Čierna ruža mafiána🖤🥀

59.Kapitola_Už nemám city

Prebrala som sa v malej, sivej miestnosti. Ležala som na špinavom madraci, v strede miestnosti bol stôl so stoličkou. Oproti mne boli hnedé, drevené dvere. Chcela som sa postaviť ale spadla som. Nohy som mala zaviazanéa ruky tiež. ,,Naklonila som sa k rukám a ústami som si povrazy rozviazala. ,,Amatér." Pošepla som si. Ruky boli zaviazané ľahko a nohy tiež. ,,Fajn, čo teraz." Vstala som a prešla som ku dverám. Ako inak, boli zamknuté. Vzala som stoličku a z ccelej sily som tresla po kľučke. Kľučka spadla a dvere sa otvorili. Dnu hneď vtrhli dvaja chlapy. Jeden ma chytil za ramená a umožnil mi tak oprieť sa odňho aby som kopla toho druhého. Mala som lodičky, ešteže som sa pred odchodom von prezula. Zasiahla som ho do hlavy a on sa zviezol na zem. Vytrhla som sa a odstúpila som od neho. Vrhol sa na mňa ale ja som ho kolenom kopla do ksichtu a potom do chbta. Zviezol sa na zem a ja som vybehla von. Stúpla som si na šaty a takmer som spadla. ,,Sakra! Takto to ejde." Odopla som si veľkú sukňu, vlasy som si dala do vysokého copu a z podväzku som si zobrala zbraň. ,,To je lepšie." Sukľu som si zobrala do rúk kráčala som chodbou. Musela som vyzerať komicky. Červené sexy šaty po kolená, vlasy v cope, zbraň v ruke a na noháh lodičky. Ako pravá žena, ktorá sa chystá zabiť každého kto sa jej postaví do cesty. 

Chodba bola dlhá a na moje prekvapenie prázdna. Prázdnota netrvala dlho. ,,Hej! Stoj!" Ozval sa nejaký chlap. Vystrelila som a on padol na zem. Kráčala som ďalej. Oproti mne traka chlapy so zbraňami. ,,Kurva, toto bude ťažšie." Pošepla som si a smelo som kráčala oproti chlapom. ,,Zlož zbraň!" Ozval sa jeden. ,,Až po tebe!" Odpovedala som a namierila som naňho. ,,Vážne to chceš skúšať? Sme traja a ty len jedna." Bola som sotva meter od nich. ,,Áno, ale vy ste chlapy." Kopla som ho do rozkroku a na ostatných vystrelila. Následne som zabila aj toho. Chodbou sa ku mne rozbehli ďalší dvaja, jeden ozbrojený, druhý nie. Mám už len štyri náboje. Fajn. strelila som toho zo zbraňou a došla som k tomu druhému. Švihol rukou a chcel ma udrieť, ale ja som sa uhla a ľakťom som mu buchla do slabiny na boku.

Zručal od bolesti a padol k zemi. Kopla som  ho do hlavy a o odpahol. Zastrčila som si prameň vlasov za ucho a kráčala som k dverám. Otvorila som ich a predo mnou bolo...Nič. vážne? Les? Zase? V lodičkách cez les? To už nemôžu vymyslieť niečo iné? Aghh! Vyšla som teda cestičkou do lesy. Kráčala som pomedzi stromy k svetlu, dúfajúc, že je to svetlo z pouličných lámp. Prešla som teda cez len k tomu svetlu ale bohužiaľ, boli to lampy, pod ktorými stáli ozbrojenýí chlapi. Okej, možno ma nevideli. Otočila som sa a kráčala som po lese späť, keď ma niekto chytil za vlasy a potiaho. Otočila som sa a päsťou som mu vrazila do tváre, chytila som ho za krk a sklonila som ho aby som ho vedela kopnúť.

(Dúfam, že to chápete, ak nie tu je giff. XD)