Nájsť v živote tú správnu rovnováhu je náročné. Obzvlášť, keď ste stredoškolskou tínedžerkou s rozvedenými rodičmi a určitou nadváhou. Problémy sa zdajú neprekonateľné a ich zvládanie nie je prechádzka ružovým sadom. Tereza Macková však vie, kedy má...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Možno je to normálne, drahý, ale ja budem radšej prirodzená."
Spokojne prikývnem na všetky podmienky otca a Simony a oboch ich od samotnej radosti vyobjímam. Dokonca aj Simonu, ktorá zhrozene vypúli očami, ako by som sa ju práve pokúšala uškrtiť vlastnými rukami. Je teda pravda, že ju zo zásady neobjímam nikdy, ale úroveň mojej radosti so mnou dokazuje divy.
„Ale počula si nás, Tereza? Sme natoľko benevolentní, že ťa na tú opekačku pustíme, ale ak naše podmienky nesplníš, zradíš našu dôveru a nikam ťa už nepustíme. Nesklam nás," zopakuje mi Simona autoritatívne a otec prikyvuje. Pravdaže drží jej stranu, ale v tejto chvíli mi je to takpovediac jedno.
Alkohol nepijem a hoci budem zrejme prvá, ktorá sa z tej opekačky vyparí pred jedenástou ako nejaká Popoluška, ani na tom nezáleží. Podstatné je iba to, že ho budem vidieť a strávim s ním večer. O niečom takom sa mi ani nesnívalo. Keby mi niekto pred dvomi týždňami povedal, že Niko ma pozve sám od seba na akciu, ktorú organizuje s kamarátmi zo svojej partie, nikdy by som tomu neuverila.
„Terezka, sľubuješ, že sa budeš správať zodpovedne?" overí si otec a za iných okolností by mi naozaj liezlo na nervy, ako sa zrazu správa ako starostlivý rodič, keď na mňa bezmála posledný polrok kašľal, ale rozhodnem sa nepozastavovať sa nad tým a upokojiť ho s odpoveďou, ktorú si želá počuť.
„Áno, oci, sľubujem. Alkohol mi nechutí a Niko povedal, že ma domov odvezie pred mojou večierkou. Nemusíš si o mňa robiť starosti," ubezpečím ho a mimovoľne do toho zatiahnem aj Nika, ktorého meno som plánovala držať v tajnosti. Simonine zreničky sa vzápätí rozširujú ako takej mačke v čase zbystrenia pozornosti a nemusím byť čarodejnica na to, aby som vedela, že vyslovenie tohto mena sa pri nej neobíde bez rozpitvávania.
„Niko, to je nejaký tvoj priateľ? Čudné, že si nám ho ani nepredstavila. Tvoja matka o ňom vie? Ja som svojej mame hovorila o všetkom, nemali sme medzi sebou žiadne tajnosti," panovačným tónom mi šplechne do tváre a tmavé čierne vlasy si rozpustí z vysokého copu.
Už hneď po pôrode mala späť svoju bezchybnú postavu a dokonca aj počas tehotenstva som vedľa nej vyzerala ako tehotná skôr ja. Nevyzerá na tridsať. Neubránim sa pocitu, že môj otec pôsobí vedľa o desať rokov mladšej partnerky celkom trápne. Možno zo mňa hovorí zatrpknutosť a nedokážem byť objektívna, avšak vôbec sa mi k sebe nehodia. Dlho sám neostal. Simona bola účtovníčkou vo firme s nákladnou dopravou, kde robí on šoféra a dokopy sa dali počas vianočného večierku dva mesiace od oficiálneho rozvodu s mojou mamou.
„Iba kamarát, Simona. A prirodzene o ňom mama vie, nič pred ňou netajím," nenechám sa rozhodiť, mám síce chuť ziapať po nej a vykričať jej, aby sa nestarala do našich rodinných záležitostí a neosočovala ženu, na ktorej ostala po otcovom odchode celá naša domácnosť, ale hryznem si do jazyka a mlčím. Keby som si ich teraz pohnevala, nepustili by ma nikam.
