Čierna ruža mafiána🖤🥀

44.Kapitola_Brandon je úžasný

Pohľad Lei Kleysi

,,Ahhh!" vykríkla som v návale rozkoše. Zvalila som sa na posteľ a Brandon vedľa mňa. Predýchavala som svoju solnú chvíľku, keď sa ozval Brandon. ,,Dúfam, že to teraz neľutuješ." Posmial sa a pozrel na mňa. ,,Nie." ľahla som si na jeho hruď. ,,Ako dlho tu plánuješ zostať?" Hladil ma po vlasoch a chrbte. ,,Neviem, mám tu veci tak na dva dni. Prečo?" Prechádzala som mu prstami po hrudi. ,,Ja len že čo teraz? Vrátš sa k nemu akoby nič?" ,,Hmm hej. Nedozvie sa to. Nemá ako." Prikývol ale nič mi k tomu nepovedal. ,,Idem do sprchy." Oznámila som mu a pobrala sa pre uterák. Schádzala som po schodíkoch dole, keď som si niečo uvedomila.

,,Pane Bože!" Brandon sa hneď postavil a pribehol ku mne ,,Čo sa stalo?" ,,Tak teraz neviem či sa mám smiať alebo trucovať kvôli pôvodnej myšlienke." Očividne nechápal, no došlo mu, že vybehol z postele nahý. ,,To isté by som mohol povedať aj ja." ,,Veď mám tričko!" ,,Len tričko." ,,To je jedno." ,,A čo si chcela?" ,,Jaj hej. Bože! Ja som ťa práve využila. Len tak. Pre pobavenie." Videla som ako zosmutnel. ,,Sakra nie tak som to nemyslela. Zle som sformulovala vetu. Dúfam, že si nemyslíš, že som ťa len využila. Tak, tak, som to chcela povedať." ,,Nie neboj. Beriem to ako..priateľskú pomoc." Usmiala som sa a odpochodovala do kúpeľľne. 

Dala som si rýchlu sprchu, potom sa zabalila do uteráku a dala si na tvár pleťovú masku. Vyšla som von a zacítila úžasnú vôňu. Rýchlo som prebehla do kuchyne.  Podyšla som k Brandonovi a zozadu som ho objala. ,,Čo varíš?" ,,Omeletu. Čo to máš na tvári?" ,,Masku." ,,Aj ja chcem." Myslela som si, že žartuje a tak som sa len zasmiala. Zobrali sme jedlo a prebehli po schodoch do izby. ,,Tak? Kde máš tú masku?" Prešla som do kúpeľne a dala mu ju ,,To si naozaj chceš dať toto na ksycht?" Usmiala som sa nad ním. ,,Ryanovi by to nenatrel ani Pápež." Tak ho to rozosmialo, až sa začal dusiť. Dala som mu kolu a dusenie ho prešlo.

O pár minút mal masku na tvári. ,,Bože toto chce fotku."

,,To je super! Bude ti vadiť keď to dám na net?"
,,A nebude to vidieť Ryan?" zamyslela som sa.
,,Pravda. Dám to tam až keď sa vrátim." Postrapatil mi vlasy a dal pusu na líce. ,,Ty trdlo." Odyšiel z kúpeľne, ja som ešte pozerala na fotku a potom šla za ním.

Najedli sme sa a zapli si film. Práve som robila pukance keď som niečo zahliadla vonku. Myslela som si, že je to len Brandon. Zobrala som mukance a vyšla do izby a tam na posteli ležal Brandon. ,,To si ako stihol?" Prekvapene na mňa pozrel ,,No že si tak rýchlo vbehol dnu." Sadla som si k nemu a podala mu misku s pukancami. ,,Ja som nebol vonku. Hľadal som film a vybral som tento." Pozrela som na obrazovku a pousmiala som sa. ,,Prečo plačeš? Nemáš ten film rada?" Utrela som si slzu. ,,Ani som si to nevšimla. Nie len... tento film bol Rickov obľúbený." Teraz som už slzi cítila. Brandon si ma pritiahol k sebe. Sedela som v jeho náručí a pokojne plakala. On ma hladil po chrbte, upokojoval ma a ubezpečoval, že je pri mne, že to raz prejde. Po chvíľke som sa upokojila a pozerala film btw stále sediaca v jeho objatí.

Film skončil, tak som vypla notebook. ,,Koľko je vlastne hodín?" spýtal sa ma ospalo Brandon. ,,Budú tri." Vstal a zobral misky od pukancov. ,,Nechceš sa prevetrať? Ísť niekam von?" ,,Motorky! Chcem ísť na motorku." Usmial sa ,,Ja motorku nemám, takže by sme museli ísť ku vám." Postavila som sa a zobrala si telefón. ,,Tak sa ide ku mne. Ale dnu do dvora pôjdem len ja." ,,Dobre. Idem sa prezliecť a môžme vyraziť." Prikývla som a vytočila Dylenovo číslo, jemu môžem veriť.

,,Lei?" Ozvalo sa z telefónu.
,,Ahoj si sám?" Ozvalo sa buchnutie dverí.
,,Už hej. Deje sa niečo? Mám za tebou ísť?"
,,Nie, nie. Nič sa nedej. Som v poriadku len potrebujem ísť domov pre motorky ale nechcem aby ma niekto videl." Obliekala som si nohavice. ,,Neboj, chlapi boli v bare. Či už sú doma to neviem, ale ak aj, tak majú opicu. Dohliadnem na to." Obliekla som si čierne tričko. ,,Ďakujem. Vedela som, že ti môžem veriť. Tak idem čau." Zložila som a dala si mikynu. ,,Ideme!" ,,Tak poď!" Obuli sme sa a šli.

Brandon zaparkoval pred bránou. ,,Počkaj. Zaparkujeme dnu." Chcela som zavolať Dylenovi nech otvorí, no brána sa už otvárala
,,Asi nás videl z okna."
Vošli  sme do dvora a zaparkovali. Vystúpila som z auta. Dylen už čakal s kľúčami. ,,Ahoj. Ďakujem."
,,Trochu som ich ešte umyl, boli zapadnuté prachom."
,,To hej, v takéto dni som nemala čas."
,,Viem si predstaviť. Dávaj na seba pozor." Usmiala som sa a objala ho. ,,Neboj, budem."

Nasadli sme na motorky a vyrazili na diaľnicu. ,,Woohuuu!" Kričala som do vetra. Vlasy mi viali a ja som ešte viac pridala. Bol to úžasný pocit voľnosti.
Jazdili sme dlho ani neviem kadiaľ, len sme proste šli. Užívala som si ten pocit slobody, pocit voľnosti, pocit, že ťa nič neťaží, že nemáš žiadne problémy, ktorým sa snažíš ujsť.
No ako sa hovorí, problémom neujdeme.

Už sa stmievalo a tak sme sa rozhodli ísť domov. Skočili sme ešte do obchodu pre alkohol.
Vrátili sme sa o siedmej večer. Najprv sme šli vrátiť motorky. Otvorila sa brána a my sme vošli, zaparkovali a zamierili k Porshe. Nasadli sme, keď som počula krik z vnútra. Okno bolo otvorené, ale aj tak som veľa nepočula. ,,To nemyslíš vážne kurva!" Spoznala som Ryanov hlas. ,,Ona je tu! Nenechám ju len tak odísť! Potrebujem ju!" ,,Sakra Ryan spamätaj sa! To je presne to! Ty ju potrebuješ, si strašný sebec! Je ti jedno, že ona potrebuje oddych, ty ju potrebuješ a ostatne ide bokom! Uvedom sa a zamysli nad sebou!" Následne som počula rinčanie skla. ,,Poďme prosím preč." Len prikývol, nastúpil, naštartoval a šlo sa. V aute som stiahla polku vodky. Nejak som sa vovalila do domu. Zvalila som sa na posteľ. ,,Si v pohode? Chceš sa o tom rozprávať?" Pokrútila som hlavou. ,,Nie, jediné čo teraz chcem je toto." Prudko som si ho pritiahla k sebe a pobozkala ho.  Spadol na posteľ a už to šlo. Dole tričko, rifle, nohavičky. Jeho tričko, jeho nohavice, a všetko ostatné. Ešte aj v tomto je inší ako Ryan.  Je jemnejší, milý, láskavý a pozornejší. Zato Ryan je prudký a nenásytný. Brandon je proste presný opak.

 Brandon je proste úžasný.

🖤💕🖤

Ahojte ľudia, dúfam, že sa páči ďalšia časť. Pravdepodobne teraz počas karantény budú časti každý deň. Budem rada za každý hlas, videnie, koment a zdieľanie.