Čierna ruža mafiána🖤🥀

19.Kapitola

Na posteli bol obrovský plyšový medveď a v rukách mal veľkú modrú krabicu. Podišla som k nemu a otvorila krabicu a vnej bol veľký album na ktorom bolo napísané spomínaj s láskou a šťastím jeho obľúbené heslo. Teda jedno z mnohých. Na albume bola ešte položená menšia krabička a tak som ju otvorila. Boli tam nové kľúče od Audyny. Otvorili sa dvere. Stál v nich otec. Rozbehla som sa k nemu a objala hi okolo krku. ,,Ďakujeeem.!!" ,,Po čo si došla?" ,,Po album kľúče od auta a medveďa." ,,To nieje všetko." Nazrela som do krabici ale nič som v nej nevidela. Zodvihlo som albu a pod ním bol nádherný náramok. Mal päť príveskov zavesených na koženom náramku. Prvý mal tvar srdca, druhý husľového kľúča, potom zvieracej labky, zbrane a posledný bola kniha. Je naozaj nádherný. ,,Páči sa ti?" ,,Že páči som nadšená je úžasný!" ,,To som rád ale ja už musím ísť. Tak sa maj a čokoľvek budeš potrebovať len mi zavolaj. A nech ti súrodenci pomáhajú lebo od nes to tu máš napovel." Objala som hi a on odyšiel. Bude mi chýbať. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla si do postele. Je síce len päť hodín ale do baru ideme až o deviatej takže mám čas. A možno ani nikam nepôjdem. Musím sa porozprávať s Jeremim.
Cinkol mi telefon a zobrazilo sa Jeremiho meno. Predbehol ma Ahoj nemala by si čas tak o hodinku u mňa? Musíme sa porozprávať. To som mala napísať ja bože teraz bude chudáčik lebo sa mi zo všetkým prizná a ja sa pri ňom ako vždy roztopím a odpustim mu. Ale nie, tentoraz to tak nebude!  Odpísala som že jasne budem tam a hodila som mobil na posteľ. Zobrala som si notebook a pozrela dokumenty ktoré mi otec poslal. Je tu toho veľa musím si ich všetky vytlačiť a následne vymazať z počítaču. Mám čo robiť zvyšné dve hodiny. Musím ich ešte aj pretriedit a dohodnúť miesta a čas stretnutí. Porazí ma veď musím vybaviť 19 kšeftov na tieto dva týždne a o tých dalších ani nehovorím. Tak hor sa do prace.
Po troch hodinách práce som si s výdychom ľahla na posteľ. Vtom mi zazvonil telefon. Neviem kto to je ale dnes zomrie. Konečne som si lahaaa! Načiahla som sa pre mobil na ktorom svietilo Jeremiho meno. Do riti mala ist  k nemu. ,,áno? Prepáč  zabudla som hneď som tam." Nestihol nič povedať lebo som zrušila. Obliekla som si len čierne jeansy a krop-top s koženkou nič extra.

Zobrala som si kľúče od domu a mojej novej strieborné audy

Zbeha som dole kde boli asi piati chalani. Ryan, Dylen aj Rick robili niečo na notebooku a ostatný pozerali telku. ,,Kam ideš?" Ozval sa Rick. ,,K Jeremimu, prečo?" ,,Fajn už ideme počkaj 5minut." Všetci traja sa postavili a ja som si myslela že žartujú no keď už boli všetci traja nastúpený pri dverách tak mi došlo že nezartuju.,,Okej zabavili som sa teraz môžete ist naspäť nikam so mnou nejdete nie som malé decko ktoré treba strážiť." ,,Nie ideme s tebou a v aute ti všetko vysvetlime." Nemala som šancu protestovať tak som len otvorila dvere a následne ich aj zavrela a zamkla. Vošli sme do garáže a ja som nasadla do auta na miesto šoféra. ,,Myslím že by som mal šoférovať ja." Ozval sa Dylen ako by nič. Ostatný prikývli a tak som poslúchla. Sedela som v strede na zadnom sedadle. Vedľa mňa boli Rick a Ryan. ,,Tak čo ste mi chceli ukázať ?" Ryan vybral notebook a niečo na ňom otvoril. ,,Čo je to?" ,,Je čas povedať ti pravdu o tvojom chalanovi." Otočil notebook ku mne a ja som zbadala informácie o Jeremim. ,,Toto nemyslite vážne?! Toto už nie je normálne ľudia!"
,,Veď čítaj, alebo ti to radšej poviem." Spustil Ryan ,,Tak pekne po poriadku. Jeremiho otec ako už vieš, spolupracuje s našim. No Jeremiho kamoš si založil vlastný gang do ktorého prizval aj Jeremiho."  ,,Najprv tam pracoval len ako pomoc, robil všetky papierovacky a tak." Doplnil ho Rick. ,,No potom šiel aj do terénu." Pokračoval Dylen. ,,Začal ľudí sledovať, vybavovať kšefty a podobne." ,,Potom spoznal teba." Striedali sa v rozprávaní raz Dylen raz Rick a raz Ryan. ,, Jeho šéf to zistil a tak ho využil. Dal mu za úlohu sledovať ťa a získať čo najviac informácií." ,,Preto som bol taký odmeraný keď si bola pri ňom." Ozval sa potichu Ryan. Ani neviem či to počuli aj chalani alebo len ja. ,,Tak prečo ste mi to nepovedali?!" ,,Dali sme mu šancu. Chceli sme nech sa ti prizná sám." ,,Dali sme mu na to dosť času a on ho nevyužil tak sme ti to pvedali." ,,Už som sa nemohol pozerať ako pri ňom žiariš a on je pritom kreten." Takmer zašepkal Ryan. Znovu som to počula asi len ja. ,,Tak sme tu." Oznámil nám Dylen. ,,Dobre si rozmysli čo mu povieš." ,,A či tam vôbec pôjdeš." ,,Chcem tam ísť ale nemám zbrane úplne som na ne zabudla." Ryan sa natiahol do zadu a vybral dve príručne zbrane a pár iných. ,,Nešetri ho." Podal mi zbrane a usmial sa. ,,Ďakujem chalani. Čakajte tu. Dlho sa neudržím." Objala som Ryana a ostatným som kývla na pozdrav. Vystúpila som z auta a zaklopala na dvere. Jeremi mi otvoril ja  som vošla dnu. ,,Tak čo si chcel?" ,,To už tak hneď ?" Pousmial sa nervózne. ,,Hej nemám celu vecnosť na klamarov." V ruke som celkom viditeľne držala zbraň. ,,Ty o tom vieš?" ,,Neviem mala by som o niečom vedieť?" ,,Vlastne som ti to chcel dnes vysvetlit a povedať pravdu." ,,Tak spusť. Ja som samé ucho. Počúvam." ,,Tak po prvé ma to veľmi mrzí a ospravedlňujem sa ti.",,Tie rečičky si nechaj. Nemám čas." ,,Fajn fajn tak od začiatku. Ako už vieš môj otec ma gang no môj kamoš si založil vlastný a ja som mu začal pomáhať," ,,Dobre dobre go som už počula viem o všetkom. Keď si chcel len to, tak čau." Otočila som sa no on ma chytil za ruku a pritiaho si ma k sebe. ,,Čo presne ti povedali?" ,,No len to," nestihla som odpovedať lebo ma prerušil. ,,A povedali ti aj to že ma to mrzí a že ťa naozaj milujem a oreto som dal výpoveď? Že som s tým kôli tebe skončil? A že ma môžu  kedy koľkej odbachnut? Ale je mi to jedno lebo chcem byť s tebou a urobím preto všetko!" Dopovedal a pobozkal ma. ,,Faj ale toto ťa neospravedlňuje. Áno je to iné z tvojho pohladu a trochu ti to uberá na vine ale neospravedlňuje ťa to." Hladila som ho po hlave ako malé dieťa ktoré niečo vyviedlo a ja mu to teraz vysvetľujem. ,,Ja viem láska ale milujem ťa a keď som počul čo si hovorila.. uvedomil som si, že ta naozaj milujem a nechcem o teba prísť.",,Alebo si to urobil preto že si sa zľakol toho že ten čo to urobil naposledy už vlastne neni."  Odstúpila som od neho. ,,Idu po mne dva gangy. Myslíš že by som sa bál toho že mi ničí urobíš ty?" ,,No dovoľ?" To sme už rozprávali s úsmevom na tvári. ,,Počkaj idem povedať chalanom že je všetko v pohode." ,,Takže je mi odpustené?" ,,To teda nie len im poviem že žijem a domov neidem. Teda ak mozem ostať." ,,No myslel som že by som šiel k tebe. Tu by sa to mohlo niečo stať." ,,Aha,..okej ak ťa čakám v aute." Vyšla som z domu von k autu pri ktorom boli opretí chalani. ,,Tak čo už ho môžeme ist zabiť?" Spýtal sa s úškrnom Ryan. Podišla som k nemu postavila sa mu medzi kolena. ,,Nie. Všetko sme si vyjasnili a ide k nám." Ryanovi zmizol úsmev z tváre. ,,To je žart však?" Povedal a pomikal kútikom úst.,,Nie. Dal výpoveď pretože chce byť so mnou." Teraz nebolo po úsmeve ani stopy. Vlastne nie len na Ryanovej tvari ale ani na Dylenovej a Rickovej. Ryan odo mna odstúpil. ,,To myslíš vážne?" Cúval smerom k dverám Jeremiho domu. Ten práve prichádzal. ,,Áno všetko je v pohode." ,,Tak môžeme ísť." Ozval sa Jeremi. Ryan a otočil a okamžite na neho vybehol. Začala sa bitka. Údery padali z jednej aj druhej strany. Pribehla som k ním a snažila sa odtrhnúť ich no nedokázala som to. Vybrala som z kabelky paralizer a priblížila som ho k Ryanovi. Telom mu prebehla elektrina a stiahol sa. Následne ho to urobila aj Jeremimu. ,,Už ste kľudný?!" Mračili sa na seba ako deti. ,,Tak a teraz poďme do auta a okamžite!" Obaja sa postavili a ako zbitý psi si nasadli do auta. Sedela som v strede a vedľa mna boli Ryan a Jeremi. ,,ste ako malé deti." ,,My? To ty mu odpustíš ako sprostá bubertiačka ktorá je cela hotová zo svojho prvého frajerika ktorí jej narozprával sladké rečičky a ona tupá krava mu na ne naletí!" Viac som nezvládla. Strelila som mu takú facku až mu mykla hlava. ,,Toto si už naozaj prehnal." Povedala som sucho. ,,Kleysi prepáč nemyslel som to tak." Nie toto už naozaj prehnal celu cestu s ním neprehovorím. Ako som si mohla myslieť že ma má rád? Že sa o mna stará? Asi preto že to ja som ta ktorá ho ma rada a stará sa oňho bo s tým je už koniec. Toto naozaj prehnal.