa už stalo že bolo všetko vpoho no tovar bol poškodený. Prepáč vela otázok." ,,Hej. Prepáč ale nie som zvyknutý, že sa v tom niekto vyzná..." ,,Hej aj ja som si musela zvykať keď sa o tom dozvedela moja partia. A vieš čo? Keď už o nej toľko rozprávam tak ti ju aj predstavým. Po kšefte pôjdeme do klubu. Čo ty na to?" ,,Fajn ale ja už vážne musím ísť na ten kšeft. Mal som tam byť už pred desiatimi minútami." ,,Oki tak poďme. Ideme mojím autom. Netvár sa tak idem s tebou. Už som si stihla zisťiť s kým a kam ideš. A nehohovor že je to nebezpečné bola som aj na horších."
Dorazili sme na miesto. Vošli sme do menšieho skladu kde sa mal preberať tovar. Pred tým som už obvolala ,,kolegov,, chalani mi zistili s kým mame tu česť a nebola som nadšená. Tento gang má na svedomí 1429 mŕtvich a majú viac ako 2000 členov. viem že je to menej ako my ale aj tak z toho ide hrôza. Medzi tým som sa bola prezliecť a zobrať lepšie zbrane.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Z rohu miestnosti vyšiel chlap v strednom veku. ,,Ale, ale. Kleysi.. Čo ty tu? Vary si prestúpiila od najlepších sem?" ,,Ha nie takú radosť ti neurobím. Som tu ako.. podpora. No dosť o mne, navaľ prachy." ,,Haha vieš ako to u mňa býva, najprv tovar, potom prachy." ,,Hm škoda, že nie si v pozícii kde si môžeš vyberať." ,,Ja myslím že som." ,,Myslieť môžeš no obaja vieme, že pravdu mám ja. Pokiaľ viem my máme tovar. Tak nezdržiavaj a navaľ prachy." Prevrátil očami a hodil kufrík na stôl. Podyšla som k nemu a otvorila ho. Mám také niečo ako šiesty zmysel a viem tak trochu predpokladať čo chce niekto urobiť. Vedela som, že ma chce zastreliť. Prepočítavala som peniaze, no nezpúšťala som ho z očí. Dala som Jeremimu znamenie, nech ho zastrelí až zdvihnem palec. Ale nie tak aby to bolo vidno, len tak pri prechádzaní po peniazoch. Aj tak tam chýbala tisícka. Videla som ako vyberá zbraň no to už nestihol. Dala som povel a bol mŕtvy. Jeho chlapy sa pokúsili zastreliť nás no márne. ,,Ani sa o to nepokúšajte. Myslím, že vám je jasné ako dopadnete." Vzala som kufríks peniazmi a oznámila chalanom, že odchádzame. Sedela som v mojom aute spolu s Jeremim na sedadle spolujazdca. ,,Páni si fakt dobrá. Mohol som ostať doma. Odkedy si v mafii?" ,,No naplno sa jej venujem odkedy sa stalo to v parku čo bolo asi tak v .. šiestom ročníku. Teraz som v druhom na strednej takže...5 rokov do zadu. Ale otec s bratom ma trénovali od mojich piatich." ,,fuu tak ja som žačal len nedávno. Vlastne dva roky do zadu. Hej a prečo ťa nazval Kleysi?" ,,No tak ma volajú. V gangoch a celkovo v mafii a každý pozná ako Kleysi. A vlastne je to moje druhé meno."
Vyložila som Jeremiho pred jeho domom a šla domov. Myslím do toho môjho veľkého domu. Nie v lese ani na pláži. Zaparkovala som a vošla do domu. Odložila som si veci a vošla do kuchyne. Musím pripraviť niečo pre psov. Celý deň som s nimi nebola.. Z hora sa ozvalo buchnutie. Dúfam že to sú len psy. Vytiahla som zbraň a šla pomaly hore. Samozrejme, že som pred tým poslala správu do nášho gangu, že je niekto u mňa v dome. Pozrela som do dyspleja na ,,hodinkách,, aby som skontrolovala dom. Už som na poschodí no na hodinká mi ukazuje že tu naozaj nie som sama. Pozrela som na druhý digitálny náramok so sledovaním Lea. No super je tu on. Okej mám dve zbrane, nôž a také tie maličké vecičky čo keď hodíš na zem tak to buchne. A tým nemyslím len zvuk ale že to riadne buchne. Fajn nasadila som si okuliare. Nie sú to dioptrie len také obrazovky ak chápete. Stlačila som na nich tlčidlo s termokamerou a uvidela som že Leo nie je sám. Ešte lepšie. Sú tu asi traja. Pomaly a potichu som zišla dole. Musím odtiaľ vypadnúť na troch chlapov si nie som istá. Kebyže sú dvaja tak ich zmáknem ľavou zadnou to traja a ktovie či tu ešte neaký nie su. Kevin písal že sú na ceste sem. Idem dolu, do skladu zo zbraňami. Zišla som dolu po úzkej chodbičke dolu schodami. Naťukala kódy a zadala otlačky prstov a som v sklade. Zažala som svetlo a takmer som odpadla. Dolu v skalade bolo asi desať chlapov. A do riti!
(Tak dnes trochu kratšie hneď aj píšem dvanástu časť. To len aby bolo napätie.)
