Nájsť v živote tú správnu rovnováhu je náročné. Obzvlášť, keď ste stredoškolskou tínedžerkou s rozvedenými rodičmi a určitou nadváhou. Problémy sa zdajú neprekonateľné a ich zvládanie nie je prechádzka ružovým sadom. Tereza Macková však vie, kedy má...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„Keď otvorila ústa, bol to horor..."
Ostávam stáť na mieste a dookola si opakujem Karolínine slová, ktorými sa jej znovu podarilo nasadiť mi chrobáka do hlavy. Prečo takto rozpráva o svojom najlepšom kamarátovi? Odhovára ma od toho, aby som s ním chodila kvôli tomu, že ho chce ona? Tvrdí, že chráni mňa. Prečo by ma ale mala chrániť pred Nikom? Nie je žiadny zločinec, pri ktorom by mi hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Čo chce týmito hádankami docieliť? Ak mala v úmysle vykoľajiť ma, tak sa jej to dozaista podarilo. Neviem, či to mám brať na ľahkú váhu alebo s tým Nika konfrontovať. Načo by to vôbec bolo dobré? Mohla by som ho uraziť.
Pár krokmi prejdem od stredu tejto lúky a posadím sa na kockovanú deku, pretože som tu medzi toľkými ľuďmi postávala ako totálne asociálny človek. Obzerám sa po Nikových kamarátoch, ktorí veselo a hlavne odviazane pobehujú po lúke s Benom a hádžu mu lietajúci tanier, ktorý on zachytáva svojimi zubami a poslušne im ho prinesie naspäť k nohám.
Karolína sedí obďaleč s nasadenými čiernymi slnečnými okuliarmi a aj keď jej nemôžem vidieť priamo do očí, tak nejako cítim, že ma pozoruje. Keď sa na ňu odvážim pozrieť, rozprestrie sa unavene po celom obvode jej ružovej kvietkovanej deky, a Dávid sa usalaší priamo vedľa nej, pričom si rukou podoprie hlavu a tú druhú si položí okolo jej pliec. Nevyzerá tak, že by jej to prekážalo. Ani ňou netrhne, pokojne pokračuje ďalej vo svojom slnení. Niečo mi hovorí, že títo dvaja medzi sebou majú alebo mali niečo.
„Si nejaká tichá, stalo sa niečo?" pristihne ma pri mojom skúmaní Karolíninho a Dávidovho vzťahu Niko, a posadí sa na deku vedľa mňa. Položí mi k nohám prútený piknikový kôš, vyberie z neho košík s čerstvými a voňavými maslovými croissantmi, a priloží mi ich ku nosu, aby som si tú vôňu mohla lepšie vychutnať. „Mali by byť čerstvé. Akurát vyšli z pece, keď som ich bol kupovať," doplní krátko a ku pečivu dopĺňa aj jahodový a malinový džem s kúskami ovocia.
„Vyzerajú a voňajú chutne," odpoviem rozpačito a uznanlivo kývnem hlavou.
„To nebola tak celkom odpoveď na moju otázku. Stalo sa niečo, že si tak potichu? Nebodaj sa o to pričinil nejaký z mojich nie veľmi vychovaných kamarátov?" vypytuje sa ma a ak by som chcela byť úprimná, rozpovedala by som mu o Karolíninom varovaní, ale nechcem vyvolávať hádky medzi priateľmi. Sama som bola svedkom, ako to naposledy dopadlo s Ričim. Už to mám! Karolína sa správa presne rovnako, ako môj najlepší kamarát. Chráni Nika a tie veci hovorila kvôli tomu, aby som sa vyľakala a rozišla sa s ním. Aj pre ňu je táto situácia nová a podobne ako Riči, je jej zvláštne, že sa musí s niekým deliť o svojho najlepšieho kamaráta.
„Akiste si si stihol všimnúť, že som trémistka. Proste chcem len u tvojej partie zanechať dobrý dojem," vynájdem sa narýchlo a hanbím sa, že mu do očí klamem. Je to takto najlepšie. Nemusí vedieť celú príčinu mojich obáv. Čiastočne súvisia aj so zanechaním aspoň priemerného dojmu. Neklamem mu úplne. Povedala som mu polopravdu s úmyslom, aby som nikomu neublížila. Nechcem mať na svedomí ďalšiu hádku.
