Čierna ruža mafiána🖤🥀

12.Kapitola_skúška splnená

(Na obrázku je Jimi) ,
,,Uniklo mi niečo?"  Zpoza všetkých chlapov vyšiel Ryan.(čítaj rajen) ,,Ryan ako ste sa sem dostali? To je jedno. Je hore a má zo sebou troch ďalších. Poďte rýchlo kým neodídu." Pohla som sa k dverám no oni ostali na miestach. ,,Tebe to nedošlo?" spytal sa ma Ryan so strašidelným úškrnom. ,,Očividne nie sme s tebou." Dopovedal a vydal sa ku mne. Vytiahla som zbraň a namierila naňho. ,,Nepribližuj sa ku mne. Čo sa to tu sakra deje?! Ako že nieste so mnou?! Nechápem vás?!" Ryan ani zdaleka nemal v pláne zastaviť a jeho ľudia očividne tiež nie. Pomaly som cúvala až som bola pri otvorených dverách do skladu. Rozbehla som sa von no nedobehla som ďaleko. Pred nimi stál obrovský chlap a chytil ma za ramená. Druhý mi samozrejme nezabudol zobrať obe zbrane. Začal mi zväzovať ruky lanom. Otec ma naučil že ich mám mať nenápadne čo najviac rozšírené. Aby som  vedela újsť. Potom mi zviazali nohy a zalepili ústa. Odniesli ma do auta. Vystúpili sme a vošli do skladu kde stál Leo. Ten chlap ma takmer hodil na zem a odyšiel. Zostala som tam sama s tým bastardom. ,,No pozrime sa. Už asi nebudeš vyskakovať čo?" Chcela som niečo povedať no mala som zalepené ústa. Leo ku mne podyšiel a odlepil mi ich. ,,Čo odo mňa chce?!" ,,Ja? Nič. Teda ešte uvidím. Ale niečo nové som sa dozvedel. Chceš vedieť čo? Tak ja ti to poviem. Nikdy nikomu never." ,,Ha to viem aj bez teba." ,,Uvidíme ako sa ti bude rozprávať samej. Ja odchádzam ale budem dobrý a nechám zapálené. Viem že sa bojíš tmy.." Nahol sa ku mne tak blízko až sa nám dotýkali nosy a to mi vyhovovalo. Rýchlo som sa odtiahla a silno mu hlavou strelila do nosa. Leo padol na zem no nebola som si istá či je v bezvedomí. Asi nie. Sakra to mi moc nepomohlo. Začal si pomaly sadať a tak som ho kopla. Odpadol a ja som mala čas na záchranu. Trik s lanom mi pomohol. Mám tenučké ruky takže to nebol problém. Vtiahla som z topánky nôž a rozrezala lano na nohách. Prehľadala som ho ale nenašla som kľúče od miestnosti iba moje zbrane. Tie som si zobrala šla ku dverám. Boli zamknuté. Do riti ako chce výjsť keď má zamknuté dvere. Začala som trieskať na dvere no nič. Vytiahla som si z vlasov sponku a odomkla som. Je to ľahké keď v tom máte roky praxe. Pred miestnosťou stáli dvaja chlapy. Jednému som vrazila nohou a druhému päsťou. Odpadli ale nemyslite si že je to len tak. Musíte nájsť správne miesto ktoré po zasiahnutí bolí tak až môže daný upadnúť do bezvedomia. No v mojom prípade boli pri vedomí takže som sa veľmi nezdržiavala. Vyšla som po schodoch hore a tam stáli ďalší dvaja. Tých som rovno zastrelila. Nastúpila som do neznámeho auta a naštartovala. Kľúče tam samozrejme neboli musela som pospájať kábliki. Došla som do toho prekliatého domu s úmyslom vystrieľať všetkých ktorých tam nájdem. Odomkla som a so zbraňou v ruke som vošla do obývačky. Všade boli ľudia z môjho gangu, Leo, aj tý zastrelený. Čo sa to tu deje! Keď ma zbadali všetci začali tlieskať. Šibe mi? ,,Môžem vedieť čo sa tu kurva deje?" Podyšiel ku mne otec. ,,Gratulujem prešla si skúškou. Odteraz si oficíalne vedúca gangu." ,,Vedúca? Ale čo ty? Veď.." Naznačil mi že mam byť ticho a všetko mi vysvetlí. Tak som si sadla na gaučovku. ,,Lea. Teda od dnešného dňa, no teda noci si Kleysi. Takže Kleysi ja som už starý. Ale nie žartujem veď mám len 39. Vieš že máme gangy po celom svete takže ja odchádzam do európy. Neboj nie si tu sama. Pomáhať ti budú obaja bratia aj sestra." Zatočila sa mi hlava. Ešte že som sedela inak by som odpadla. ,,Ako to myslíš bratia a sestra veď." ,,Zlato budeš mať 17 a ja si myslím ža je najvyšší čas povedať ti pravdu. Leo je tvoj brat a jeho matka je tvoja matka a pamätáš si ešte na Natashu? To je tvoja sestra." Tie slová sa mi ozývali v hlave ako zvony. Natasha nemôže byť moja sestra. Alebo áno? Preto sme sa v dectve tak podobali? Vie o tom? Vie že som mafiánka? A čo Leo? Vedel o tom?  Je to celé len žart? Všetky tie otázky som nedokázala spracovať. Postavila som sa na odchod no padla som späť na gauč bolo to príliž ťažké postaviť sa. Nakoniec sa mi to podatilo. Postavila som sa a chystala sa odísť,,Kam ideš?" ,,Musím to spracovať." Vyšla som na terasu. Zatiaľ sa necítim na šoférovanie no budem musieť. Viem presne kam si chcem ísť vyčistiť hlavu no zatiaľ na to nemám síl. Pocítila som niekoho ruku okolo mojich pliec. Normálne by som mu ju vykrútila no teraz som na to nemala silu. ,,Brutál, čo sestriča?" ,,Hej." Povedala som prázne. ,,Predpokládam že už spolu nechodíme čo?" ,,Nie asi nie pokiaľ nechceš chodiť so svojou sestrou." Zasmiali sme sa. To som potrebovala. ,,Nie ďakujem. Inak vieš, ja som sa do teba naozaj zamilovaný. Teda bol." ,,Už to nemusíš hrať. Viem že si ma chcel využiť pre obchod.",,Čože ja nikdy. Nie to bolo súčasťou otcovho plánu. Keď sa dozvedel že som tu v mste takmer zošalel od radosti. A poznáš Natashu?" ,,Bohužiaľ áno. Ako môže byť moja sestra, neznášame sa. Vie o tom?" ,,Nie. Len pred nedávnom zistila že som jej brat. Bývame spolu aj s mamou a Natashou už od šiestej triedy." Ako to dopovedal zbledla som,,Ty si ju poznal od šiestej triedy? Vtedy sa o tebe dozvedela? Preto ma odkopla.." ,,Čo ťa? čo sa stalo medzi vami?" Tak som mu to celé prerozprávala.

Neverím. ,,Nemôže byť mojou sestrou. Teda môže, je to reálne ale ako máme spolupracovať keď sa neznášame?" ,,Sú tu len dve možnosti no len jedna je správna. A to, že si odpustíte, udobríte sa a budeme skvelý tým. Ale druhá je že sa neudobríte a tým pádom pôjde gang do krachu a nesmieme dopustiť kôli jednej hádke. Síce veľkej no nie tak aby sa nedala vyriešiť." ,,ďakujem." Musela som ho objať. Je skvelý. Môj brat. ,,Fuj až teraz mi došlo že som sa bozkávala so svojím bratom." ,,Ach keby len bozkávala." ,,Fúuj ja som na to zabudla. Tak toto ma bude prenásledovať do konca života." Rozosmiala som sa a on so mnou. Ešete raz som ho objala no teraz som už bola pripravená ísť tam kam som chcela. ,,Musím teraz ísť takže vás tu nechám...ibažeby ste šli so mnou. Áno idete zavolam Jiminovi a budem musieť aj Natashi..."