1.Kapitola _ Spoznanie Lea

1.3K 31 0
                                    

Zobudili ma ostré lúče slnka. Pondelok. Najhorší deň v týždni. Podľa mňa. No nič, škola čaká. Vstala som a prešla do kúpeľni. Umyla som sa, namaľovala šla sa obliecť. Dala som si čierne kraťasy, biele tričko a okolo pásu mikynu. Za pás som si ešte zastrčila zbraň a do vrecka nôž. U nás je to bežné.

Momentálne som u otca, ktorý býva s bratom. Mamu nepoznám. Nikdy o nej reč nebola. Ako dieťa som sa na ňu zrejme pýtala, kedže som vyrastala v chlapčenskom okolí. Môj brat sa volá Jim a má 18. a ja? Volám sa Lea Kleysi Kernová a mám 16. To len tak ak by niekoho zaujímalo.

No, každopádne som si ešte obliekla conversy, vzala si ruksak a zbehla dole. ,,Čaute! Ľudia dnes už idem domov." ,,Konečné!" Zvolal oco. ,,Čau ségra. Dnes nebudeš raňajkovať?" ,,Nie môžeš to zjesť." Podala som mu moju porciu palaciniek. ,,Tak čaute!" Vyšla som von a nasadla do nového Porshe. Áno, mám falošný vodičák. No a?

Vošla som po príjazdovej ceste na školské parkovisko. Vystúpila som, zamkla dvere a šla ku vchodu. Tam už čakala Stela. Najlepšia kamoška. Poznáme sa už od troch rokov. Najslepšia kamoška je síce až od siedmeho ročníka ale aj tak vie o mne všetko, tak ako Lauren. Tá je úplne najlepšia..Dobre stačí lebo sa zakecám.

,,Meškááš." Podyšla ku mne a objala ma. ,,Do frasa, to musíš nosiť tú zbraň?" ,,Tak po prvé, to si už hlasnejšie povedať nemohla?! Šak keď to vieš už ty tak nech celá škola, že som mafiánka ne?! No a po druhé, aj ja ťa rada vidím." Prevrátila oči a vykročili sme do šatní.
Áno naša škola je zastaralá a nemá skrinky ale šatne.
Zatiaľ čo sme sa prezúvali, vošiel do šatne chalan ktorého som tu ešte nevidela. Vyzeral fajn. Dlhšie, hnedé vlasy, vypracované telo...ach. Mal biele obtiahnuté tričko ktoré mu krásne zvýrazňovalo svaly a samozrejme modré jeansy.
Z mojich predstáv ma vytrhla Stela. ,,Prvý deň a už po ňom niekto pokukuje" zasmiala sa na mne. ,,Jak prvý... počkaj, to je ten nový?!" Medzitým si zrejme všimol ako nad ním slintám a žmurkol na mňa. Usmiala som sa a šla na wecka. Zamkla som sa v kabínke. Vytiahla som mobil, Zadala som heslo do systému a našla mafiánsku  ,,appku,, na stopovanie. Mám trochu iný systém v mobile. Musím ho normálne odomknúť ako všetci ostatný ale potom, musím ísť do nastavení, zadať heslo, otlačok a vuala, mafi mood je nastavený. Tak som si ho chcela nájsť a niečo si o tom novom zisťiť, keď mi došlo, že neviem meno. Áno, som veľmi inteligentná. 

Vybehla som zo záchodov do triedy, kde už stihla prísť učka aj s novým. Fasa, zase meškám.  ,,Dobrý..Bola som na záchode.." ,,Áno, áno sadni si." Usmiala som sa na ňu a sadla si ku Stele. ,,Kde si bola?" Pošepla mi. ,,Pššt, potrebujem vedieť jeho meno." A v tom to zaznelo. ,,Takže to preistotu zopakujem." Pozrela sa na mňa svojím spaľujúcim pohľadom. Odvratila som zrak a radšej si vybrala pero nech nezabudnem jeho meno. ,,Toto je váš nový spolužiak Leo Bardonej. Takže tu nechcem vidieť žiadne knflikty, bitky..." Znovu na mňa spaľujúco pozrela. ,,Bolo to raz pani učiteľka." ,,Áno, len raz som sa o tom dozvedela." ,,No čo tak som sa pár krát pobila." Prekrútila očami a pokračovala svoj monológ. ,,ani žiadnu šikanua podobne. Môžeš si sadnúť. No a my prejdeme k matematike." Leo si sadol hneď do lavice predo mnou, čo rad na ľavo čiže pri okne, predposledná lavica. Z toho vyplýva, že ja sedím úplne vzadu posledná lavica pri okne. Je to super. Nikto ma tu nevidí. 

Počau hodiny som mu civela na chrbát a tak úžastne vyzerajúce vlasy. V tom ho vyvolala k tabuli vraj, nech predvedie čo vie. Vypočítal najťahší príklad a to len tak, myhnutím oka. Učiteľka vyvolala mňa. 4iže ja som sa postavila a prechádzala okolo neho. Keď bol tesne pri mne a dotkli sme sa rukami šepol mi ,,Pozor, tečú ti sliny." To je debil. Bože asi si všimol že po ňom pokukujem. Neriešila som to, zato som mu to chcela vrátiť. Sedel na mieste a sledoval ma ako počítam. Príklad som dala bez chyby. Ale keď som mala odložiť fixu tak mi spadla. Zohla som sa a tak som celej triede predviedla mô dokonalý zadok v krátkych šórtkach. Všimla so si ako prudko sa nadýcho a pomrvil sa na stoličke. Fixu som zvidla a položila ju. Odkráčala som sa svoje miesto. Poklepkala som ho po pleci a pošepla ,,Aby ti nepukli nohavice." Len sa uškrnul, ale neotočil sa ani mi nič nepovedal. Keď hodina skončila, vybehla som na záchody a vyhľadala si ho.

otec: Karol Bardonej 

matka: Helena Bardonej

•rodičia vlastnia dýlerský gang cca 234 členov

Takže chlapček gangster. Tak to si budeme rozumieť.

Vyšla som z kabínky a smerovala von. No čo už, deň mimo školy mi nezaškodí. Teda, ďalší deň mimo školy. Otca to netrápi, veď aj tak skončím ako mafiánka. A ako to Jim nebude chcieť, tak aj ako vedúca, veď iných súrodencov nemám. 

Vyšla som na parkovisko a uvidela, že pri mojom Porshe, je zaparkované sivé Bentley. Pri ňom stál Leo a obdivoval moje auto. Prešla som k nemu a odomkla ho. ,,To je tvoje?" Opytal sa pohŕdavo a nadvihol obočie. ,,Hej, predstav si." ,,Úuu si ostrá.." Otvorila som dvere spolujazdca a hodila vak na sedadlo. ,,Hej, máš s tým problém?" Prešla som k nemu kedže stál pri dverách šoféra. ,,Celkom aj hej. Skús sa so mnou rozprávať pekne." ,,Môj zlatý, ja sa s tebou budem rozprávať ako chcem ja." Jednou rukou ma chytil pod krk a druhou mi priloži ku bruchu zbraň so slovami...    ,,No so mnou, nie moja.."  

Čierna ruža mafiána🖤🥀Onde histórias criam vida. Descubra agora