Čierna ruža mafiána🖤🥀

28.Kapitola

Hneď ako som prišla domov, som sa zvalila na posteľ. Na Ryanovu posteľ, vlastne vo svojej už takmer nie som. ,,Dnes už nikam nejdem!" Zvolala som keď si ľahol vedľa mňa. ,,Nezabúdaj že máš ešte kúpu zbraní." Naklonil sa nado mňa a pobozkal ma. Dlaňami som mu hladila tvár ,,Nie zlatko, ty máš kúpu zbraní." Vtisla som mu bozk na čelo a išla sa prezliecť. Dala som si len voľné pyžamo a dlhé ponožky ale v nohaviciach mi bolo horúco a tak som so dala Ryanove tričko a teplákove kraťasky.
Bolo sedem hodín a ja som mala pozriete už dva filmy, zjedene dva balíky pukancov. Kšeft je až za hodinu takže idem ku chalanom.
Zišla som dole a všimla si, že chalani pozerajú horor tak som si prisadla k nim.
,,Čo tu ešte robíš veď o hodinu máš kšeft." Zamrmlal s očami upretimi na telku.
. ,,Nie, Ryan má kšeft."
,,Aha.. vidím že mal Ryan pravdu." Zamrmlal Tomu druhému. Neviem jeho meno asi je nový. Ten sa len uchcechtol a ďalej sledovali telku.
,,V čom mal Ryan pravdu?!"
,,Nič. Nerieš a pozeraj film."
,,Nebudem ticho pokial mi to nepovieš!" Zvišila som hlas aby som ich naštvala
,,Fajn. Hovoril že keď s tebou začne randiť tak sa vlastne stane druhým šéfom lebo bude chodiť na kšefty a pomaly to tu vlastne preberie. A teraz už buď ticho." Postavila som sa a šla do svojej izby. Obliekla som sa na kšeft, to čo vždy cela v čiernom.
Chcela som ist za Ryanom a aj som šla, no zastavila som sa pred dverami lebo s niekym telefonoval ,,..Hej bol domu nej. Nikča odviedla skvelú prácu. Je fakt šikovná....Áno ma šikovné ručičky." Zasmial sa. Mala som sto chutí tam vtrhnúť a roztrhať ho na malé kúsky. Otvorila som dvere a vošla dnu. ,,Lea, zlato? Čo tu robíš, ideš niekam, že si tak oblečená?" A do telefónu povedal len,,zavolám ti neskôr čau." ,,Áno idem na môj kšeft. A kto je Nikča ak sa smiem opýtať lebo zatiaľ viem že som sa o nej nemala dozvedieť a že ma šikovne ručičky!" To už som kričala.
,,Fajn hlavne sa ukľudni, všetko tu vysvetlím." Povedal pokojne akoby sa nechumelilo. ,,Ja už som počula dosť!" Vyzeral že si vydýchol, akoby nemal vysvetlenie. ,,Ale aj keď som počula dosť, chcem počuť tvoje vysvetlenie." Zarazil sa.
,,No.. ja.. Nikču ti vysvetlím neskôr ale prečo ideš  na jseft ty keď som tam mal ist ja?" ,,Nevychádzajú ti plány?"
,,Ake plány?!"
,,Hm..asi tie v ktorých si myslíš že keď si moj frajer tak prevezme gang a staneš sa vlastne ,,spolušéfom,,?!"
Asi si na to spomenul lebo zbledol ako stena.
,,Kleysi nie je to tak ako to znie naozaj ja len..."
,,Tak sme pri mene Kleysi?! Už pre teba nie som Lea ani zlato?"
Nikdy ma nevolal Kleysi dokonca ani na kseftoch to nechcel ale vedel že musí.
,,.povedal som to Kaleovi (čítaj Keil)
Keď sme sa bavili či náš vzťah ma nejake výhody.." ,,Hah Výhody?! Takže náš vzťah je samá nevýhoda?! Ryan to snáď nemyslíš vážne!" ,,Necháš ma prosím dohovoriť?! Či mám ja neake výhody v gangu a tak som povedal, že keďže ťa chránim a chlapi majú prečo mnou rešpekt tak by som tu bol teoreticky šéf dva chápeš ? Ale nehovoril som že to tu prevezmem. "
,,Fajn a kto je Nikča?"
,,Teraz ti to nemôžem povedať. Naozaj. Poviem ti to na oslave. Sľubujem." Pritiahol so ma k sebe a pobozkal ma.
,,Takže sme v pohode? Už si kľudna?"
,,Áno len.. len som sa bála že ta stratím. Ľúbim ťa." Pobozkal ma. ,,Aj ja teba. Tak poďme na kšeft." ,,Ee nechce sa mi." ,,Fajn, ja to vybavím." Dala som mu pusu na líce a šla sa naspäť prezliecť do pyžama.

Práve sa učím čo robím keď mám čas alebo mám zlý pocit a obávam sa, že je to ten divný pocit. Odkedy Ryan a chalani odišli na kšeft, som mala zvláštny počuť že som tam mala ist a tak som sa začala učiť. No odišli len pred pätnástimi minútami takže asi tam naozaj pôjdem.
Vyšla som z postele a prešla k šatníku. Vybrala som si oblečenie na kšefty a šla do garáže. Nasadla som na motorku a vyrazila som.
Keď som dorazila na miesto, všade som počula vystreli. Rýchlo som schytila zbraň a vošla do skladu. Vsade sa strieľalo. Zapískala som a všetci sa otočili ku mne. ,,Čo sa to tu sakra deje!" Uvidela som Ryana na zemi. Pane bože! Asi je postrelený. Nad ním stal nejaký chlapík a mieril zbraňou naňho. Strelila som mu presne do hlavi. Zvalil sa na zem a zrazu každý z cudzieho gangu nastavil zbraň na mňa. ,,Ešte som nepočula čo sa tu do riti deje!" Zvrieskla som. ,,Tvoji muži nám nedali presne!" ,,Koľko chýba?" Opýtala som sa. ,,Dve tisícky!"
,,To vážne?! Koli dvom tisíckam sa tu zabijate?! Ste vy normálny?! Počkajte tu, prinesiem ich. Ale keď budem počuť jeden vystrel tak vás všetkých zabijem!" Vyšla som von a vybrala z motorky peniaze. Odniesla som ich dnu a postavila sa oproti šéfovi gangu. Už ich chcel vziať ale odtiahla som ruku.
,,Chalani! Zbrane sú v pohode?" Všetci prikivli a ja som mu dala peniaze.
,,Poďme! A ak bude nabudúce problém, volajte ma!" Vyšli sme von a všetci nastúpili do aút. No nevidela som Ryana, Dylena a ani Ricka. Vošla som rýchlo dnu a uvidela ich pri Ryanovi. Pribehla som k nim. ,,Pane bože čo sa stalo?" V očiach ma pálili slzi. Ryan ležal na zemi a ledva dýchal, silno krvácal. ,,Volali ste záchranku?" Zafnukala som. ,,Áno už sú na ceste." Odvetil Dylen.sklonila som sa k Ryanovi a pobozkala ho. ,,Neboj sa zlatko, ty to zvládneš. Som tu s tebou. Hlavne to nesmieš vzdať. Prosím.."Rozplakala som sa. Rick podysiel ku mna a objal ma. Kľačala som no teraz som sa úplne zrútila a zavesila sa na Ricka. O chvíľku nato tu už bola záchranka. Povedali že stratil veľa krvi no budú robiť všetko preto aby ho zachránili. Zobrali ho do auta a ja chcela ísť s nimi no nepustili ma tam . Tak som sadla na motorku no Rick ma zastavil. ,,myslím, že by si teraz nemala jazdiť na motorke. Choď s Dylenom, ja ti vezmem motorku." ,,Fajn..ďakujem." Utrela som si slzu a nastúpila do auta.

Čaute ľudia! Každopádne ďakujem za čitateľov a zároveň sa chcem ospravedlniť že to tak trvalo ale vážne som nestíhala aj písať aj sa učiť.
A prosím píšte komentáre čo sa Vám páči a čo nie na mojej tvorbe ďakujem