Čierna ruža mafiána🖤🥀

18.Kapitola

Odkiaľ sa tu zobralo toto?! Kedy a hlavne kto mi to dal?! Pravdepodobne Jeremi. Nie Jeremi by to neurobil to bol určite Ryan. Prečo? To  neviem ale poslednú dobu je divný. Ale to by nedávalo zmysel. Väčší zmysel dáva Jeremi a ten jeho ranný divný telefonát. To je už jedno ale čo s tým? Ak to bol Jeremi, tak to urobil pre informácie o ktorých ráno hovoril. Čo chce to dostane, akurát nebudú presné... A prečo nezačať hneď ? Nasadla som do auta a vybrala telefon ,,Ahoj Ryan ja len či si nezabudol na dnešný kšeft s A.M.I vieš majú len 190 členov nemusíme sa pripravovat ani brat zbrane su slabý nerobia podvody a mrttvich majú len 19 ľudí. Stretko je v prístave dnes o 19:00 tak čau" V skutočnosti boli A.M.I. Jedny z najsilnejších gangov a zabijú každého kto sa im postaví do cesty. Nikdy nehovorím informácie o iných gangoch do telefónu a väčšinou to nehovorím vôbec. A samozrejme že žiaden kšeft dnes nemáme. Naštartovala som a vyšla z garáže, šla po ceste do Arémie najväčšieho obchodného centra. Vošla som do podzemnej garáže, zaparkovala a vypla motor. Položila som plošticu na sedadlo spolujazdca a vystúpila z auta. Vyšla som z parkoviska na prvé poschodie. Lauren by ma mala čakať pred vchodom do kina. A už ju aj vidím. ,,Čauko." Objala som ju a ona mi objatie opätovala. ,,Mám nivinku. Jeremi mi dal plosticu na kabát. Chápeš ?!" ,,Akú plosticu ?" ,,No to vsledovacie zariadenie aj s odposluchom vieš. No to je jedno, teraz som ho nechala v aute ale idem preňho. Keby niečo tak si idem pre kabát vieš. Ale neide mi to do hlavi, prečo to robí, veď keď ma má rád. Teda aspoň tak vyzeral." ,,No keď som ho pri tebe videla tak vyzeral že je v tom až po uši. Máš neake podozrenie alebo nejaký zmysluplný dôvod prečo ti ju dal?" ,,No..dnes bol u mna a pozerali sme film a ja som samozrejme zaspala no a keď som sa zobudila počula som ako s niekym telefonuje a prehľadáva mi notebook takze by to dávalo zmysle, ale aj tak nechápem načo to robí veď naši odcovia spolupracujú a pomáhajú si tak načo sú mu moje informácie?" Kráčali sme k môjmu autu. ,,Netuším ale je to divne. Nemohol by náhodou pracovať pre iný gang?" ,,Vidíš to ma nenapadlo. Počúvaj už som mu dala jednu falošnú informáciu a teraz ho trosku vystraším ak ti to nebude vadiť." ,,Budem len rada." Zasmiali sme sa a ja som odomkla auto. ,,Hej pamätáš toho čo mi asi pred mesiacom dal na šaty plosticu? Tak toho som zabila osobne." Lauren pochopila o čo mi ide a pridala sa. ,,A ako si zistila kto ti ju dal?" ,,Jednoducho. Všetko má svoje čipy a zanechal po sebe odtlačky prstov. Riadny magor keď si myslel že ho nenájdem a ešte väčší že si myslel že mu to odpustím len preto že sme spolu chodili." ,,A ako ti to ide s Jeremim?" ,,Zatiaľ dobre, konečne niekto pri kom mám istotu a mám pocit že ma naozaj miluje a nie je so mnou len pre informácie albo peniaze. Dlho som niekoho takého hľadala. Nikdy som nemala niekoho kto by ma naozaj miloval, pri kom by som sa smiala a na koho hrudi by som zaspávala s úsmevom na perách nie so strachom či prežijem noc." Tisli sa mi slzy do oči lebo som to myslela vážne. Lauren si to všimla a tak ma objala. ,,Páni pri nikom si sa ešte takto nerozcitila." Pošepla mi do ucha a ja som sa odtiahla. Má pravdu, prečo nie som ako vždy? Nikdy som pre chalanov neplakala a to mi srdce zlomilo už veľa chalanov. Vždy som sa cez to dokázala preniesť bez sĺz. No teraz to bolo iné. ,,Kam sme to vlastne chceli ist, do kaderníctva však?" ,,Hej poďme." Pochopila že potrebujem zmeniť tému lebo sa rozplacem.
Keď sme vyšli z kaderníctva na Laureninej hlave sa vlnili červene vlasy a ja mám len sivý melír na čiernych vlasoch.

Ale aj tak je to zmena. Vybrali sme sa do kina a nasledovne na manikúru. Milujem matne farby a preto ich mám na nechtoch aj teraz.

Pohľad Jeremiho
,,Končím." Položil som papiere na stôl. ,,Nechcem ju viac sledovať. Dajte mi hocikoho iného ale ju už sledovať nebudem." Geret sa na mna nechápavo pozrel. ,,Je ti jasne že nemôžeš len tak skončiť? Vieš čo sa s tebou stane?" Dobre som to vedel, zabijú ma. Ale to aj keď budem pokračovať.
Vtedy v bare som sa do nej zaľúbil. Nikdy sa mi to nestalo. Potom sa o nej dozvedel Geret, moj šéf. Bol to môj kamoš a keď povedal že si založil vlastný gang, chcel aby som sa pridal. Zo začiatku som mu len pomáhal napríklad s papierovačkami, a podobnými vecami no neskôr som šiel do terénu a naše priateľstvo šlo bokom, stal sa mojim šéfom. Áno môj otec mal gang tiež no chcel som pomôcť kamošovi a teraz to ľutujem. Oľutoval som to hlavne vtedy keď som zistil že naši odcovia spolupracujú, a vtedy keď som dostal zoznam ďalšej osoby ktorú musím sledovať a dostať z nej informácie. Keď sa Geret dozvedel čo medzi nami je, využil to. Myslel si že keď spolu chodíme tak mi všetko povie, no nedokážem ju zradiť. Už som to vlastne urobil no stále som v situácii kedy to môžem stopnúť. A keď som si vypočul čo o mne hovorila, mal som v tom jasno. Horšie bolo, čo teraz. Ak chcem odísť Geret ma nechá zabiť, a ak ostanem, zabije ma Kleysi. ,,Ja viem ale nestíham to. Vieš že oco o tom nevie. A teraz s tebou hovorím ako s kamošom nie šéfom. Nestíham pracovať u teba aj uňho. A ešte sa aj učiť, chodiť na tréningy a venovať sa frajerke, ktorú musím aj sledovať." Chápavo sa na mna pozeral. ,,Ja viem kamoš ale vieš aké mám pravidlá. " ,,Hej ale skús sa na to pozrieť z mojej strany. Pomáhať ti môžem ale nestíham byť v teréne." ,,Škoda v ňom si najlepši. Nie žeby ti papierovačky nešli to nie a mne sa ich robiť nechce a Fred je v nich magor, " zasmiali sme sa ,,ale niekoho za teba budem musieť nájsť." Ide mi to dobre, možno ma ani nebude musieť zabiť. ,,Dobre kamoš tak teda v teréne si skončil ale v kancli ťa budem potrebovať. Takze buď tu zajtra ráno o 10:30."  ,,Dikes kamo." ,,Za malo ale teraz už padaj lebo si to rozmyslím.
Pohľad Kleysi
Z obchodného centra sme odyšli až poobede. Vrátila som sa domov a našej návšteve som sa čudovala. ,,Ahoj Kleysi." Privítal ma otec keď som otvorila dvere nášho obrovského domu v ktorom bývam s tridsiatimi chlapmi. Stále si na to zvykám. ,,Čaau! Kedy si prišiel? A čo tu vlastne robíš?" Všetci chlapi do jedného stali v dlhom rade a otec držal v ruke neake papiere a každého si premeriaval pohľadom. ,,Zapisujem kto je tu, kto dostal výplatu a take veci. Nepovedala si mi že si sa presťahovala. A ani o psoch som nepočul." Dodal prísne. ,,No...prepáč. Nechcela som ti o nich hovoriť lebo by si sa nahneval a myslela som že keďže nechodíš ku mne domov tak ich zatajim a je to vlastne moj dom takze mi to bolo jedno no situácia sa zmenila a ja som sa nasťahovala sem."  ,,Dobre nechaj to už tak. Inak na ktorý deň mám prichystať vilu na tu párty čo si chcela?" ,,Na piatok." ,,Fajn. Bez sa pozrieť do izby máš tam prekvapenie. Viem že narodeniny máš až zajtra no zajtra tu už nebudem." Podišla som k nemu a dala mu rýchlu pusu na líce. ,,Ďakujem oci." A vybehla som po schodoch do izby 3, mojej najobľúbenejšej. Takmer som odpadla.