Nájsť v živote tú správnu rovnováhu je náročné. Obzvlášť, keď ste stredoškolskou tínedžerkou s rozvedenými rodičmi a určitou nadváhou. Problémy sa zdajú neprekonateľné a ich zvládanie nie je prechádzka ružovým sadom. Tereza Macková však vie, kedy má...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Nikdy si na nič nezvyknem. A ktokoľvek už áno, ten by sa dal považovať za mŕtveho."
Simona vylihovala celý deň v posteli, nezobudila sa ani na plač malej Martinky a utišovanie ostalo na otca. To dievčatko je naozaj milé. Podobne ako ja, aj ona zdedila otcove teraz už ostrihané kučierky. Avšak nedokážem si zvyknúť na to, že je mojou sestrou. Aj keď mi Denis žerie nervy a nedá sa povedať, že by u nás dvoch prevládal láskyplný súrodenecký vzťah, vnímam ho ako svoju pokrvnú rodinu. Pri Martinke je to trochu iné. Je roztomilá a pri pohľade na jej dva predné zúbky s medzierkou nedokážete zabrániť mimovoľnému úsmevu, ale jednoducho sa neviem stotožniť s myšlienkou, že je mojou sestrou a otcovou dcérou. Až donedávna som si myslela, že som jediným ockovým dievčatkom. Žiadne postranné úmysly za mojimi slovami nehľadajte!
Okolo piatej sa k nám pripojila aj nehorázne unavená Simona, ktorá si neodpustila znovu mi šplechnúť do očí moju životu strpčujúcu nadváhu. Dala si že vraj toľko námahy a cez víkend vyhádzala všetky nezdravé potraviny, aby ma zbytočne nedráždili a ja by som si udržala pevnú vôľu, ktorú som si v prvom rade ani absolútne nenastavovala. Môj otec len súhlasne prikývol a so Simonkiným rozhodnutím na sto percent súhlasí.
Dovečerali sme len pred desiatimi minútami a mne už aj škvŕka v bruchu. Bárs by nie, keď sme mali len špargľu preliatu roztopeným maslom a za polovice hrste nejakej jazmínovej ryže, ktorá vyzerala ako blato a nutné podotknúť, že rovnako aj chutila. Že vraj ju odporúča aj odborník na životosprávu a lekár v jednom Igor Bukovský, ktorého je zdravo sa vyživujúca Simonka oddanou fanúšičkou. Zjedla som to len kvôli tomu, že som umierala hladom, tie cereálie z rána boli to posledné, čo som mala v ústach a ešte ani tie som si nedojedla.
Denis ignoruje okolitý svet, je naplno pohltený svojím virtuálnym svetom, otec so Simonou šli s malou Martinkou na prechádzku, pretože čerstvý vzduch pred spánkom deťom nesmierne pomáha a skôr sa unavia. Tak teda znudene vylihujem na gauči, prepínam kanály a napchávam sa slanými lupienkami, ktoré som si so sebou, samozrejme, zabalila. Vedela som totiž, že ma tu aj tento rok bude čakať prednáška o správnej a hlavne zdravej životospráve. Ako keby som potrebovala mať neustále vyhadzované na oči, že nemám ideálne miery modelky a osí pás.
Žiješ alebo ťa mám prísť ukradnúť? Zavibruje mi upozornenie a ja náhle ožívam. Viečka mi z tej nudy začínali pomaličky upadať a do preťatia povestnej spánkovej zóny mi nechýbalo veľa. Ešteže ten Riči je vždy pri mne duchom prítomný a nezabúda na mňa.
Ber auto a poď! Ani si nevšimnú, že som vypadla. Otec so Simonou sú na prechádzke, Denis je vo svojom tradičnom delíriu a ja žeriem čipsy zo svojich tajných zásob.
Simona si zase ide svoje vlastné Extrémne premeny? Čo vám prestrela tentoraz? Syr bez mlieka a z orechov a šunkovú salámu bez mäsa?
