Čierna ruža mafiána🖤🥀

10.Kapitola_Stretnutie s Natashou

(Na obrázku je akože Natasha a Lea ,,kedysi dávno,,)

Natasha sa otočila a s úškrnom k nám pribehla. Samozrejme aj s jej prevdepodobne frajerom. ,,Alee, pozrime sa koho to tu máme. Samá Lea Kernová... Zmenila si sa. Ale predpokladám, že stále sama a bez peňazí." Zasmiala sa tým povýšeneckým a pohŕdavým smiechom. Krava.Uškrnula som sa ironyckým úsmevom a pretočila očami.,,A ty stále  rozmaznaná, falošna a tá čo má bohatého tatka." Pošepla som no asi hlasnejšie ako som chcela, lebo jej zmizol úsmev z tváre a pretočila očami. ,,No. Tak čo ty tu vlastne robíš ? A ani ma nepredstavíš tuto s fešákom ?" ,,Myslím, že keby chcel predstavil by sa." Odfrkla som jej no naveľa som ukázala na Jeremiho. ,,Jeremi toto je Natasha, moja...kamoška zo základnej," to slovo kamoška som vyslovila s najväčším zhnusením a nechuťou v hlase. Zrejme si to všimla lebo pretočila tými jej vymachlenými očami. ,,a Natasha toto je Jeremi môj.." nestihla som dopovedať lebo to urobil Jeremi. ,,Som jej frajer." Povedal, podal Natashi ruku, potriasoll ňou a následne si ma pritiahol k sebe. Ruku mal okolo môjho pásu a usmieval sa. Natasha mala obočie takmer na strope. Jeremi je veľmi pekný chlantakže by som závidela aj ja. Teda ak je to závisťou a nie len povrchnosťou a pýchou. ,,Tento krásny chalan je tvoj hej?" Uchechtla sa a ukázala na mňa prstom. ,,Moja zlatá, nechcem byť hnusná ale povedzme si narovinu. On hej, je pekný, predpokladám ,že múdry a bohatý. A nečudovala by som sa keba to porsche bolo jeho. Tak čo by mal vidieť na tebe?" takmer som jej vylepila no musela som sa ovládať. ,,Tak len aby bolo jasné to porsche je moje a.." Chcela som na ňu vybehnúť niečo hnusné jej povedať no Jeremi to urobil za mňa ,,To by som sa mohol pýtať aj ja teba. Prečo je tento inteligentne vyzerajúci chalan s takou namyslenou, rozmaznanou, umelou ženou alebo dievčaťom ktoré sa nevie inak presadiť než ponižovaním ostatných ?" Natasha len ostala nemo stáť s otvorenimy ústami, vyvalenymi očami a s obočím takmer vo vesmíre. Takmer som sa pocikala od smiechu. Len tak tak sa mi podarilo udržať len úsmev ktorý aj tak hovoril za všetko. ,,Boby poď. Musíme už ist. Maj sa Lea." ,,Páa." Hneď ako odysla som takmer vybuchla. Tak som sa rozrehotala že som mala kŕče, červene lica aj oči plne sĺz od smiechu samozrejme. Keď som sa po minimálne desiatich minútach prestala smiať, musela som sa Jeremimu poďakovať. ,,Fuuu tak toto má dostalo. A to doslova." Takmer som znovu dostala záchvat smiechu no už som bola vyčerpaná. ,,Tak poďme do toho kina." ,,Fajn a na čo pôjdeme ?" ,,Neviem čo dávajú tak si vyberieme tam ok?" 

Tak sme šli do kina, vybrali si komédiu a koho to v kine nestretnem? Naša urazená Natashašla na to isté čo my. Nečudo máme pomerne rovnaký vkus vraj sme sa na seba podobáme. Teda podobali...,,Boli sme najlepie kamošky." Zača som z ničoho nič. No Jeremi pochopil o kom rozpávam ,,Už od škôlky. Otec nebol veľmi rád keď sa to dozvedel. A ani jej mama nebola rada, že som s jej dcérou. Neviem prečo, to dievča nemal rád. Nie že by bola zlá a tak ale proste si neželal aby k nám chodila a ani ja ku nej. No aj tak som u nej bola nonstop. Povedala som, že idem ku Kike a nechala som si tam mobil. keď mi oco volaltak zdvihla ona povedala, že som na záchode alebo že som pre niečo šla. Boli sme spolu od rána do večera. No keď ocovi zdvihla 150tý krát Kika alebo iná kamoška, niečo sa mu nezdalo a tak sa nám na to prišlo. Otec ma začal do školy nosiť na aute hneď po zvonení ma čakal pre školou. Potom nás presunuli do rôznych tried. Síce sme boli na jednej škole a triedy sme nemali až tak ďaleko. Stále sme boli v kontakte no časom sa zoznámila so svojími spolužiačkami a my sme si prestali písať aj telefonovať. Teda ona prestala. Ja som je aj apísala, aj zavolala no nikdy nemala čas alebo to už nebolo ako pred tým. Tak som sa prestala snažiť. A tak sme sa oddialili. No raz sme na seba narazili v parku. Bola tam so svojími priateľmi a ja so svojími. Zamávala som jej no ona sa tvárila, že ma nevidí. To ma naštvalo a šla som za ňou. Pozdravila som sa jej a ona ma ignorovala. A tam pretiekla moja kvapka trpezlivosti. Nakričala som na ňu a povedala všetko čo som mala na srdci. To, že ma nechala tak a odkopla ma ako bábiku s ktorou sa celé dectvo hrala no vyrástla a odhodila ju. Mala som oči plné sĺz. Pohádali sme sa. A to riadne. Keď mi povedala, že sa nemám čudovať, kto by bol so mnou vydržal, som sa napäte otočila a šla domov. Plaka som celé noci, nič som nejedla nepila, nerobila. Len som plakala a plakala. Z tohto celého tranzu a zrútenia ma vytrhli terajšie najlepšie kamošky. Lauren a Verča. Sú moji anjely. Dostali ma do klubu a ja som v ten deň pochopila, že Natasha nie je jediná kamoška. A tak som sa zmenila. Preto že som vyzerala takmer rovnako ako ona, som sa zmeniť musela. Začínala som nanovo. Prefrbila som si vlasy na čierno, dala sa na mafiu, začala obliekať vyzívavo a začala chodiť do klubov. A som rada. Teraz mám úžastnú partiu a v nej úžasné kamošky a kamošov. A za nich ďakujem bohu každý večer." ,,Fuu tak to bolo.. vau. trochu silná káva na mňa." Jeremiho slová ma vytrhli zo spomienok do reality.  ,,Ja byť tebou, tak by som tu už plakal no ty si to povedala tak.." ,,S prázdnotou? Áno už som sa cez to preniesla. Vyplakala som všetky slzy ktoré som mala. A pre ňu už nepustím ani jednu. Ale pozerajme už film už je takmer v polke." Zasmiali sme sa a naplno sa venovali filmu. Počas filmu mi neako oťažela hlava položila som ju na Jeremiho rameno. V tom za mou prišla ona...