Čierna ruža mafiána🖤🥀

29.Kapitola

Sedíme v nemocnici už vyše hodiny, no stále žiadna odpoveď. V čakárni sme sa striedali. Teda chalani, ja som tam bola cely čas aj s Dylenom a Rickom. Ostatný sa striedali aby sme nezabrali celu čakáreň. Boli sme tam po desiatich a keď už niekto nevládal šiel domov a namiesto neho prišiel druhý. Takto sme sa postridali desat krát. Keď mi Dylen hovoril aby som sa šla vyspať doktor otvoril dvere. Postavila som sa s nádejou že nám niečo oznámi.
,,Ako je na tom?"
,, Je v poriadku.." ani nedohovoril a všetci si vydýchli.
,,..stratil veľa krvi ale neboli zasiahnutne životne dvolezite orgány, takze bude fit."
,,A môžme ist k nemu?"
,,Nie. Teda nie všetci naraz. Teraz musí oddychovať tak maximálne dvaja ľudia na deň." A odyšiel.
Ani som sa nepozrela na chlapcov a hneď som vošla do jeho izby. Sadla som si na stoličku. Chytila som mu ruku. On mi ju stisol. To bolo dobré znamenie.
,,Ahoj. Zvládol si to. Ďakujem." Pobozkala som ho na čelo. A on zaklipkal očami.
,,Pššs nenamáhaj sa. Musíš veľa oddychovať. Spi, som pri tebe."
Dvere sa otvorili a dnu vošli Dylen a Rick.
,,Ideme domov tak či ideš s nami."
,,Koľko je hodín?"
,,21:19."
,,Mohli by ste mi priniesť veci? Chcem tu zostať."
,,No.. a z ktorej izby? Vieš máš štyri a vsade máš nejaké veci takže.."
,,Aha hej tak tu s ním ostatne ja si zbehnem pre veci."
,,Dylen ostaň ja s ňou pôjdem."
,,Fajn Čaute.
Zatvorila som dvere a vošla do Rickovho auta.
Doma sme boli rýchlo. Vybehla som do izieb a z každej si niečo vzala. Zobrala som aj pár Ryanovych vecí.
Vratila som sa ale Dylen tam nebol. Skontrolovala som si mobil a napísal že mu nebolo dobre tak šiel domov. Sadla som si k Ryanovi ale tentokrát do kresla. Doma som sa prezliekla do pohodlného no stále slušného oblečenia. Vyložila som z tašky Ryanove veci. Posunula som si kreslo bližšie k nemu, chytila mu ruku a začala si potichu čítať.
Vošiel dnu doktor a vyzeral prekvapene ale nevyhnal ma.
Ráno som sa zobudila na niekoho hlasy. Otvorila som oči a Ryan sedel na posteli a telefonoval.
,,Láska! Si ty normálny? Bože vieš ako som sa bála!" Objala som ho a on zrušil hovor.
,,Scc au trochu.."
,,Ou prepáč. Ako ti je?"
,,Som v poho. Zajtra je party čo?"
,,Šibe ti ty nikam nejdeš. A party presuniem. "
Nahol sa ku mne a pobozkal ma.
,,Neboj zlato do zajtra som fit. Prežil som aj horšie. Pamätáš keď ma postrelili v Miláne? Mala si 14 a bór to tvoj prvý kšeft." Dojalo ma že si to pamätá. Vždy si pamätal maličkosti ktoré som si nepamätala ani ja. A ešte viac som milovala keď sa v tých spomienkach mílil. Tak ako teraz. ,,Nie zlatko, teraz.." nestihla som odpovedať lebo to urobil on ,,Teraz sa míliš. Moj prvý kšeft bol keď som mala štrnásť a Pol. Vždy keď ti niekto povedal že máš štrnásť  si povedala že máš štrnásť a pol." Usmiala som sa a pobozkala ho.
,,Ako si vedel že ťa chcem opraviť?"
,,Vždy sa na mna tak radostne uškrnieš, lebo si rada, že sa mílim" bola som v úžase že toho o mne vie toľko. Zazvonil mi telefon a na obrazovke svietilo Kellyne meno. Prekvalifikovaná ma to ale zdvihla som.,,Áno?" ,,Ahoj tu Kelly. Chcela som sa spýtať kedy začína party a a či ma nejakú tému." ,, Ou ahoj party sa presúva na další týždeň o piatej a ma tému..party proste ako by si šla do klubu takze niečo sexi." ,,Aha a prečo sa presúva?" ,,Ryan je v nemocnici." ,,Čože je?! A je v poriadku?" ,,Áno je len postrelený ale dostane sa z toho. Ale narodky môžme osláviť len my. Čo hovoríš na menší výlet do baru? Aj s mojou partiou? Dnes a kľudne aj v piatok." ,,Znie to skvelo. Dnes v klube u Eli o šiestej." ,,Jop budem tam. Tak sa maj."
Zrušili sme a ja som si začala baliť veci. ,,Kam ideš?" Opýtal sa Ryan. ,,No po obede idem do klubu takze idem nakupovať." ,,Aha a ja som si myslel že by si niečo chcela skúsiť.." sadla som si k nemu a pobozkala ho ,,A čo take máš na mysli?" ,,No..ja neviem. Myslel som že v nemocnici si to ešte nerobila.." povedal a potmehúcky sa uškrnul. ,,Ja nie. Ty vari áno..?" Začal ma bozkávať na krku. ,,Nie. Ideš ?" ,,Šibe ti ? Veď sa nemozes ani pohnúť. Idem a prídem a dve hodinky." Zoskocila som z postele ,vzala si kabelku a prehodila ju cez pelece. ,,Ale no ták. Veď..vieš čo si so mnou urobila ?" ,,Nie ani to nechcem vedieť . Čau ľúbim ťa." Pobozkala som ho a odyšla som.

V obchode som strávila asi dve hodiny a potom som sa vrátila k Ryanovi. Keď prišla k jeho izbe sestrička povedala že musím počkať lebo tam niekoho má. Keď odyšla pritisla som ucho ku dverám. ,,..ďakujem Nikči. Sám by som to nedokázal." Ozval sa žensky hlas ,,Take veci by si nemal robiť sám. Páči sa ti to?" ,,Je to úžastne." ,,Kedy príde Lea?" ,,Šla na nakúpi takze mame čas. Wau. Je to presne to čo som chcel. Si veľmi šikovná." O čom to sakra hovorí?! Otvorila som dvere a vošla som dnu.
Obaja ztuhli a zbledli.