Čierna ruža mafiána🖤🥀

40.Kapitola_Únos Lei_

Našťastie sme všetci stihli vybehnúť von. Dom vybuchol a všetko čo bolo dnu, s ním. Psy! ,,Ryan! Kde sú psy! Oni vybuchli!" Bola som na pokraji zrútenia keď ku mne pribehol. ,,Neboj psy sú u tvojho otca, včera tu bol a zobral ich kvôli párty. Neboj." Ukľudnila som sa. Nabila som zbraň, namierila na chlapa, ktorý utekal od domu ,,Je ďaleko, to nedáš." Ozval sa niekto z našich. vystrelila som. Padol na zem. ,,Čo si hovoril?" ,,Že si dobrá." Usmiala som sa.  Začalo sa strieľať. Schovala som sa za auto aj s Ryanom. Nabila som, zamierila na týpka, ktorý strieľal zo strechy a strelila. Padol. To isté som urobila som všetkými na streche. Naši mali červené svietiace šatky aby sme si svojich poznali. Videla som už dvoch mŕtvych od nás. ,,Ryan už sú dvaja dole." Pritiahol si ma ku sebe a pobozkal. ,,Ja viem, neboj, zvládneme to." Zrazu sa niekto objavil pred nami no nestihol ani povedať, že idem s ním lebo som hneď vystrelila. ,,Máš pravdu, dáme to." Dala som mu pusu a postavila sa. ,,Hej! Kleysi kam ideš?!" ,,Nájsť Miu!" 

Kráčala som ulicou na ktorej sa strieľalo. Každý kto mi stál v ceste zomrel. Ale nemyslite si,  že je to také ľahké ako vo filmoch. Z prava na mňa vybehol chalan namieril na mňa zbraň. Zastrelila som ho ale zo zadu na mňa skočil ďalší. Udrela som ho lakťom pod rebrá až sa ohol od bolesti. Nasledovali kopace a už ležal bezbranne na zeme. Razila som si cestu ďalej. Pobila som sa s ďalšími piatimi a štyroch som zastrelila. 

Takto som si doslova prestrieľala cestu k hlavnej dodávke. Každý gang má takú pri každej prestrelke. Tam je väčšinou šéf gangu. Odstrelila dom zámok na dverách a odtiahla ich. Zvnútra na mňa vykukli štyri hlavy. Mia a traja chlapi. Namierila som na ňu zbraň a chystala sa vystreliť, keď som zistila, že mi došli náboje v zbrani. Čiže by som si ju musela nabiť a to nemalo zmysel, lebo na mňa už mierilo päť zbraní. Áno päť. Stili pribehnúť ďalší dvaja a stáli za mnou. ,,Kurva!" Zanadávala som si. ,,Ale, ale, ale. Tc, toto som nečakala. Počkať, vlastne hej. Takto som si to naplánovala a moje plány výjdu vždy. Zviažte ju!" Chytli ma tí dvaja za mnou. Snažila som sa aj brániť a vychádzalo to. Jeden už ležal na zemi, chystala som sa na druhého, keď sa ozval výstrel. ,,To by stačilo! Sakra dievča! Mám zbraň! Kedykoľvek ťa môžem streliť tak sa nebráň kurva!" Zvrieskla po mne Mia. Medzi tým ako rozprávala, ku mne priskočil ďalší. 

Zviazali mi ruky, dali do dodávky, sedeli vedľa mňa a držali ma. ,,Čo odo mňa chceš?" Dodávka sa pohla. ,,Chcem vidieť ako trpíš. Chcem vidieť ako prežívaš to, čo môj brat." ,,Pane Bože veď si povedala, že ti je to jedno! Nemusela som ho zabiť. A ani som ho nezabila sakra! Zabil sa sám!" ,,A čuduješ sa mu?! Radšej by si žila a pozerala sa ako tvoji kamoši, rodina, tvoji blízkí zomierajú, alebo sa zabila?!" ,,Mia ja by som to neurobila, keby mi neurobil to isté. To on zaútočil prvý, to on bol ten, čo mi nechal vybuchnúť dom aj s mojimi ľuďmi. To on bol ten ktorý mi takmer zabil brata!" Poslednu vetu som zvrieskla. Mia sa postavila a strelila mi poriadnu facku. Páni to dievča má v sebe teda veľa sily. ,,Drž hubu! Je mi jedno kto začal. Máš priveľa sebavedomia! Máš vysoké ego! Myslíš si, že môžeš všetko! Ale nie. Nemôžeš! Si nič!" Znovu mi strelila facku. Na perách som pocítila pachuť krvi. Tá malá krava mi rozťala peru. ,,Čo so mnou teraz urobíš?" Opýtala som sa pokojne aj keď v nútri by som ju najradšej zbila. ,,Nič veľké. Najprv musím zohnať Ryana, tvojich bratov a sestru.! ,,Ich z toho vynechaj. Hlavne Jima a Natashu. Jim je v nemocnici a Natasha možno nevie,že som mafiánka. Prosím, rob si so mnou čo sa ti zachce, ale ich z toho vynechaj." ,,Hah. Nepýtal ťa o to isté aj môj brat? A čo si urobila len si.." ,,Len som mu povedala, že ti ublížim! Neurobila som to! Dokonca som ti pomohla!" Znovu ma udrela. ,,Ty, si mi nikdy nepomohla.Pamätaj si to! Všetko som si vymyslela! Vyrastala som v mafii ako ty! Toto je gang môjho otca a aj matky a ešte k tým dvom som pridala môj!" Zarazila som sa. Bože mala som ju úprimne rada a ona toto?! ,,Ti to docvaklo však? Konečne!" Auto zastalo. ,,Tak a teraz...ťa nechám jednému týpkovy. Ja idem nájsť tvojich kamošov." Tí dvaja mi dali šatku na oči a ťahali ma von z dodávky. 

Vošli sme do nejakej budovy. Kráčala som, keď som sa zrazu potkla. ,,Schod." povedal posmešne jeden z chlapov. ,,Fakt? Som si nevšimla." trhol mnou. ,,Nebuď drzá."  Radšej som už bola ticho. Vošli sme do nejakej miestnosti. Dali mi dolu šatku. Miestnosť bola sivá a nie veľmi veľká. Uprostred bola stolička a pri nej stôl, úplne v zadnom rohu na ľavo bol matrac a na ňom prikrývka. Na pravo bolo okno.  Hodili ma na stoličku. Rýchlo som sa postavila a rozbehla som sa ku dverám keď ma niekto chytil a poriadne mi strelil. ,,Ešte jeden takýto pokus a bude to horšie ako facka." Toto bola teda poriadna facka. Dosť mi to otupilo zmysli a nahmatala som si krv v okolí očí. Vôbec som sa už nebránila. Videla som rozmazane. Nakoniec som asi upadla do bezvedomia.

Prebrala som sa na vodu. Áno vodu. To hovado mi špliechlo vodu do tváre. ,,Dobré ráno princezná." Už len z toho oslovenia mi behal mráz po chrbte. Pozrela som sa na toho chalana. Tohto som ešte nevidela. ,,Čo so mnou bude teraz?" Prechádzal sa po miestnosti. ,,Nebude sa ti to páčiť. Príde jeden týpek a bude sa ťa vypytovať blbosti ktoré už aj tak vieme. Bude ťa nazvyme to mučiť. Chytil stoličku a otočil ma k nemu, kľakol si a pozrel mi do očí. ,,Hovor pravdu. Vždy,na každú otázku. On tie informácie vie. A vie keď mu klameš. Ver mi. Bude to bolieť ak zaklameš a ešte viac ak budeš ticho. Musíš byť silná." Postavil sa, keď sa otvorili dvere. ,,Hej Will. Odpáľ! Teraz tu mám prácu ja." Will, ako som zistila hneď zdúchol. ,,Tak bárbinka, teraz sa ťa opýtam pár otázok." položil akýsi kufrík na stôl. Otvoril ho začal vyberať rôzne nože, ihli, skalpel.. ,,Ako sa voláš?" ,,Kleysi." Neodvracal pohľad od kufríka. ,,Táto odpoveď sa mi nepáči. ,,Volám sa Lea Kleysi Kernová." zobral do rúk nôž. ,,Správne, ale neskoro." Odhrnul mi vlasy a rozrezal tričko. Následne som ucítila strašnú bolesť. Ťahal hrotom noža po mojom chrbte. Urobil mi tak 5cmetrovú ranu. Našťastie nebola hlboká, len povrchová. ,,Ďalšia otázka. Kde sú tvoji súrodenci?" ,,Leo bol s nami v streľbe, Jim leží v nemocnici a Natasha netuším. Už som ju dlho nevidela." ,,Hmm zle." Zobral skalpel  a porezal ma na šiji. ,,Sss." Sykla som od bolesti. Táto rana už bola hlbšie. ,,Kde sú?" Spýtala som sa. Na to som dostala ektrický šok. ,Auu!" Skríkla som. ,,Ja tu pokladám otazky! Ale keď už sa pýtaš. Sú tu. Už ich máme. Všetkých. Môžme prejsť na ďalšiu otázku. Koľko gangov s vami pracuje?" ,,Len náš. My sa nespájame." Za to som si zaslúžila ďalšiu facku a kopnutie elektrinou. ,,Fajn. Tu som skončil." Vybral injekciu a niečo mi pichol. Pôsobilo to rýchlo. Chcete vedieť čo to so mnou robilo? Veľké bolesti, kŕče a rany ma boleli oveľa viac. Zvíjala som sa od bolesti. Otvorili sa dvere a dnu vošiel Will. Bola som celá studená, ale aj tak spotená. ,,Tak predsa ti to pichol. Na, daj si toto, bude ti lepšie." Dal mi najaku tabletku a vodu. ,,Rada by som si to dala, ale.." Kývla som na moje zviazané ruky. ,,Ou jasné." Vybral z vrecka nôž a uvoľnil moje ruky zo zovretia. ,,Ďakujem." Vypila som tabletku a bolesti popár minútkach pominuli. 

Ležala som na matraci a Will sedel na stoličke. ,,Lepšie?" ,,Hej."   Rozprávali sme sa už aspoň 20 minút. Hovoril ako nerád robí túto prácu a že by chcel odýsť ale nejde to. Po chvíli  sa na mňa zadíval. ,,Ukáž sa." Podyšiel ku mne a odhrnul mi vlasy. ,,To je sviniar. Ale obstála si lepšie ako ktokoľvek iný. Počkaj hnneď sa vrátim." Zabuchol za sebou dvere a ja som hneď vstala. Zobrala som stoličku a prisunula ju k oknu. ,,Sakra!" Okno bolo vstavané, čo znamená, že sa nedalo otvoriť. Zišla som zo stoličky dole, vzala ju do rúk a z celej sili ju hodila do okna. Na okne sa objavila prasklina. Zopakovala som to a oknou a rozbylo. Postavila som sa na stoličku a snažila sa dosťať von, keď sa otvorili a zatvorili dvere. Neriešila som to, len som sa ďalej šplhala von. Zrazu som pocítila ako ma niekto tlačí von. Konečne som bola vonku. Nikde som nikoho nevidela. Pred sebou som mala len les. Otočila som sa a uvidela, že ten kto mi pomohol bol William. ,,Will? Prečo?" ,,Chcem ti pomôcť. Nezaslúžiš si to." ,,Ani ty. Poď, budeš v mojom gangu. No ták!" Zdalo sa že rozmýšla. Z vnutra sa ozývali hlasy. ,,William teraz alebo nikdy!" ,,Fajn. Vyhupol sa a jedným švihom bol von. Chytil ma za ruku a spolu sme sa rozutekali do lesa.